
Dlhodobo diskutovanou témou v školstve je mobbing a bossing, ktoré sa prejavujú rôznymi formami šikanovania. Tieto negatívne javy majú vážny dopad na psychickú pohodu a pracovný výkon zamestnancov. V článku sa venujeme prevencii a možnostiam riešenia konfliktov, vrátane využitia mediačnej doložky.
Mobbing je druh rafinovaného šikanovania na pracovisku, ktorého cieľom je ponížiť človeka. Základ slova nachádzame v angličtine, pričom „mob“ znamená hromadne napadnúť, dotierať. V anglicky hovoriacich krajinách sa pre označenie šikanovania na pracovisku používa pojem emotional abuse - emočné týranie, emočne zlé zaobchádzanie.
Medzi prejavy mobbingu patrí:
Bossing je špecifický tým, že sa ho dopúšťa nadriadená osoba. Príkladom môže byť situácia, keď nadriadený nekomunikuje so zamestnancom, nezaujíma sa o jeho prácu a informácie, ktoré sa k nemu dostávajú, sú prekrúcané. Ďalším prejavom je, keď sa rozhodnutia robia za chrbtom zamestnanca.
Príčinou týchto útokov môže byť komplex menejcennosti, závisť, túžba po moci, strach zo straty vplyvu, nízka pracovná kultúra, konkurencia, osobnostná štruktúra, sociálny nepokoj v tíme, nízke sociálne kompetencie. Ide o manipulatívne a útočné správanie, ktorého cieľom je ponížiť človeka.
Prečítajte si tiež: Vzor mediačnej doložky pre školy
Predchádzať šikanovaniu v akejkoľvek forme sa dá včasnou prevenciou. Rovnako dôležitá je klíma na pracovisku. V prípade napätých vzťahov v pedagogickom tíme možno využiť mediáciu zo zákona č. 420/2004 Z. z.o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
V prípade, že sa klienti rozhodli pre riešenie svojho konfliktu v mediácii, mediátor pripraví v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii Dohodu o začatí mediácie. Ak je Dohoda o začatí mediácie podpísaná všetkými účastníkmi strán, mediátor je povinný urobiť zápis do knihy mediácie v zmysle § 14 ods. 4 zákona o mediácie.
Mediácia je dobrovoľným procesom, ku ktorému nemožno nikoho donútiť. Je neverejná a zúčastňujú sa jej osoby v konflikte a mediátor. Mediácia prebieha za zatvorenými dverami a pomáha chrániť povesť sporných strán. Prostredníctvom mediácie sa tvaruje zmena postoja od konfrontácie ku konsenzu a k spolupráci. Mediáciou sa predchádza citovým zraneniam a podporuje sa sociálne zbližovanie.
Výhodou mediácie je jej flexibilnosť. Oproti súdnemu konaniu v mediácii možno dosiahnuť dohodu pri ochote oboch strán rýchlejšie. Mediácia je zároveň dôverným procesom. Informácie a názory, ktoré sú súčasťou mediačného procesu, majú dôverný charakter, ak sa účastníci sporu nedohodnú inak.
Možnosť mediácie ako prioritnej alternatívy riešenia sporu môže byť uzatvorená v rôznych zmluvách aj prostredníctvom tzv. mediačnej doložky. Mediačná doložka hovorí, že v prípade konfliktu sa strany pokúsia riešiť spor mediačnou cestou. Je to samostatné ustanovenie zmluvy, ktorú možno využiť pred súdnym konaním.
Prečítajte si tiež: Školský mediačný dokument
Príklad mediačnej doložky: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením podľa tejto zmluvy, budú riešiť predovšetkým vzájomným rokovaním a dohodou. V prípade, že sa nepodarí nájsť v danom spore vyhovujúce riešenie, zmluvné strany sa týmto zaväzujú, že budú vzájomný spor riešiť za pomoci mediátora registrovaného v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Osobu mediátora si strany vyberú po vzájomnej dohode.“
Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami na orgány verejnej moci, ktorými sú: štátne orgány, orgány územnej samosprávy a osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb. Podmienky podania petície upravuje zákon č. 85/1990 Z.z. Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu a petícia nesmie vyzývať k porušeniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzeniu osobných, politických, alebo iných práv. Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť.
Sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv, alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a súčasne poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podrobnosti o postupe pri podávaní, vybavovaní (vybavovaním sťažnosti je prijímanie, evidencia, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti; vybavením sťažnosti je vrátenie, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti) a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb upravuje zákon č. 9/2010 Z.z.
Prečítajte si tiež: Rozvod a mediácia: Ako na to?