Mediácia a Dohoda o Rozvode: Sprievodca pre Slovensko

Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje riešenie mnohých praktických a právnych otázok. Jednou z najdôležitejších je úprava vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Táto povinnosť trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, a jej výška sa môže meniť v závislosti od aktuálnej situácie rodičov a potrieb dieťaťa. Ak sa domnievate, že výživné, ktoré platíte, je neprimerané Vašim súčasným možnostiam, môžete podať návrh na jeho zníženie. Tento článok Vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako takýto návrh správne napísať a kde ho podať, s ohľadom na slovenskú legislatívu.

Základné princípy vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v Zákone o rodine (§ 62 a nasl.). Plnenie tejto povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dôležité je, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Zákon o rodine pamätá aj na situácie, keď rodič dosahuje príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. V takom prípade je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Súd zároveň neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Rovnako prihliada aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zmena pomerov ako dôvod na zníženie výživného

Kľúčovým faktorom pre úspešné podanie návrhu na zníženie výživného je preukázanie zmeny pomerov. Zmena pomerov mohla nastať tak na strane povinného (napr. zmena majetkových pomerov/zníženie príjmu/vznik ďalšej vyživovacej povinnosti a pod.) alebo na strane oprávneného z výživného (napr. zníženie odôvodnených potrieb). Medzi najčastejšie dôvody na zmenu výšky výživného patria:

Prečítajte si tiež: Riešenie konfliktov v školách

• Zníženie príjmu povinného rodiča: Strata zamestnania, zníženie mzdy, dlhodobá práceneschopnosť.
• Zvýšenie výdavkov povinného rodiča: Vznik novej vyživovacej povinnosti (napr. narodenie ďalšieho dieťaťa), zhoršenie zdravotného stavu.
• Zmena potrieb dieťaťa: Zníženie potrieb dieťaťa, napríklad v dôsledku zlepšenia zdravotného stavu, alebo prechod na inú formu štúdia, ktorá je menej finančne náročná.

Je dôležité si uvedomiť, že samotná skutočnosť, že súd v minulosti rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, neznamená, že takto určené výživné je už v budúcnosti nemenné.

Ako napísať návrh na zníženie výživného

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať všetky potrebné náležitosti a musí byť riadne odôvodnený.

Vec: Návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa (meno a priezvisko dieťaťa, dátum narodenia).

Úvod: Stručne opíšte existujúci stav - rozsudok/dohoda, ktorou bola určená výška výživného, dátum právoplatnosti, výška výživného.

Odôvodnenie: Najdôležitejšia časť návrhu. Podrobne opíšte, aká zmena pomerov nastala od posledného rozhodnutia o výživnom. Uveďte konkrétne fakty a dôkazy:

Prečítajte si tiež: Vzor mediačnej doložky pre školy

• Zníženie príjmu: Uveďte, kedy a ako došlo k zníženiu príjmu (napr. strata zamestnania, zníženie mzdy). Priložte doklady: výpoveď z pracovného pomeru, potvrdenie o evidencii na úrade práce, potvrdenie o poberaní dávky v nezamestnanosti, výplatné pásky s nižším príjmom.
• Zvýšenie výdavkov: Uveďte, aké nové vyživovacie povinnosti vám vznikli (napr. narodenie ďalšieho dieťaťa). Priložte rodný list dieťaťa. Ak sa zhoršil váš zdravotný stav, priložte lekárske správy, doklady o platbách za lieky a zdravotnú starostlivosť.
• Zmena potrieb dieťaťa: Ak sa znížili potreby dieťaťa, uveďte konkrétne dôvody.

Návrh výroku: Formulujte, ako žiadate, aby súd rozhodol: "Navrhujem, aby súd vydal tento rozsudok: Rozsudok Okresného súdu [názov súdu], č. k. [číslo konania] zo dňa [dátum] sa mení tak, že výška výživného, ktorú je povinný platiť navrhovateľ [meno a priezvisko navrhovateľa] na maloleté dieťa [meno a priezvisko dieťaťa], nar.

Dátum a podpis: Nezabudnite návrh datovať a podpísať.

Počet vyhotovení: Návrh podajte v troch vyhotoveniach - pre súd, pre vás a pre odporcu.

Prílohy: Zoznam všetkých priložených dokumentov.

Príklad návrhu:

Okresnému súdu [Mesto]## Vec: Návrh na zníženie výživného pre maloletú Annu Novákovú, nar. 1.1.2010

Navrhovateľ: Ján Novák, nar. 2.2.1980, bytom [Adresa]

Prečítajte si tiež: Školský mediačný dokument

Odporca: Mária Nováková, nar. 3.3.1985, bytom [Adresa]

Maloletá: Anna Nováková, nar. 1.1.2010, bytom [Adresa]

I.

Rozsudkom Okresného súdu [Mesto], č.k. [Číslo rozsudku] zo dňa [Dátum rozsudku], ktorý nadobudol právoplatnosť dňa [Dátum právoplatnosti], bol navrhovateľ zaviazaný platiť na maloletú Annu Novákovú výživné vo výške 100 EUR mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

II.## Odôvodnenie

Od [Dátum] som nezamestnaný, nakoľko mi bol ukončený pracovný pomer u zamestnávateľa [Názov zamestnávateľa] z dôvodu organizačných zmien. Dôkaz: Výpoveď z pracovného pomeru.

Som evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v [Mesto] ako uchádzač o zamestnanie od [Dátum]. Dôkaz: Potvrdenie o evidencii.

Poberám dávku v nezamestnanosti vo výške [Suma] EUR mesačne, čo je podstatne menej ako môj predchádzajúci príjem, z ktorého bola určená výška výživného. Dôkaz: Potvrdenie o výške dávky.

III.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujem, aby súd vydal tento

R O Z S U D O K:

Rozsudok Okresného súdu [Mesto], č.k. [Číslo rozsudku] zo dňa [Dátum rozsudku] sa mení tak, že výška výživného, ktorú je povinný platiť navrhovateľ Ján Novák, nar. 2.2.1980, na maloletú Annu Novákovú, nar. 1.1.2010, sa znižuje zo 100 EUR mesačne na 50 EUR mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky Márie Novákovej, nar. 3.3.1985, počnúc dňom podania tohto návrhu.

V [Mesto], dňa [Dátum]

Ján Novák

Podpis

Prílohy:

• Rodný list Anny Novákovej
• Rozsudok Okresného súdu [Mesto], č.k. [Číslo rozsudku] zo dňa [Dátum rozsudku]
• Výpoveď z pracovného pomeru
• Potvrdenie o evidencii na Úrade práce
• Potvrdenie o výške dávky v nezamestnanosti

Kde podať návrh

Návrh na zníženie výživného sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má maloleté dieťa bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Návrh môžete podať osobne v podateľni súdu alebo ho zaslať doporučene poštou.

Priebeh súdneho konania

Po podaní návrhu súd začne konanie. Ak sa jedná o maloleté dieťa, súd mu ustanoví za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne zašle návrh odporcovi na vyjadrenie, voči ktorému sa budete môcť vyjadriť. Súd môže nariadiť pojednávanie, na ktorom prebehne dokazovanie (výsluch účastníkov, svedkov, predloženie listinných dôkazov).

Súd pri rozhodovaní prihliada na:

• Odôvodnené potreby dieťaťa: Strava, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, záujmy a záľuby.
• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov: Príjem, majetok, ďalšie vyživovacie povinnosti.
• Životnú úroveň rodičov: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Súd môže vyzvať otca, aby preukázal svoje príjmy a majetkové pomery. Ak máte podozrenie, že otec pracuje neoficiálne, môžete to uviesť na súde, aj keď nemáte priamy dôkaz. Ak by ste mali svedkov alebo iné dôkazy (napr. fotografie, komunikáciu, svedectvá známych), treba to na pojednávaní uviesť a predložiť prípadne doklady.

Mediácia ako alternatíva

Pred podaním návrhu na súd je vhodné zvážiť možnosť mediácie. Mediácia je dobrovoľný a neformálny proces, v ktorom mediátor pomáha rodičom dosiahnuť dohodu o výške výživného. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa.

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii upevnila pozíciu inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Cieľom mediácie je dosiahnuť rodičovskú dohodu, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná.

Dohoda o riešení sporu mediáciou je dohoda uzavretá medzi stranami sporu (prípadne zmluvnými stranami, ak ide o budúci spor), kde nie je nevyhnutný podpis mediátora k takejto dohode. Z takejto dohody vyplýva záväzok zmluvných strán pokúsiť sa vyriešiť svoj spor mediáciou. Vo svojej podstate ide o „mediačnú doložku„, pokiaľ je takáto dohoda súčasťou inej zmluvy. V dohode o riešení sporu mediáciou si zmluvné strany môžu definovať všeobecný záväzok alebo si určité veci môžu špecifikovať. Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.

Od roku 2018 Ministerstvo spravodlivosti SR realizuje projekt s názvom "Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácii rezortu spravodlivosti a audit výkonu súdnej moci" s pracovným názvom "Cochemská prax", ktorý si dáva za cieľ vytvoriť efektívny model vybavovania rodinnoprávnej agendy na súdoch v rámci rozhodovacej činnosti pri starostlivosti o maloleté deti. Projektom sa sleduje skrátenie času pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a záujem na tom, aby rodičia primárne prevzali zodpovednosť za starostlivosť, výchovu a výživu svojho maloletého dieťaťa. Zákonodarca preferuje dohodu rodičov pri úprave výkonu ich vzájomných rodičovských práv a povinností, pri úprave styku s maloletými deťmi, pri určení rozsahu a výšky výživného na maloleté dieťaťa či dohodu o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí pred rozhodovacou právomocou súdu v týchto otázkach. Dohoda rodičov zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR.

Zmierovacie konanie vs. Nový prístup súdov k riešeniu rodinnoprávnej agendy najmä vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa inšpiroval tzv. Cochemskými princípmi. Cochemský model vypracoval nemecký poručnícky sudca J. Funguje na princípe dohody rodičov ohľadom starostlivosti o maloleté deti ešte pred začatím súdneho pojednávania o rozvode manželstva a vypracovaní porozvodového plánu výchovy detí rodičmi, s cieľom zabezpečiť spoločnú starostlivosť rodičov o deti aj po rozchode. Ďalej je cieľom dosiahnuť, aby rodičia začali kvôli deťom spolu komunikovať aspoň v minimálnej miere. Nejde o nariadenú, ale o odporúčanú spoluprácu rodičov s pomáhajúcimi profesiami, ktoré sú vysoko kvalifikované, aby si rodičia uvedomili, že lepšie je spolupracovať ako rodičia a nie bojovať.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine predpokladá dohodu rodičov vo väčšine ustanovení upravujúcich výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Relatívna voľnosť pri formulovaní jednotlivých ustanovení poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok v rodine a ich záujmu. V prípadoch, ak nedôjde k dohode rodičov, súd má tiež široké možnosti individuálne posudzovať podmienky a situáciu v každej rodine individuálne.

Schválením rodičovskej dohody súdom by súd mal predchádzať budúcim sporom ohľadom starostlivosti a výchovy detí, a tak pristupovať preventívne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností, aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi o ich výkone. Zákonodarca pri zásahu do rodičovských práv a povinností preferuje dohodu rodičov o ich výkone, a teda súd o nich rozhodne iba v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, a to aj bez návrhu. Znamená to, že len ak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, zasiahne súd, aby zabezpečil spravodlivosť.

Na posúdenie spravodlivosti definoval etickú spravodlivosť a zákonnú spravodlivosť. Etická spravodlivosť stojí nad zákonom aj ľudským konaním, jej základom je rovnosť. Základným prvkom spravodlivosti je teda vzájomnosť, reciprocita v ľudských vzťahoch. Objektom spravodlivosti je konanie iného človeka vo vzťahu k iným. Neberú sa do úvahy teda iba výhody a nevýhody, ktoré sa rozdeľujú, ale prihliada sa aj na osobné kvality, zásluhy či morálne cnosti tých, ktorým sa tieto hodnoty rozdeľujú. Kritériom zákonnej spravodlivosti je platné právo. Ide o spravodlivosť, ktorú garantuje platné právo, teda o takú, akú vytvoril zákonodarca.

Zákonodarstvo a jurisdikcia sú pokusy dodatočne ospravedlniť a usporiadať dané politické a ekonomické pomery. Keďže tieto pomery sa menia a sú v ustavičnom pohybe, kým zákon a právo sú meravé a veľmi pomalé, nemožno nikdy dosiahnuť absolútny súlad práva so skutočnosťou a jej požiadavkami.

Podľa § 28 ods. Čo ďalej tvorí obsah rodičovských práv a povinností sa dozvedáme z niekoľkých ďalších ustanovení zákona o rodine. Pôjde opäť najmä o exemplifikatívny výpočet uvedený v § 35 ZR, a to o rozhodovanie o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprave na budúce povolanie. Ďalej sú to otázky týkajúce sa výchovy v duchu náboženského a filozofického vyznania, právo na informovanie sa o maloletom dieťati, otázka trvalého pobytu dieťaťa, meno a priezvisko dieťaťa, ale, podľa nášho názoru, sú to aj otázky, ktoré súvisia s podstatnými otázkami týkajúcimi sa maloletého dieťaťa a s jeho potrebami, a to napríklad výber pediatra pre dieťa, krúžkov či športových aktivít pre deti, účasť dieťaťa na školskom výlete doma aj v zahraničí, otázky spojené s mimoriadnymi - ostatnými jednorazovými výdavkami na deti, ktoré vzniknú v budúcnosti a pod., ktoré nie sú v zákone uvedené, ale môžu byť podstatnou záležitosťou týkajúcou sa výkonu rodičovských práv a povinností a rodičia sa musia na týchto otázkach dohodnúť.

Obsahom rodičovských práv a povinností je aj úprava styku s maloletým dieťaťom a starostlivosť o výživu maloletých detí. Vyživovacia povinnosť však tvorí z teoretického hľadiska osobitnú skupinu práv a povinností, ktoré sú odvodené od príbuzenského vzťahu. Jej právna úprava sa spravuje odlišnými pravidlami, preto ju zákonodarca upravuje ako osobitnú skupinu práv a povinností a viaže sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb a nie na výkon práv a povinností. Každý, bez ohľadu na právnu spôsobilosť, je povinný svoje dieťa vyživovať. Aj štátne dávky alebo príspevky poskytované rodičom na dieťa teda môžu byť predmetom dohody rodičov o tom, kto ich bude poberať. Pôjde teda najmä o rodičovský príspevok a daňový bonus na dieťa, ktoré si môže uplatniť iba jeden rodič. Dnes už máme rodičov, ktorí si uplatňujú rodičovské dávky v zahraničí na dieťa a chcú sa dohodnúť o ich poberaní. Rodičia sa rovnako môžu dohodnúť o výške výživného a súd takúto dohodu schváli. Posudzuje pri jej schválení tiež záujem dieťaťa. Ak rodičia predložia dohodu o úprave styku, tá sa stane súčasťou rozsudku, z tohto dôvodu súd takúto dohodu neschvaľuje v prípade rozvodu. Znamená to, že súd ju prepíše do rozsudku, ak bola predložená v písomnej forme alebo ju rodičia ústne nadiktovali do zápisnice súdu. Do týchto otázok zasahuje súd iba v prípade, ak sa rodičia nedohodnú.

Zákonodarca neustanovuje, a teda nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods.

Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností vs. absentuje akceptácia celej skutočnej vôle rodičov prejavenej v rodičovskej dohode. Na mysli máme to, že súdy do svojich rozhodnutí preberajú iba minimálny obsah takejto rodičovskej dohody, a to ten, ktorý podľa vlastného uváženia a aplikačnej praxe považujú za podstatný a vykonateľný. V praxi tiež absentuje v odôvodnení rozsudku súdu vysvetlenie, ktoré dôvody viedli súd k schváleniu časti rodičovskej dohody a, naopak, ktoré dôvody viedli k neschváleniu zvyšnej časti dohody. Taktiež sa v minimálnej miere stretávame v odôvodnení rozsudkov súdu s tým, že súd konštatuje záväznosť rodičovskej dohody pre rodičov v tej časti, ktorá nebola schválená súdom. To spôsobuje pochybnosti účastníkov dohody o tom, či sú povinní riadiť sa rodičovskou dohodou, alebo ju v plnom rozsahu nahrádza súdne rozhodnutie a záväzný je teda len výrok súdneho rozhodnutia o tých rodičovských právach a povinnostiach, o ktorých súd rozhodol alebo ich schválil. Absencia odôvodnenia dôvodov schválenia alebo neschválenia určitých podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí v písomnej rodičovskej dohode zároveň bráni aj riadnemu preskúmaniu rozhodnutia súdu v odvolacom konaní. V mediácii sa stretávame s tým, že rodičia si potrebujú upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností detailnejšie, aby v čase, kedy prechádzajú rozpadom rodiny, spracovávajú vlastné emócie z rozchodu a ich komunikácia je narušená, mali záruku, že ich spoločne vytvorená dohoda bude riadne akceptovaná druhým rodičom. Rozumejú platnosti a záväznosti takejto dohody a vedia, že v prípade, ak ich spoločne prejavená vôľa v dohode nebude akceptovaná, môže dôjsť k zmene obsahu dohody rozhodnutím súdu. Napriek povinnosti súdu pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča dbať na právo druhého rodiča pravidelne sa informovať o maloletom dieťati, súdy opomínajú túto svoju povinnosť určením informatívnej povinnosti. Existujú však aj sudcovia, ktorí svojimi rozhodnutiami v konaniach s maloletými deťmi nerozhodujú iba o záujme dieťaťa, ale rovnako ako v mediácii, zohľadňujú aj potreby a záujmy účastníkov konania, teda rodičov dieťaťa. Z rozsudkov takýchto sudcov možno vyvodiť, že ich autorita je dostačujúca na to, aby rodičia akceptovali aj "nevykonateľné" výroky súdu, ak sú správne odôvodnené.

Absencia širšej úpravy obsahu rodičovskej dohody uzatvorenej pred súdom môže, podľa nášho názoru, vyplývať aj z toho, že rodičia nemajú dostatok vedomostí o tom, že súd je oprávnený - a v súčasnosti sú už aj niektorí sudcovia ochotní to robiť - upraviť ich rodičovské práva a povinnosti aj v otázkach podstatných vecí týkajúcich sa maloletých detí. Neraz k takejto stručnej úprave rodičovských práv a povinností súdom dochádza aj v dôsledku edukácie rodičov advokátmi. Naproti tomu, obsah rodičovských práv a povinností je v čo najširšej možnej miere obsiahnutý v rodičovskej dohode uzavretej v mediácii. Táto dohoda flexibilne reaguje na budúce možné situácie vzniknuté v súvislosti.

Vyporiadanie BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov)

Vyporiadať BSM je možné tromi spôsobmi. alebo smrťou. V niektorých prípadoch však môže zaniknúť aj skôr. výlučne do svojho osobného vlastníctva, nie do spoločného. ešte druhý krok, a to vyporiadanie BSM. rozdelenia majetku manželov. nestanovuje dobu, dokedy je potrebné dohodu o vyporiadaní BSM uzavrieť. domnienka, že sa manželia vyporiadali. nevlastnia alebo vlastnia iba menej hodnotné veci. spoluvlastníctvo. vyporiadaní (nového) podielového spoluvlastníctva dohodnú. spoluvlastníctva je poplatok dvojnásobný. zákonom preferovaná, nebola by už možná. postupuje podľa odlišných pravidiel pre vyporiadanie. a to s prihliadnutím na ďalšie spôsoby zániku BSM. dôvodom zániku BSM je smrť jedného z manželov. je potrebné v rámci dedičského konania vyporiadať BSM. a druhú časť, ktorá bude predmetom dedenia. dohodu o vyporiadaní BSM pozostalý manžel a dedičia. trestu prepadnutia majetku. vykonať vyporiadanie BSM. pričom takáto dohoda uzavretá správcom podlieha schváleniu súdom. na vyporiadanie BSM súdom. mravov. uzavrieť takúto dohodu, sa nevyžaduje zásah tretej osoby. pomoc odborníka využiť. spísaní dohody. konania. v dvoch rovinách. nehnuteľnosti, kedy advokát vystupuje v obdobnom postavení ako notár. a nebude sa priečiť dobrým mravom. jedného z účastníkov zmluvného vzťahu. individuálne práva a nároky. mala obdobné možnosti. a teda nevedia sa zhodnúť, ako majetok rozdeliť. komunikáciu, s cieľom dospieť k zhode. k spísaniu dohody. Dohodu účastníkov mediácie môže spísať priamo mediátor, pričom takáto dohoda je záväzná, ale nemá charakter verejnej listiny, ako pri notárskej zápisnici. Alebo majú účastníci mediačného konania možnosť dohodnúť sa, že mediačná dohoda bude uzavretá vo forme notárskej zápisnice, a teda zavŕšenie mediácie prebehne u notára za prítomnosti mediátora. Takto uzavretá dohoda má jednak účinky podľa zákona o mediácii, jednak má váhu verejnej listiny podľa notárskeho poriadku. notárom alebo advokátom (autorizácia zmluvy). a následne ich dohodu spísať alebo ju nechať spísať notárom. na čo má nárok, prípadne nevie svoje požiadavky vyjadriť alebo presadiť. je hlavná príčina sporu. právne posúdenie advokátom. BSM nemusí byť písomná. alebo konkludentná (urobená mlčky, ak je zrejmé, čo tým bolo myslené). v rámci prípadného dokazovania. manželia sú si povinní takéto potvrdenie vydať. stalo. o vyporiadaní BSM, predmetom ktorých sú aj nehnuteľnosti. vyžadované katastrálnym zákonom na vklad do katastra. nastáva až zápisom na katastri nehnuteľností, nie pri podpise dohody. a zároveň informácie relevantné pre vyporiadanie BSM. napr. s dobrými mravmi. vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. ostatný majetok. nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. slobodná voľba. právny úkon, napríklad by bola spravená pod nátlakom. z hypotekárneho úveru na predmetný dom. takto majetok nerozdelil. záväzkové vzťahy. a dodatočné právne komplikácie.

tags: #mediacna #dohoda #rozvod #vzor