Maximálny vymeriavací základ na doplatenie dôchodkového poistenia

Sociálne poistenie je povinným verejnoprávnym poistením, ktoré predstavuje najrozsiahlejšiu časť systému sociálneho zabezpečenia občanov. Platíte si sociálne poistenie sami alebo ho za vás hradí zamestnávateľ? Na Slovensku je sociálne poistenie upravené Zákonom o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých občanov SR okrem policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká prvým dňom pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého občan získava príjem.

Vymeriavací základ a jeho význam

Pre výpočet konečnej výšky sociálnych odvodov je okrem sadzieb potrebné poznať aj vymeriavací základ, z ktorého sa pomocou sadzieb vypočítava konečné poistné. Všeobecný vymeriavací základ predstavuje priemernú mesačnú mzdu, ktorú za príslušný rok určuje štatistický úrad, vynásobenú číslom 12, teda celkovým počtom mesiacov v roku. Takto vypočítané poistné sa odvádza na účet Sociálnej poisťovne vždy spätne za predchádzajúci mesiac, a to do 8. dňa.

Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2002 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle. Pri výpočte sumy dôchodku sa ako všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia (t. j. v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok) použije všeobecný vymeriavací základ za predposledný kalendárny rok tohto obdobia. To znamená, že všeobecné vymeriavacie základy posledných dvoch kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia budú totožné.

Kto platí sociálne poistenie?

Odvody do Sociálnej poisťovne si možno platiť aj dobrovoľne. Osoby, ktoré musia a ktoré môžu platiť odvody do Sociálnej poisťovne, sú presne stanovené zákonom. V závislosti od toho, či sa jedná o nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné poistenie alebo poistenie v nezamestnanosti, sa potom tzv. osobný rozsah sociálneho poistenia mení. Výška sadzieb pre výpočet odvodov sociálneho poistenia závisí od toho, kto je platcom tohto poistenia.

Kategórie platiteľov poistného

1. Zamestnanec
2. Zamestnávateľ
3. SZČO (Samostatne zárobkovo činná osoba)
4. Dobrovoľne poistená osoba
5. Štát

Dobrovoľné poistenie a vymeriavací základ

Je potrebné si ozrejmiť tú skutočnosť, že „dobrovoľnosť“ sa v inštitúte dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti prejavuje v tom, že fyzická osoba sa môže sama rozhodnúť, či niektorý z uvedených právnych inštitútov využije, v akom rozsahu, ako dlho zotrvá v tomto poistnom vzťahu a tiež aký vymeriavací základ na platenie poistného si určí s prihliadnutím na najnižšiu a najvyššiu možnú výšku vymeriavacieho základu na platenie poistného.

Prečítajte si tiež: Gastrolístky – čo by ste mali vedieť

Ak fyzická osoba dobrovoľne vstúpi do systému nemocenského poistenia, do systému dôchodkového poistenia alebo do systému poistenia na poistenie v nezamestnanosti, vzniká jej odvodová povinnosť, t. j. povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie v členení na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti včas a v správnej výške. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je zároveň povinná platiť poistné do rezervného fondu solidarity. Dobrovoľne poistená osoba platí poistné na sociálne poistenie percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu.

Určenie vymeriavacieho základu pre dobrovoľne poistené osoby

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti si sumu vymeriavacieho základu určuje sama. Zákon o sociálnom poistení poskytuje zároveň týmto osobám možnosť meniť výšku vymeriavacieho základu počas trvania poistného vzťahu. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne akceptuje zmenu vymeriavacieho základu najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pobočke táto zmena písomne oznámená. Nedodržanie písomnej formy oznámenia má za následok, že vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby sa nezmení.

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby nesmie byť nižší, ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení a zároveň nemôže presiahnuť najvyššiu hranicu ustanovenú týmto zákonom. V zásade je vymeriavací základ mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie.

Súbeh dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou

Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti súčasne vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, je poistencom podľa § 6 zákona o sociálnom poistení z každého poistného vzťahu. V praktickej rovine uvedené znamená, že ak napríklad dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba dosiahne z výkonu činnosti zamestnanca maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, nie je povinná v príslušnom mesiaci platiť poistné na dôchodkové poistenie ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. V danom prípade je potrebné si uvedomiť, že poistné do rezervného fondu solidarity dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba zaplatí z vymeriavacieho základu, ktorý si určila v prihláške na dobrovoľné dôchodkové poistenie aj v mesiaci, v ktorom neplatí poistné na dôchodkové poistenie z vyššie uvedených dôvodov. Zamestnanec totiž nie je povinný platiť poistné do rezervného fondu solidarity. Plateniu poistného do rezervného fondu solidarity podlieha len zamestnávateľ, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba.

Sadzby poistného pre dobrovoľne poistené osoby

• sadzba poistného na starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu, ak táto osoba nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z.
• Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., je povinná platiť poistné na starobné poistenie vo výške 9 % z vymeriavacieho základu (poistné na starobné poistenie zostáva naďalej v priebežnom systéme dôchodkového poistenia - I. dôchodkový pilier) a príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške 9 % z vymeriavacieho základu (príspevok na starobné dôchodkové sporenie smeruje na osobný účet sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti - II. dôchodkový pilier).
• sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti: 2 % z vymeriavacieho základu.

Splatnosť poistného

Lehotu, v ktorej je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, ustanovuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V súlade s citovaným ustanovením je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vo všeobecnosti platí, že ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ vašu podporu v nezamestnanosti?

Maximálny vymeriavací základ na doplatenie dôchodkového poistenia

Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2026 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2024, teda 11 × 1 524 € = 16 764 €.

Dôležité zmeny pre SZČO od roku 2026

Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

Prečítajte si tiež: Posudková komisia: Maximálny príspevok

Nový systém určovania vymeriavacieho základu pre SZČO

Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).

• Ak SZČO túto hranicu presiahne: Vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).
• Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne: Určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €. Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.

Minimálne a maximálne odvody pre SZČO v roku 2026

Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €. Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.

Odvodové prázdniny pre SZČO

Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať. Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.

Zdravotné poistenie SZČO v roku 2026

Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného. Výšku preddavkov určuje zdravotná poisťovňa podľa údajov z daňového priznania za predchádzajúci rok.

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.

Z toho vyplýva, že:

• minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €),
• minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Doplatenie poistného: Kedy sa oplatí?

Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok vyšší. Viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

tags: #maximálny #vymeriavací #základ #na #doplatenie #dôchodkového