Matica Slovenská a finančný príspevok Tomáša Garrigue Masaryka: História, kontroverzie a súčasnosť

Úvod

Matica slovenská, založená v roku 1863, je významnou inštitúciou slovenskej kultúry, vedy a umenia. Počas svojej existencie prešla rôznymi obdobiami, stretávala sa s politickým prenasledovaním a bola aj predmetom kritiky. Finančná podpora zohrávala kľúčovú úlohu v jej rozvoji, pričom významným podporovateľom bol aj Tomáš Garrigue Masaryk. Tento článok sa zaoberá históriou Matice slovenskej, jej vzťahom s T. G. Masarykom, kritikou, kontroverziami a súčasným postavením v slovenskej spoločnosti.

História Matice slovenskej

Matica slovenská vznikla v období silnejúcej maďarizácie s cieľom podporovať slovenskú kultúru, vedu a umenie. Bola založená podľa spolkového zákona za čias Rakúskej ríše a nebola založená štátom. V počiatkoch jej existencie zohrávali dôležitú úlohu finančné príspevky od jednotlivcov a spolkov. Slováci sa skladali na jej existenciu v prvej veľkej úspešnej kampani. Prispievali na ňu aj Česi.

T. G. Masaryk a jeho vzťah k Matici slovenskej

Tomáš Garrigue Masaryk, významná osobnosť československých dejín, bol jedným z najštedrejších podporovateľov Matice slovenskej. Jeho podpora svedčí o dôležitosti, ktorú pripisoval rozvoju slovenskej kultúry a vzdelanosti. V rozhovore sa uvádza, že najväčším podporovateľom bol T. G. Masaryk a inštitúcia bola až do sfašizovania prodemokratická a nadstranícka.

Kritika a kontroverzie okolo Matice slovenskej

Matica slovenská sa v priebehu svojej existencie stretávala aj s kritikou. Podľa kritikov je reliktom z čias dávno minulých a s minimálnou sebareflexiou. Zlyhala v najtemnejších obdobiach našich dejín, dodnes oživuje tiene nacionalizmu, podlieza politikom a nedokáže komunikovať s moderným Slovenskom a jeho potrebami. Niektorí jej vyčítajú zlyhania v obdobiach slovenského štátu a mečiarizmu, ako aj šírenie proruskej propagandy v súčasnosti. Tieto obvinenia súvisia s jej postojmi v rôznych historických obdobiach a s jej súčasnou orientáciou.

Historik Lukáš Krajčík hovorí: „Konštruktívna diskusia o jej mieste chýbala už pri obnovení matice v roku 1919. Odvtedy prešlo ďalších sto rokov a v spoločnosti sa objavujú kritické ohlasy na jej pôsobenie v 21. storočí."

Prečítajte si tiež: Slovenská identita a Masaryk

Súčasnosť Matice slovenskej

V súčasnosti sa Matica slovenská opäť dostáva do pozornosti, podporuje vládu Roberta Fica, ktorá jej navýšila dotáciu. Na jednej strane, táto podpora môže zabezpečiť finančnú stabilitu a umožniť realizáciu matičných projektov. Na druhej strane, môže to viesť k otázkam o jej nezávislosti a politickej angažovanosti.

Zahraničné aktivity a podpora Slovákov v Amerike

Na prelome 19. a 20. storočia za Slovákov žijúcich v Uhorsku čoraz viac hovorili a do politického, hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku, aj keď väčšinou nepriamo, zasahovali lepšie organizovaní Slováci v Amerike. Už roku 1893 nadväzujú na zlikvidovanú Maticu slovenskú a zakladajú Maticu slovenskú v Amerike, ktorej programom mala byť podpora slovenských národných záujmov v Uhorsku, ako aj slovenského života v USA. Slovenská liga v Amerike prijala poverenie a vymenovala memorandový výbor. V dňoch 26. a 27. mája 1914 na osobitnej schôdzke memorandového výboru, v ktorom zasadali Albert Mamatey, Ivan Daxner, Karol Belohlávek, Pavel Jamárik, Ján Kulamer, Albert Tholt- Veľkoštiavnický, Ján Kadlečík a Ivan Bielek rokovali o návrhu Memoranda.

Pittsburská dohoda a Matica slovenská

V roku 2018 usporiadala Matica slovenská až dve podujatia na pripomenutie si Pittsburskej dohody. Referáty z nich prináša publikácia MULÍK, Peter - PAVELCOVÁ, Zuzana (zost.). PITTSBURSKÁ DOHODA. 100 rokov od podpísania Česko-slovenskej dohody v Pittsburghu. Martin: Matica slovenská, 2019. Zborník príspevkov o Pittsburskej dohode je výsledkom dvoch akcií k 100. výročiu vzniku tohto významného dokumentu. Obidve usporiadala v máji a júni 2018 Matica slovenská, jedno v Bratislave a druhé v Martine.

Autori príspevkov rozobrali tento dokument, okolnosti a súvislosti jeho vzniku, význam a miesto v zápasoch Slovákov o autonómiu, federáciu a vlastnú štátnosť po každej stránke, ale nie všetci sa zhodujú v jeho interpretácii. Slováci v USA premietli do tohto dokumentu, ktorého originál napísal Tomáš Garrigue Masaryk rukou a ceruzkou, svoje predstavy o postavení Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi. To, čo sa aj na obálke publikácie prezentuje ako „originál zmluvy“, nie je ani originál, ale dodatočne zhotovená kaligrafická kópia, a nie je to ani zmluva, ale dohoda.

Väčšina príspevkov rozoberá neskoršie postoje prezidenta Masaryka a jeho názor na túto dohodu, pričom dáva za pravdu autonomistickému táboru, že Masaryk mal morálnu povinnosť, napriek tomu, čo on a aj iní politici tvrdili, dohodu dodržať, resp. zasadiť sa o jej realizáciu. Ako konštatuje vo svojom príspevku o legitimite Pittsburskej dohody a jej historických súvislostiach Ján Štefanica, dokument možno v podstate označiť za zmluvný právny akt, ktorým predstavitelia Slovenskej ligy, Českého národného združenia, Zväzu českých katolíkov spoločne s T. G. Masarykom ako predsedom Česko-Slovenskej Národnej Rady vyjadrili svoj súhlas so vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov založenom na základných programových bodoch uvedených v dohode. Aj sto rokov od jej vzniku však vyvoláva polemiky o jej záväznosti či právnej relevantnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančného príspevku pre mladých

Je veľmi zaujímavé, že ani viacerí autori príspevkov sa nevedia zjednotiť na terminológii - raz hovoria o zmluve, inokedy o dohode, raz píšu československý, inokedy zase česko-slovenský, pričom kladú dôraz na spojovník (nie pomlčku!), ale nie sú pritom dôslední. Napríklad aj Štefanica používa striedavo pojmy dohoda a zmluva, raz píše Československá národná rada, hoci v oficiálnych dokumentoch tento vrcholný orgán nášho prvého odboja je uvádzaný ako Česko-Slovenská Národná Rada.

Je veľmi zaujímavé, že na rozdiel od Masaryka, Štefánik počas svojho pobytu v USA dohodu odmietol podpísať a argumentoval pritom podobne ako neskôr Masaryk, ktorému bol a dodnes je vyčítaný politický kalkul a dvojtvárnosť. Pritom málo sa zdôrazňuje, že v podstate všetky body Pittsburskej dohody (až na výslovnú autonómiu a snem) sa v Československej republike splnili a dohoda vlastne tieto pojmy ani neobsahuje.

Vcelku sa stále ignoruje nebezpečenstvo, že ak by sa bola priznala autonómia Slovákom, musela by sa priznať aj Maďarom a Nemcom a to by viedlo k rozpadu mladého štátu obkľúčeného - až na krátky úsek hraníc s Rumunskom - nepriateľmi. Veľmi zaujímavé je aj to, že v zápasoch o slovenskú autonómiu v rokoch prvej Československej republiky sa poukazovalo len na Pittsburskú dohodu z mája 1918, hoci v roku 1915 prijatá Clevelandská dohoda zakotvovala právne vyššie postavenie Slovenska v budúcom spoločnom štáte s Čechmi ako „len“ autonómiu - totiž federatívne usporiadanie spoločného štátu.

Napokon, ako sa to neskôr aj stalo, autonómia nebola konečným cieľom slovenského autonomistického tábora, ale viedla k rozpadu spoločného štátu. A ďalším paradoxom je aj to, že Slovenská liga, hoci dvadsať rokov podporovala hnutie za autonómiu a v lete 1938 usporiadala na Slovensku aj veľké zhromaždenia pri príležitosti dvadsiateho výročia prijatia Pittsburskej dohody, sa v marci 1939 vyslovila proti vyhláseniu samostatného štátu a zostala na stanovisku spoločného štátu, v ktorom malo mať Slovensko autonómiu.

V niektorých príspevkoch sú nielen diskusné postoje, ale niekedy aj faktografické omyly. Napríklad Marta Dobrotková vo svojom referáte Pittsburská dohoda a Slováci v Amerike sa mýli, ak tvrdí, že Slováci v Amerike ako prví začali národnooslobodzovací boj Slovákov, pretože prví boli Slováci v Rusku, ktorí vstúpili do Českej družiny a tak isto aj Slováci vo Francúzsku, ktorí sa prihlásili do Roty Nazdar. Podobne diskusné sú aj niektoré tvrdenia Roberta Letza o postojoch Masaryka k Pittsburskej dohode a k Slovákom vôbec, kde sa opakuje nie celkom presné tvrdenie o tom, že prezident Slovákov „neuznával“.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Názory na význam Pittsburskej dohody a autonomistické hnutie boli medzi politikmi, právnikmi, historikmi a publicistami rozdielne v minulosti, pretrvávajú aj v dnešných časoch a zrejme tak bude aj v budúcnosti. Možno však oprávnene pochybovať o korektnosti zhrnutia na zadnej strane obálky publikácie, kde sa o autonomistickom hnutí tvrdí: „Nebyť tohto hnutia, nebol by sa sformoval moderný slovenský národ, nebol by schopný deklarovať politickú autonómiu Slovenska, Slovenský štát v prelomovom období európskych dejín, federatívne usporiadanie v socialistickom Československu a dnes by sme nežili v samostatnej Slovenskej republike.“ Je naopak nepopierateľným faktom, že nie všetci Slováci boli na strane autonómie a Československá republika v rokoch 1918 - 1938, napriek viacerým problémom, aj bez autonómie poskytla Slovákom možnosti na to, aby sa aj s pomocou Čechov doformovali v historicky krátkom čase v moderný európsky národ.

Finančný príspevok neverejného poskytovateľa sociálnej služby

Finančný príspevok možno poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb poskytujúcemu sociálnu službu občanom s trvalým pobytom v obci Bystrička na základe písomnej žiadosti doručenej obci Bystrička. K žiadosti je potrebné priložiť kópiu zmluvy o poskytnutí sociálnej služby, uzavretej medzi neverejným poskytovateľom a žiadateľom, kópiu výpisu registra poskytovateľov sociálnej služby alebo scan/kópiu Registračnej karty neverejného poskytovateľa sociálnej služby a čestné vyhlásenie žiadateľa, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, resp. z. o sociálnych službách v platnom znení.

tags: #matica #slovenska #finančný #príspevok #masaryk