Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory: Skúsenosti a výzvy

Rozhodcovské súdy na Slovensku majú za sebou pomerne krátku, no dynamickú históriu. Ich cieľom bolo odbremeniť preťažené štátne súdy a ponúknuť rýchlejšie a efektívnejšie riešenie obchodných sporov. Realita však ukázala, že cesta k plnohodnotnému využívaniu arbitráže je ešte dlhá a sprevádzaná viacerými výzvami.

História a legislatívny rámec

Hospodárske arbitráže existovali na Slovensku do roku 1992. Po tomto roku prešli spory v obchodných veciach do právomoci všeobecných súdov. Ich preťaženosť viedla k legislatívnym krokom. Tie smerovali k úprave obchodnoprávnej problematiky v Občianskom súdnom poriadku a neskôr k prijatiu zákona o rozhodcovskom konaní. V júli nadobudol účinnosť nový zákon o rozhodcovskom konaní - č. 244/2002 Z.z.

Prvý rok existencie rozhodcovských súdov na Slovensku na preťažení štátnych súdov nezmenil nič. Okrem jedného z desiatky ustanovených sú súkromné súdy prakticky bez klientov. Ich činovníci to vysvetľujú predovšetkým malou známosťou inštitútu rozhodcovských súdov a aj nedokonalým zákonom. Pravda je však aj to, že o firmách, ktoré sa na budúcom riešení svojich sporov arbitrážou dohodli, nemôžu súdy vedieť. Budúce sporiace sa strany sa totiž aj sudcom zviditeľnia až pri samom konaní.

Prekážky a výzvy v praxi

Napriek predpokladaným výhodám, ako sú rýchlosť konania a možnosť voľby rozhodcu, sa arbitráž nestala bežnou praxou. Dôvodov je viacero.

• Neznalosť a nedostatok tradície: Súčasná generácia podnikateľov a právnikov nemá s arbitrážou veľké skúsenosti. Chýba tradícia, hoci prvá úprava rozhodcovského konania pochádzala už z roku 1911. Jej platnosť však ukončila zmena Občianskeho zákonníka v roku 1950 a neskôr, dlhé obdobie medzi rokmi 1963 až 1994 nebolo rozhodcovské konanie použiteľné na vnútroštátne spory.
• Nedostatky zákona o rozhodcovskom konaní: Kritici poukazujú na úpravu súdneho preskúmavania rozhodcovských rozhodnutí všeobecnými súdmi. Po vynesení rozsudku sa totiž strana môže domáhať jeho zrušenia na všeobecnom súde. To vnáša neistotu do právnych vzťahov. Rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť, kým o žalobe nerozhodne všeobecný súd. A to môže trvať aj niekoľko rokov.
• Nedôvera v rozhodcovské súdy: Slovenskí podnikatelia na základe negatívnych skúseností z minulosti nedôverujú rozhodcovským súdom. Svoje spory rieši arbitrážou ročne iba niekoľko stoviek podnikateľov. Väčšina sa stále radšej obracia na klasické súdy. K dôveryhodnosti rozhodcovských súdov neprispieva ani to, keď veľké firmy nútia prostredníctvom obchodných zmlúv svojich malých dodávateľov súhlasiť s riešením prípadných sporov arbitrážou.
• Inflácia rozhodcovských súdov: Po minuloročnej novele zákona o bankách si banky, ako aj pobočky zahraničných bánk mali zriadiť stály rozhodcovský súd, ktorý bude príslušný rozhodovať spory z platobného styku. Šéf komory slovenských advokátov sa domnieva, že veľký počet rozhodcovských súdov môže vyvolať nedôveru v ich kvalitu.

Rozhodcovský súd SOPK: Výnimka potvrdzujúca pravidlo?

Podľa niektorých odborníkov je funkčný rozhodcovský súd iba jeden - arbitrážny súd SOPK. Riešil spory v celkovom objeme rozhodnutých vecí približne v hodnote 224 miliónov korún. Nikto z oslovených však nepovedal, koľko prípadov doteraz súd riešil.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Cena arbitráže

Jedným z proklamovaných pozitív rozhodcovského konania je, že je lacnejšie ako konanie pred štátnymi súdmi. V „klasickom“ súdnom konaní navrhovateľ platí podľa zákona o súdnych poplatkoch päť percent z hodnoty predmetu sporu. Napríklad konanie pred arbitrážnym súdom SOPK je tak drahšie do hodnoty sporu približne šesť miliónov korún, pri vyšších sumách sú poplatky na tomto súkromnom súde nižšie ako pri klasickom súde. V prípade medzinárodných sporov je táto hranica vo výške hodnoty sporu 18 miliónov korún.

Pravidlá o trovách konania Rozhodcovského súdu SOPK však napríklad umožňujú stranám zaplatiť si zrýchlené konanie. Ak sa na ňom strany dohodnú za poplatok zvýšený o 75 percent, bude ich spor rozhodnutý do jedného mesiaca. Ak bude o zrýchlené konanie žiadať len žalobca, vec bude rozhodnutá do štyroch mesiacov, ak zloží poplatok zvýšený o polovicu.

Rozhodcovské súdy sú pre ich exkluzivitu, odbornosť a rýchlosť drahšie než všeobecné.

Možné riešenia a perspektívy

Ministerstvo spravodlivosti chce spolu so stavovskými organizáciami situáciu zvrátiť zmenou legislatívy. Plánuje zriadenie spoločnej komisie so stavovskými organizáciami. Chcú pomenovať problémy a zistiť, prečo sa rozhodcovské súdy tak málo využívajú a prečo je dôvera nízka.

Medzi navrhované riešenia patrí:

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

• Novelizácia zákona o rozhodcovskom konaní: Cieľom je odstrániť nedostatky a nejasnosti. Zabezpečiť, aby rozhodcovské rozsudky boli rešpektované a vymožiteľné.
• Zvýšenie dôveryhodnosti rozhodcovských súdov: Je potrebné zabezpečiť vysokú odbornosť a kvalitu rozhodovania. Angažovať odborníkov, ktorí nemusia byť len právnici.
• Osveta a informovanosť: Zvýšiť informovanosť podnikateľov o výhodách arbitráže a o možnostiach, ktoré im ponúka.

Vstupom do Európskej únie by sa situácia mala zlepšiť. Veľká časť práve prerokovávanej ústavy EÚ je venovaná práve zmluvnej problematike.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

tags: #rozhodcovský #súd #Slovenskej #obchodnej #a #priemyselnej