Matica Slovenská a príspevky T.G. Masaryka k slovenskej identite a štátnosti

Matica slovenská, ako významná inštitúcia pre slovenskú kultúru a identitu, sa v priebehu svojej histórie neraz stretla s rôznymi interpretáciami dejinných udalostí a osobností. Jednou z takýchto osobností je aj Tomáš Garrigue Masaryk, prvý prezident Československej republiky, ktorého názory a postoje k slovenskej otázke boli a dodnes sú predmetom diskusií.

Storočnica Pittsburskej dohody v Matici slovenskej

V roku 2018 Matica slovenská aktívne pripomenula 100. výročie podpísania Pittsburskej dohody. Usporiadala dve podujatia, ktorých výsledkom bola publikácia "PITTSBURSKÁ DOHODA. 100 rokov od podpísania Česko-slovenskej dohody v Pittsburghu." Zborník príspevkov, zostavený Petrom Mulíkom a Zuzanou Pavelcovou, prináša rôznorodé pohľady na tento dôležitý dokument.

Pittsburská dohoda - zmluva, dohoda alebo kaligrafická kópia?

Publikácia zdôrazňuje, že Slováci v USA vložili do Pittsburskej dohody svoje predstavy o postavení Slovákov v spoločnom štáte s Čechmi. Je zaujímavé, že to, čo sa prezentuje ako "originál zmluvy", je v skutočnosti dodatočne zhotovená kaligrafická kópia dohody, ktorú rukou a ceruzkou napísal T.G. Masaryk. Autori príspevkov sa venujú neskorším postojom prezidenta Masaryka a jeho názoru na túto dohodu. Časť z nich argumentuje, že Masaryk mal morálnu povinnosť dohodu dodržať, alebo sa zasadiť o jej realizáciu. Ján Štefanica v príspevku o legitimite Pittsburskej dohody uvádza, že dokument možno označiť za zmluvný právny akt, ktorým predstavitelia Slovenskej ligy, Českého národného združenia, Zväzu českých katolíkov a T. G. Masaryk vyjadrili súhlas so vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov. Aj po sto rokoch však dohoda vyvoláva polemiky o jej záväznosti a právnej relevantnosti.

Zaujímavosťou je, že ani autori príspevkov sa nevedia zjednotiť na terminológii - raz hovoria o zmluve, inokedy o dohode, pričom kladú dôraz na správne používanie spojovníka v názve štátu. Štefanica striedavo používa pojmy dohoda a zmluva, a uvádza Československá národná rada namiesto Česko-Slovenská Národná Rada.

Masaryk, Štefánik a dilemy autonómie

Na rozdiel od Masaryka, Milan Rastislav Štefánik počas svojho pobytu v USA odmietol dohodu podpísať. Argumentoval podobne ako neskôr Masaryk, ktorému bol vyčítaný politický kalkul a dvojtvárnosť. Publikácia poukazuje na to, že v podstate všetky body Pittsburskej dohody (až na výslovnú autonómiu a snem) sa v Československej republike splnili. Autori tiež zdôrazňujú nebezpečenstvo, ktoré by vzniklo, ak by sa priznala autonómia Slovákom, pretože by sa musela priznať aj Maďarom a Nemcom, čo by mohlo viesť k rozpadu štátu.

Prečítajte si tiež: História Matice Slovenskej

Clevelandská dohoda a (ne)naplnené ambície

V zápasoch o slovenskú autonómiu sa často poukazovalo len na Pittsburskú dohodu, hoci Clevelandská dohoda z roku 1915 zakotvovala vyššie postavenie Slovenska v budúcom štáte - federatívne usporiadanie. Ferdinand Vrábel v príspevku rozoberá tento aspekt oboch dokumentov. Autonómia nebola konečným cieľom slovenského autonomistického tábora a viedla k rozpadu spoločného štátu. Paradoxom je, že Slovenská liga, ktorá podporovala hnutie za autonómiu, sa v marci 1939 vyslovila proti vyhláseniu samostatného štátu.

Faktografické omyly a sporné tvrdenia

Niektoré príspevky obsahujú nielen diskusné postoje, ale aj faktografické omyly. Napríklad Marta Dobrotková sa mýli, keď tvrdí, že Slováci v Amerike ako prví začali národnooslobodzovací boj Slovákov. Podobne sporné sú aj niektoré tvrdenia Roberta Letza o postojoch Masaryka k Pittsburskej dohode a k Slovákom.

Rozdielne názory na autonomistické hnutie

Názory na význam Pittsburskej dohody a autonomistické hnutie boli a sú rozdielne. Je otázne, či je korektné tvrdenie, že bez tohto hnutia by sa nesformoval moderný slovenský národ a nevznikla by samostatná Slovenská republika. Československá republika v rokoch 1918 - 1938, aj bez autonómie, poskytla Slovákom možnosti na to, aby sa doformovali v moderný európsky národ.

Ďalšie aktivity Matice slovenskej

Matica slovenská si pripomína aj ďalšie významné osobnosti slovenských dejín, ako napríklad M. R. Štefánika. V Košiciach usporiadala spomienku pri jeho buste a buste T. G. Masaryka. Riaditeľ DMS Košice Michal Matečka vykreslil Štefánika ako vedca, vojaka a diplomata, ktorý svojím šarmom otváral cestu Masarykovi a Benešovi.

Kontroverzie okolo slovenského štátu

Matica slovenská sa v minulosti dostala pod kritiku za video, ktoré nepriamo obhajovalo vznik fašistického slovenského štátu. Video bolo stiahnuté po kritike historikov a politikov. Video relativizovalo zodpovednosť slovenského štátu za osudy slovenských Židov a naznačovalo, že SNP by nebolo, ak by nebol slovenský štát. Ministerstvo kultúry sa od videa dištancovalo a situáciu preverovala aj špeciálna prokuratúra.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Národné symboly a dejiny

Matica slovenská sa zasadzuje za reprezentáciu slovenských národných symbolov a dejín. Minulý rok pridala bustu Samuela Zocha na budovu Župného domu. Kritizuje premenovanie nábrežia po Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom na námestie po T. G. Masarykovi, pretože Masaryk nikdy neuznal existenciu svojbytného slovenského národa a nedodržal Pittsburskú dohodu. Podobná situácia pretrváva v Štúrove v súvislosti s bustou Ľudovíta Štúra.

Večer s pesničkami v Galante

Miestny odbor Matice slovenskej v Galante organizuje „Večer s pesničkami“ s tematikou piesní, ktoré majú vzťah k obdobiu pred a po vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Účastníci si zaspievali piesne M. R. Štefánika a T. G. Masaryka. V programe bol aj pohľad na postavenie Slovákov v Uhorsku a aktivity M. R. Štefánika smerujúce k vzniku spoločného štátu.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

tags: #matica #slovenská #príspevky #t.g. #masaryka