
Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v školách a školských zariadeniach ako odborný zamestnanec, ktorý sa zameriava na prevenciu, poradenstvo, profylaxiu a intervenciu pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho prítomnosť je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách, pričom pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov. Vzhľadom na narastajúci výskyt sociálno-patologických javov v prostredí žiakov je jeho činnosť čoraz dôležitejšia.
Postavenie sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach je upravené niekoľkými právnymi predpismi:
Sociálny pedagóg je jednou z kategórií odborných zamestnancov ustanovených v § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Z hľadiska praxe však možno identifikovať tie školy a školské zariadenia, v rámci ktorých výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga je, resp. v zariadeniach poradenstva a prevencie, ktorými od 1. januára 2022. Všeobecne záväzné právne predpisy spájajú pôsobenie sociálneho pedagóga v škole so slovom „môže“, čo znamená, že nie je daná povinnosť zamestnávať sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení.
Podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga. S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.
Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku. Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. v dodatku k nej. Zamestnávateľ môže povoliť odbornému zamestnancovi vykonávanie práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje.
Prečítajte si tiež: Diagnostické centrum a sociálny pedagóg
Zákon č. 138/2019 Z. z. zaviedol aj pre odborných zamestnancov jednotný pojem pracovná činnosť. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická).
Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študij…
Sociálny pedagóg pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. Spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. Jeho činnosť zahŕňa:
Rast sociálno-patologických javov, rizikového či problémového správania žiakov v školách si vyžaduje dôkladné poznanie ich príčin. Pri vonkajších príčinách poukazuje C. Határ (2009) na poruchu sociálnych vzťahov, ktoré môžu spočívať v narušenej neprirodzenej sociálnej interakcii a komunikácii, negatívnej modifikácii vzorcov správania a v neplnení základných potrieb. Z ďalších vplyvov sociálneho prostredia to môže byť podľa J. Medzi vnútorné príčiny sa zaraďujú dedičné, vrodené, ale aj získané predispozície. Podľa A. Heretika (1994) k vnútorným príčinám patria psychopatie, psychózy, schizofrénia, mentálna retardácia a ľahká mozgová dysfunkcia. Na faktor pohlavia ako vnútorný činiteľ poukazujú O. Matoušek a A. Kroftová (1998). Medzi vnútorné príčiny problémového správania žiakov sa tiež zaraďujú patogénne psychické činitele, ktoré sú determinované geneticky, odchýlky stavby a funkcie centrálnej nervovej sústavy, nezrelosť alebo choroby centrálnej nervovej sústavy, aktuálny zdravotný stav a pod. Vzhľadom na uvedené si diagnostikovanie problémového správania žiakov vyžaduje participáciu viacerých odborníkov. Sociálny pedagóg realizuje najmä sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, na vytvorenie komplexného obrazu o žiakovom správaní je nevyhnutné získať informácie o žiakovi aj od psychológa, príp. ak si to vyžaduje charakter problémov, aj od špeciálneho pedagóga. Niekedy pri odhalení závažného priestupku u žiakov, akými sú aj šikanovanie alebo krádež, je nutné kontaktovať aj políciu. Pri výskyte záškoláctva u žiakov je nutné kontaktovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak je charakter problémov závažnejší, príp. sa objavia ďalšie závažné prejavy v správaní žiaka, je nutné kontaktovať pediatra (prípady týrania, zanedbávania, zneužívania a pod.), príp.
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. V príspevku poukazujeme na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. (Porov. Hroncová, Niklová, Hanesová, Dulovics, 2020, s.
Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019, s.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
tags: #sociálny #pedagóg #diagnostické #centrum #popis #práce