Materiálna vykonateľnosť rozsudku v slovenskom práve

V právnom systéme Slovenskej republiky je materiálna vykonateľnosť rozsudku kľúčovým aspektom zabezpečenia vymožiteľnosti práva. Ak rozsudok nie je materiálne vykonateľný, jeho účel - poskytnúť ochranu právam a právnym záujmom - sa míňa účinkom. Tento článok sa zaoberá problematikou materiálnej vykonateľnosti rozsudkov, pričom analyzuje relevantné právne predpisy a judikatúru.

Všeobecné východiská

Vo výroku rozsudku súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti. Táto požiadavka jednoznačnosti a určitosti je základným predpokladom materiálnej vykonateľnosti. Ak výrok rozsudku nie je dostatočne jasný, exekučný súd nebude schopný určiť, čo presne má povinná osoba plniť, a exekúcia sa tak stane nemožnou.

Právny rámec

Materiálnu vykonateľnosť rozsudkov upravujú viaceré právne predpisy, medzi ktoré patria:

• Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z. z., najmä ustanovenia § 132 ods. 1, § 216 a § 232 ods. 1.
• Občiansky zákonník, zákon č. 40/1964 Zb.
• Exekučný poriadok, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
• Obchodný zákonník, zákon č. 513/1991 Zb., najmä ustanovenia § 265 a § 409.
• Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).

Právoplatnosť a vykonateľnosť

Legálna definícia pojmu právoplatnosť je obsiahnutá v ustanovení § 226 Civilného sporového poriadku. Uvedené ustanovenie stanovuje, že právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Formálna stránka právoplatnosti je definovaná časovým okamihom, v ktorom nastáva zásadná nezmeniteľnosť rozsudku. Podľa definície sa rozsudok stáva právoplatným vtedy, keď voči nemu nemožno podať odvolanie; výnimku tvoria rozsudky, proti ktorým nemožno podať odvolanie - tieto sa stávajú právoplatnými ich doručením.

Prečítajte si tiež: Exekučný titul a jeho vykonateľnosť

Materiálna stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozsudku pre vymedzený okruh subjektov. Právoplatnosťou rozsudku sa jeho výrok stáva záväzným pre strany sporu a pre ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

Okamih vykonateľnosti rozsudku nastáva spravidla márnym uplynutím tzv. paričnej lehoty (lehoty na plnenie), ktorá zo zákona trvá tri dni od právoplatnosti rozsudku, ak súd v odôvodnených prípadoch neurčí dlhšiu lehotu.

Konkrétne prípady a judikatúra

Príklad zmluvných povinností

Rozsudok Okresného súdu uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 4, bod 4, z 1. mája 2009 Kúpnej zmluvy č. XXXX z 9. januára 2009, teda plnenie v rozsahu podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou rozsudku. Súčasne uložil žalovanému povinnosť dodať žalobcovi tovar podľa Doplnku č. 2, bod 4, z 1. marca 2009 Kúpnej zmluvy č. XXXX z 9. januára 2009, teda plnenie v rozsahu podľa citovaného doplnku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a je prílohou rozsudku.

V tomto prípade súd presne špecifikoval, aký tovar a v akom rozsahu má byť dodaný, pričom sa odvolal na konkrétne dokumenty, ktoré sú súčasťou rozsudku. Takéto formulovanie výroku zabezpečuje jeho materiálnu vykonateľnosť.

Príklad ospravedlnenia za zásah do osobnostných práv

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 16. mája 2019 uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce X. za nepravdivé výroky, ktoré o ňom povedal. Odvolací súd neskôr rozšíril túto povinnosť aj o ospravedlnenie v najbližšom vydaní časopisu XXXXX spravodaj.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Dovolateľ namietal, že uložená povinnosť ospravedlniť sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva a v časopise nie je v jeho moci, ale závisí od vôle tretích osôb (starostu obce, poslancov, vydavateľa časopisu). Najvyšší súd SR sa však s touto argumentáciou nestotožnil a dovolanie odmietol.

Súčinnosť tretích strán

Uloženie povinnosti žalovanému spôsobom nie závislým výlučne na jeho vôli, ale vyžadujúcom súčinnosť tretích subjektov (napr. vydavateľa tlače, prevádzkovateľa rozhlasu, obecného úradu pri vyvesení na úradnú tabuľu a pod.), nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za nedostatok materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Cdo 265/2021 z 17. 1. 2022)

Tento princíp potvrdzuje, že súd môže uložiť povinnosť, ktorej splnenie si vyžaduje spoluprácu tretích strán, pokiaľ je reálne predpokladať, že táto spolupráca bude poskytnutá.

Notárska zápisnica ako exekučný titul

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

tags: #materiálna #vykonateľnosť #rozsudku