Predbežná vykonateľnosť v Civilnom sporovom poriadku: Komplexný pohľad

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou predbežnej vykonateľnosti v kontexte Civilného sporového poriadku (CSP) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, s dôrazom na jej význam, legislatívny rámec a praktické aspekty.

Definícia a význam vykonateľnosti

Dôvodová správa k zákonu č. definuje vykonateľnosť ako zásadnú a koncepčnú zmenu nastavenia CSP, predovšetkým v logických systémových nadväznostiach na právnu úpravu opravných prostriedkov, ako aj exekučného konania. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že subjekt, ktorého sa rozhodnutie týka, je ním viazaný doručením.

Paričná lehota

Navrhovateľ koncepčne prepracúva inštitút paričnej lehoty tak, aby plne vyhovoval právnej praxi. Predĺženie paričnej lehoty je indikované predovšetkým objektívnou nemožnosťou splniť súdom uloženú povinnosť v doterajšej lehote troch dní. Predovšetkým pre štátne orgány, resp. subjekty napojené na štátnu pokladnicu je objektívne nemožné plniť v kratšej lehote ako 30 dní. Aj súkromnoprávne subjekty však avizovali nedostatočnosť právnej úpravy doterajšej lehoty čo do dĺžky, preto predkladateľ z dôvodu akcentácie princípu rovnosti zavádza jednotnú paričnú lehotu 30 dní. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Slovné spojenie v odseku 2 „ustanovené inak“ treba vykladať tak, že iný časový moment vykonateľnosti môže stanoviť súd (napr. plnenie, ak nie je ustanovené inak).

Predbežné opatrenia a ich vykonateľnosť

CSP upravuje inštitút neodkladných opatrení, ktoré slúžia na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Vo veciach ochrany maloletých súd môže vydať neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 365 C.m.p. Vykonateľnosť tohto opatrenia nastáva vyhlásením, ak sa nevyhlási, je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. To platí aj o neodkladnom opatrení podľa § 367 C.m.p., teda doterajšie tzv. 24 hodinové predbežné opatrenia, sú vykonateľné len čo bolo vyhotovené.

Prečítajte si tiež: Slovenská právna úprava podmienky

Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

Špecifiká neodkladných opatrení vo veciach maloletých

Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. CMP pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich.

Príklad z praxe

Uznesenie OS BB č. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia. V prípade, ak neodkladné opatrenie súdu nebolo dobrovoľne splnené, súd začínal napr. podľa § 376 ods. 1 C.m.p. maloletého tomu, komu ho podľa súdneho rozhodnutia odovzdať mal.

Prečítajte si tiež: Podmienky predbežnej vykonateľnosti

V takomto prípade je však potrebné využiť ust. § 371 C.m.p. a zistiť dôvody neplnenia a následne zvoliť vhodný postup. Ak po vykonanom zisťovaní dôvodov neplnenia súdneho rozhodnutia dôjde k záveru, že povinný sa odmieta podrobovať rozhodnutiu, bude ihneď postupovať podľa § 377 ods. a v uvedenej veci uznesením výkon rozhodnutia nariadi. Konanie o výkone rozhodnutia sa vedie na súde prvej inštancie.

Princípy civilného sporového konania

Základné princípy, na ktorých spočíva CSP, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy CSP a subsidiárne aj CMP a SSP. Medzi tieto princípy patrí:

• Priorizácia súdu: Ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd.
• Právna istota: Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou NS SR, ÚS SR, ESĽP, Súdneho dvora EÚ.
• Teleologický výklad: Interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami, avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona.
• Analógia legis a analógia iuris: Ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci, sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť.
• Zákaz zneužitia práva: Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať.
• Rovnosť strán: Priorizuje sa nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu.
• Dispozičný princíp: Sporové konanie je ovládané žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť.
• Kontradiktórnosť a prejednací princíp: Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.
• Arbitrárny poriadok: Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona.
• Posudzovanie úkonov podľa obsahu: Každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle.
• Ústnosť a priamosť: Osobný styk strán sporu so súdom.
• Verejnosť konania: Verejná kontrola súdnej moci.
• Voľné hodnotenie dôkazov: Žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom.
• Zákonnosť: Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv.
• Hospodárnosť konania: Rýchla a efektívna ochrana práv a právom chránených záujmov.

Vplyv na informatizáciu a podnikateľské prostredie

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne.

Prečítajte si tiež: Vymožiteľnosť práva na Slovensku

tags: #predbezna #vykonatelnost #csp #co #to #je