Starostlivosť o umierajúceho: Vývoj, etické aspekty a sociálny kontext

Úvod

Starostlivosť o umierajúcich je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka medicínskych, psychologických, sociálnych a spirituálnych aspektov ľudského života. Tento článok sa zameriava na vývoj sociálnej práce v kontexte starostlivosti o umierajúcich, etické dilemy, ktoré s tým súvisia, a vplyv sociálnej náuky Cirkvi na túto oblasť. Skúmame historické korene starostlivosti o umierajúcich, súčasné trendy a výzvy, ktorým čelia sociálni pracovníci a zdravotnícki profesionáli v tejto oblasti.

Vývoj sociálnej práce od 19. storočia

Sociálna práca ako profesia sa vyvinula z humanitárnych a demokratických ideálov, pričom jej hodnoty sú založené na rešpektovaní rovnosti, hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí. Od svojich začiatkov pred viac ako sto rokmi sa sociálna práca zameriava na uspokojenie ľudských potrieb a na rozvoj ľudského potenciálu. Prvky sociálnej práce sa objavujú ako reakcie súdržnosti ľudského rodu, ľudského vzťahu človeka ku človeku, spolupatričnosti, pochopenia a spoluzodpovednosti i za iných, osvojovanie rovnosti a spravodlivosti zanietených jedincov.

Korene sociálnej práce môžeme hľadať všade tam, kde sa hovorí o opatere žobrákov, opatere chorých, starostlivosti o chudobných, o deti, siroty a vdovy. Sociálna práca mala v každej krajine rozdielny vývoj a priebeh. Jej novodobé počiatky spadajú do začiatkov 19. storočia v Anglicku a v USA, kde sa začína presadzovať individuálna starostlivosť (poukazovanie na bývanie, výučbu a kurzy vo väzniciach, venuje sa pozornosť prisťahovalcom a pod.). Ďalšie sociálne aktivity sa rozvíjajú koncom 19. storočia v Amsterdame, v Berlíne 1908, v Londýne 1915, v Indii, Austrálii.

Začiatkom 20. storočia môžeme hovoriť o počiatkoch formovania sociálnej práce ako špecifickej profesie. V roku 1917 bola vydaná kniha „Social diagnosis“ od M. Richmondovej, ktorá potvrdzuje systematický prístup k postupnému zbieraniu informácií o klientoch ako podkladu pre sociálnu diagnostiku. Postupne začínajú vznikať samostatné školy sociálnej práce. Prvé pokusy výcviku sociálnych pracovníkov sa uskutočňovali predovšetkým krátkodobými kurzami (Nemecko 1899, New York 1889, Praha 1917).

Zakladateľkou novodobej "prípadovej sociálnej práce" (case work) je Mary Richmondová. V. Robinsonová v 40. rokoch svojimi prácami "Odborné vedenie v prípadovej sociálnej práci" (1936), "Meniaca sa psychológia v prípadovej sociálnej práci" (1938), vychádza z pozície chápania klienta ako individuálnej psychologickej jednotky. Veľmi významným medzníkom vo vývoji sociálnej práce sú 50. a 60. roky, ktoré sú charakteristické rozvojom sociálnej starostlivosti najmä v priemyselne rozvinutých krajinách. V 80. rokoch sa sociálna práca orientuje na vedné disciplíny, ktoré sa venujú integrálnemu skúmaniu človeka.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť – maturitná otázka

Na základe analýzy historických prameňov možno povedať, že sociálna práca sa začala formovať so zámerom pomoci sociálne slabým ľuďom, ako sociálna ochrana so sociálnym diagnostikovaním, sociálnou terapiou a sociálnym poradenstvom.

Inštitucionalizácia sociálnej práce

Z hľadiska vývoja sociálnej práce môže byť medzníkom inštitucionalizácia sociálnej práce. Potom sa dejiny sociálnej práce budú deliť na obdobia:

• do inštitucionalizácie sociálnej práce
• po inštitucionalizácii sociálnej práce

Z vymedzeného predmetu dejín sociálnej práce:

• Dejiny teórie sociálnej práce, ktoré zahŕňajú:
  • vývoj sociálnych myšlienok a teórií v jednotlivých obdobiach vývinu spoločnosti,
  • vývoj empirického poznania a metodiky sociálnych výskumov,
  • vznik a vývoj teórie sociálnej práce.
• Dejiny praktickej sociálnej práce, ktoré zahŕňajú:
  • vývoj sociálnych inštitúcií a sociálneho zabezpečenia od rodinnej a rodovej vzájomnosti, cez filantropickú a charitatívnu činnosť až po komplexnú sústavu inštitúcií zabezpečujúcich sociálnu pomoc,
  • vývoj foriem a metód sociálnej práce ako profesie (intuitívna, prípadová, individuálna atď.).

Predmet dejín sociálnej práce

Pri vymedzovaní predmetu dejín sociálnej práce je potrebné brať do úvahy, že sociálna práca je pracovný proces a súčasne aj teória tohto procesu. Predmet dejín sociálnej práce tvoria:

• Praktické činnosti - ktorými sa sociálna práca realizovala v minulosti, ale tiež aj praktická sociálna práca, ktorú môžeme rozdeliť do celkov:
  • sociálna práca na úrovni charitatívnej činnosti - obdobie náhodnej, neorganizovanej pomoci,
  • začiatok organizovanej pomoci - vznik spolkov, útulkov,
  • rozvoj organizovanej sociálnej práce, vzhľadom k organizovanosti zriaďovateľa alebo štátu, ktorý túto pomoc zabezpečoval.
• Teoretické aktivity - práce, názory, školy, ktoré sociálnu prácu posúvajú za rámec praktickej, aplikovanej disciplíny, čiže sociálna práca ako špecifická oblasť teoretického poznávania.

Prvopočiatky môžeme nájsť v 16 - 17 storočí k rozmachu dochádza až 18, ale predovšetkým 19 storočí.

Prečítajte si tiež: Príklady starostlivosti o hostí

Dejiny starostlivosti o postihnutých

18 storočie - rozmach priemyslu, nástup osvietenstva s ktorými prichádza do Európy aj rozvoj ústavnej starostlivosti. Druhá polovica 18 storočia - vznik ústavov, pričom zo začiatku sa zameriavali na najťažšie postihnutia. Pri probléme zdrav. Postihnutia je potrebné si uvedomiť jej rozsiahlosť a prelínanie sa s inými vednými odbormi a ich dejinami.

Vznikli:

• 1758 - zakladá K. Fridrich v nemeckom Badene ústav starostlivosti o mladých a starých mrzákov
• 1778 - Lipsko - ústav pre sluchovo postihnutých
• 1784 - Paríž v Hauy - ústav pre nevidiacich
• 1785 abbé Charls Michel de l Eppé v Paríži ústav pre sluchovo postihnutých - prispieva aj kráľovská pokladňa
• 1791 v Liverpoole zakladá E. Rusthon inštitút pre nevidiacich
• 1800 vzniká ústav pre nevidiacich v Londýne

Ústavy pre mentálne postihnutých vznikajú 18 storočia.

Dejiny sociálnej práce o chorých a umierajúcich

Kláštory - opatrovane a nemocnice, ktoré nevznikali len na podnet cirkví, ale aj miest. 18 - 19 storočia spolková činnosť - cechy - spolky. Stopy hospicovej starostlivosti v 16. storočia - sv. Ján Gotsky: nedeliteľnosť fyzickej a psychickej starostlivosti - podporenie šírenia myšlienok komplexnej starostlivosti o umárajúceho. Hospica sv. Jozefa v Londýne v r. 1911. V r. 1957 Matka Tereza založila v Kalkate útulok pre zomierajúcich. 1967 Cecil Snadersová - sv. Christopher hospice, čím dala zelenú novému trendu hospicovému hnutiu. 19. storočia existencia soc. Pracovníčok - sestier (1895). Berlínske nemocnice - 1914. Francúzske nemocnice - 1917 - dojčeneckú úmrtnosť, alkoholizmus, pohlavné choroby.

Lekársky model upozorňoval na:

Prečítajte si tiež: Diskusia o štruktúre a zásadách maturity

• Nutnosť zmeny životných podmienok chudobných a chorých,
• Šírenie infekčných chorôb v dôsledku zlej informovanosti obyvateľstva
• Na priamu súvislosť medzi šírením určitých infekčných chorôb a zlou sociálnou a ekonomickou situáciou
• Kto prvý upozornil na týranie a humánny prístup boli tiež lekári

Dejiny sociálnej práce o chudobných

Chudoba je stav. V staroveku v Sparte, Ríme, Egypte - boli chud. Otroci. Vplyv kresťanstva. Rozmach manufaktúr prehlbuje chudobu. Vojnové konflikty, veľké lokálne požiare, epidémie - mor, cholera. Morálna starostlivosť obce - starostlivosť o chudobných - domové právo (16 storočia). 1530 - Nemecko: cisársky výnos, ktorým bola mestám a dedinám uložená povinnosť starať sa o chudobných. 1763 - Švédsko - zákon o podpore chudobných. 1794 - pruský zákon (spolky, štátu, zamestnávateľom, obciam povinnosť starať sa o ľudí v ťažkých životných situáciách - podpora.

Dejiny sociálnej práce o penitencionárnej a postpenitencionárnej starostlivosti

18 storočia - žaláre, trestniciach. Koniec 18 storočia - prevýchovné spôsoby starostlivosti. Elizabeth Fryová - Angličanka, ktorá sa zaoberala problematikou žien vo väzení. Anglicko - USA - dobrovoľnícke hnutie zamerané na poľudštenie väzníc. Cirkev na báze náboženstva sa snaží o zmierenie sa so sebou samým a pochopenie proti spoločenskosti svojich činov.

Kongresy:

• 1868 v Berne - progresívneho zavedenia trestu odňatia slobody
• 1872 v Londýne - zmierňovanie režimu a miery izolácie vo väzniciach

Pre SP je dôležitá skutočnosť, že táto diferenciácia odsúdených vytvárala lepšie predpoklady pre realizáciu resocializačných tendencií a pre skvalitnenie samotnej sociálnej práce.

Dejiny sociálnej práce s deťmi, mládežou a rodinou

Okruh je široký - Týranie detí, žien, chudoba rodiny, výchovnoproblémové deti a mládež. 19. storočia - akceptácia noriem, ktoré hovoria o týraní a zneužívaní detí ako o spoločenskej ochrane. Druhá polovica 19 storočia - súvisí so zmenou postojoch spoločnosti voči násiliu páchanom na deťoch. Merry Ellen - prvé dieťa vyňaté z rodiny - v r. Poruchy správania: 20 storočia - obete vojnových konfliktov. Siroty - kláštory, vývarovne, opatrovane. Komplexná starostlivosť o rodinu a dieťa prichádza do Európy v 16 - 18 storočia prostredníctvom zákonov, ktoré majú deti uchrániť o násilných činov - biedy a pod. 1530 - Nemecko - cisársky výnos - mestám. 1794 V. pruský zákon - podpora rodiny v ŤŽS. 1833 V. Británia - zákon obmedzujúci prácu. Až 20 storočia hovoríme o legalizovanej ochrane: Nerum novarum - spravodlivé sociálna politika, Deklarácia práv dieťaťa.

Narušená mládež:

• Prvý ústav pre mladistvých delikventov v Anglicku 1553 - podnet kráľa Eduarda VI
• 1595 - Holandskom Amsterdame

Osobnosti, ktoré sa venovali starostlivosti o takúto mládež boli: Karol Borromejský (Taliansko), Vincent de Paul (Francúzsko) Don Bosco (Nemecko). Koncom 19 a začiatkom 20 storočia. Prvopočiatok rodinnej politiky, ktorá dosiahla svoj rozmach až po II. sv. vojne.

Sociálna práca s pracujúcimi a nezamestnanými

Je to oblasť prelínajúca sa hlavne s chudobou. Súvisí so vznikom zákonov. Je v poslednom čase najviac diskutovanou problematikou.

Dejiny sociálnej práce s utečencami

Azyl:

• Ako politicko-právne povolenie pobytu v štáte
• Ako útulok na prechodné bývanie

Dôvodov pre opustenie krajiny je veľa (vojny, rasová, politické, náboženské prenasledovanie, hlad a pod.). Najstarší azyl je zachtené v Biblii - odchod Izraelov z Egypta pod Mojžišovým vedením (Egypt opustilo vyše 600 000 mužov). Grécko - boh Xénia pod jeho ochranu sa utiekal každý cudzinec, ktorý žiadal o prijatie. Azyl ako inštitút vznikol v starovekom Grécku - Asylon. Asylum v latinčine zanemená miesto bezpečné pred lúpežou.

Etický kódex sociálnej práce

Etický kódex sociálnej práce je súbor písomne formulovaných etických princípov, hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu, inštitúciu alebo organizáciu. Na Slovensku je doposiaľ platný Etický kódex sociálnych pracovníkov SR z r. 1997.

Jeho základná štruktúra je nasledovná:

1. Základné etické princípy v sociálnej práci

   • Normy pre vystupovanie a správanie sociálneho pracovníka
     • Vystupovanie
     • Schopnosti a profesionálny rast
     • Služba
     • Čestnosť
     • Štúdium a vedecký výskum
   • Etická zodpovednosť voči klientom
   • Etická zodpovednosť voči kolegom
   • Etická zodpovednosť voči zamestnávateľom
   • Etická zodpovednosť voči svojej profesii
   • Etická zodpovednosť voči spoločnosti

Vplyv sociálnej náuky Cirkvi na vývoj v sociálnej politike

Sociálna náuka Cirkvi je dôkladnou formuláciou výsledkov pozornej úvahy o zložitých skutočnostiach ľudského života v spoločnosti a v medzinárodnom súvise, a to vo svetle viery a cirkevnej tradície. Je to veda, ktorá skúma človeka v konkrétnej situácii, a to nie izolovane ale v rámci osobných vzťahov. Cirkev pôsobí v celosvetovom merítku. Východiská čerpá z Písma a z jeho interpretácie (výklad) - cirkevná tradícia.

Sociálna náuka nie je ideológia. Teda nie je niečo medzi kapitalistickým a marxistickým riešením sociálnej otázky, a ani iným alternatívnym riešením. Pod ideológiou chápeme sústavu predstáv, názorov a pojmov, vyjadrených v rozličných formách spoločenského vedomia. V prípade sociálnej náuky Cirkvi ide o predstavy a názory Boha. Je to osobitná kategória.

Dokazovať možno veci zrejmé. Vo veciach, ktoré sú mimo nášho zmyslami poznateľného sveta existuje jediný spôsob vyjadrovania - poukázať na vec vo viere. Veriť možno buď na základe dôkazu - vedec na základe nám zrejmej veci (prírodný zákon magnet priťahuje kov) dokáže pre nás neviditeľnú vec (magnetická sila). Vtedy hovoríme o súhlase uveriť na základe dôkazu. Iný spôsob je, keď niekto nám predstaví vec, ktorá nie je pre nás až taká zrejmá, alebo až neznáma ( existencia anjelov), a povie: Boh povedal, že anjeli existujú. Na základe váženosti Boha, uznávame, že On neklame a ani nedopustí aby sa s Jeho menom spájala lož. Veriť na základe autority v tomto prípade autority Boha. Sociálna náuka je súčasťou teológie a to presnejšie morálnej teológie.

Starostlivosť o umierajúcich v kontexte sociálnej náuky Cirkvi

Sociálna náuka Cirkvi zdôrazňuje dôstojnosť každej ľudskej osoby od počatia až po prirodzenú smrť. V kontexte starostlivosti o umierajúcich to znamená, že každý človek má právo na dôstojnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá rešpektuje jeho telesné, psychické, sociálne a spirituálne potreby. Cirkev odmieta eutanáziu a asistovanú samovraždu ako neprijateľné zásahy do ľudského života a zdôrazňuje dôležitosť paliatívnej starostlivosti, ktorá zmierňuje bolesť a utrpenie, a zároveň poskytuje psychologickú a spirituálnu podporu umierajúcemu a jeho rodine.

Historické korene kresťanskej starostlivosti o chorých a umierajúcich

Sociálna práca v zmysle sociálnej pomoci má svoje korene už v počiatkoch ľudstva. Na území Európy to bolo niekoľko desiatok storočí doménou kresťanských cirkví. Sociálna služba cirkvi v prvých storočiach spočívala hlavne v starostlivosti o vdovy, siroty, chorých a núdznych, väzňov a vyhnancov, zomrelých, pútnikov a blížnych v neočakávanom nešťastí, otrokov, manželstvá a rodiny. Dejiny sociálnej práce nemožno vymedziť iba od 13., prípadne 19. storočia, ako sú ohraničené niektorými autormi. Cirkev - Nový Zákon: Biblia vyzýva k láske blížneho v konkrétnej podobe, čiže v nasýtení hladných, napojení smädných, v pomoci chudobným a trpiacim, chorým a väznením. Kresťanstvo prináša tézu: - každý človek má hodnotu pred Bohom - pojem lásky nie je len teoretickým vyznaním, ale živou každodennou skutočnosťou.

Justín Filozof v Apológii - almužne. Turtulián v Apologetiku - kresť. Pokladnice. Už v tomto období prebiehal prepracovaný systém sociálnej svojpomoci. Sociálna služba spočívala v : vdovy, siroty, chorých, núdznych, väzňov a vyhnancov, zomrelých, pútnikov a blížnych v neočakávanom nešťastí, otrokov, manželstvá a rodiny. Vznikali prvé Rehoľné spoločenstvá po celej Európe. Zo svetových dejín môžeme spomenúť niekoľko zaujímavých príkladov sociálnej práce, kde sa sociálna starostlivosť orientovala hlavne na chudobných a postihnutých.

Historický priebeh sociálnej starostlivosti

Historický priebeh sociálnej starostlivosti môžeme z časového hľadiska rozdeliť do 6 úsekov:

1. Starostlivosť o núdznych v prvých storočiach po Kristovi (1. - 5. stor.)
2. Starostlivosť o núdznych v stredoveku (6. - 13. stor.)
3. Starostlivosť o núdznych na začiatku novoveku (14. - 16. stor.)
4. Starostlivosť o núdznych v dobe absolutizmu a osvietenstva (17. - 18. stor.)
5. Starostlivosť o núdznych v dobe industrializácie (18. - 19. stor.)
6. Starostlivosť o núdznych v postindustriálnej spoločnosti (od 20. storočia)

Súčasné trendy a výzvy v starostlivosti o umierajúcich

V súčasnosti sa starostlivosť o umierajúcich zameriava na:

• Paliatívnu starostlivosť: Zmierňovanie bolesti a utrpenia, zlepšovanie kvality života umierajúceho.
• Hospicovú starostlivosť: Poskytovanie komplexnej starostlivosti v domácom prostredí alebo v hospicových zariadeniach.
• Psychosociálnu podporu: Pomoc umierajúcemu a jeho rodine pri zvládaní emočných, sociálnych a spirituálnych problémov.
• Etické rozhodovanie: Riešenie etických dilem, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o umierajúcich.
• Vzdelávanie a výcvik: Zvyšovanie povedomia a kompetencií zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v oblasti starostlivosti o umierajúcich.

Medzi hlavné výzvy patria:

• Nedostatočná dostupnosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti.
• Nedostatok kvalifikovaného personálu.
• Nedostatočná finančná podpora.
• Spoločenské tabu a stigmatizácia smrti a umierania.
• Etické dilemy súvisiace s eutanáziou a asistovanou samovraždou.

Úloha sociálneho pracovníka v starostlivosti o umierajúcich

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v tíme, ktorý sa stará o umierajúceho. Jeho úlohy zahŕňajú:

• Poskytovanie psychosociálnej podpory: Pomoc umierajúcemu a jeho rodine pri zvládaní emočných, sociálnych a spirituálnych problémov.
• Komunikácia a koordinácia: Zabezpečovanie efektívnej komunikácie a koordinácie medzi umierajúcim, jeho rodinou, zdravotníckym personálom a ďalšími odborníkmi.
• Pomoc pri plánovaní: Pomoc umierajúcemu pri plánovaní posledných dní života, vrátane zabezpečenia právnych a finančných záležitostí.
• Podpora po strate: Poskytovanie podpory rodine po strate blízkeho.
• Advokácia: Zastupovanie záujmov umierajúceho a jeho rodiny.

tags: #maturitna #tema #starostlivost #o #umierajuceho #okruhy