Medzinárodné zmluvy a jadrové zbrane: Prehľad aktuálnej situácie

Úvod

Svet čelí znepokojivému nárastu jadrového zbrojenia, čo podkopáva globálne snahy o odzbrojenie a zvyšuje riziko rozsiahlych konfliktov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad medzinárodných zmlúv týkajúcich sa jadrových zbraní, analyzuje súčasný stav jadrových arzenálov a skúma výzvy a prekážky na ceste k jadrovému odzbrojeniu.

Rastúci počet jadrových zbraní a modernizácia arzenálov

Počet jadrových zbraní „k dispozícii na použitie“ celosvetovo vzrástol na 9 605, čo predstavuje nárast o 20 oproti predchádzajúcemu roku. Tento trend je poháňaný aktívnym rozširovaním arzenálov zo strany Číny, Severnej Kórey, Indie a Pakistanu. Viac ako 40 % týchto zbraní je v stave okamžitej pripravenosti a sú umiestnené na ponorkách, pozemných raketách alebo nasadené na bombardéroch.

Čína výrazne posilňuje svoj jadrový potenciál a vlastní 600 jadrových hlavíc pripravených na použitie. USA a Rusko však naďalej držia najväčšie jadrové arzenály, pričom USA majú 3 700 funkčných jadrových zbraní a Rusko si udržiava prvenstvo s 4 299 operačnými hlavicami.

Štáty vlastniace jadrové zbrane v posledných rokoch modernizujú svoje jadrové sily a zavádzajú nové zbrane schopné niesť jadrové hlavice.

Medzinárodné odzbrojovacie iniciatívy

Napriek znepokojivému rastu jadrových zásob sa Dohovor o zákaze jadrových zbraní (TPNW) postupne posilňuje. V roku 2024 dohodu oficiálne ratifikovali Indonézia, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Sierra Leone a Šalamúnove ostrovy, čím sa zvýšil počet krajín, ktoré dohodu podpísali, ratifikovali alebo sa k nej pridali, na polovicu všetkých oprávnených štátov. Monitorovací program Ban Monitor zdôrazňuje, že až 70 % členských štátov OSN podporuje dohodu, pričom tieto krajiny predstavujú 80 % populácie nejadrových štátov.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Prekážky na ceste k jadrovému odzbrojeniu

Deväť krajín vlastniacich jadrové zbrane a 34 štátov, ktoré sa spoliehajú na tzv. „jadrový dáždnik“, sú vnímané ako hlavné prekážky odzbrojenia. Európska únia je váhavá podniknúť ráznejšie kroky, aj napriek jej formálnym záväzkom v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Austrália zatiaľ TPNW nepodpísala, no vyslala na rokovania svojho zástupcu ako pozorovateľa.

Rozpad jadrových zmlúv a rastúca neistota

Dohoda New START bola viac než desaťročie základom kontroly jadrových zbraní medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Jej definitívny koniec prichádza v čase vojny na Ukrajine, rastúcej globálnej neistoty a rýchleho zbrojenia Číny. Prvýkrát po viac než päťdesiatich rokoch prestáva platiť akékoľvek obmedzenie jadrových arzenálov medzi dvoma najväčšími jadrovými veľmocami.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT)

Základný rámec a zároveň kľúčová norma pre jadrové odzbrojenie a nešírenie je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vytvorila systém vzájomne prepojených troch pilierov - jadrového odzbrojenia, nešírenia a mierového využívania jadrovej energie. Zmluva o nešírení jadrových zbraní je zároveň jedinou zmluvou, ktorá priznáva legálne vlastníctvo jadrových zbraní piatim krajinám a ukladá rad záväzkov tak pre jadrové ako aj nejadrové štáty.

Samotná zmluva je založená na troch pilieroch, ktoré majú vytvárať rovnováhu - jadrové odzbrojenie (záväzok jadrových krajín, že budú v dobrej viere presadzovať jadrové odzbrojenie), jadrové nešírenie (záväzok nejadrových krajín, že sa nebudú snažiť o získanie jadrových zbraní a záväzok jadrových krajín, že nebudú nápomocné nejadrovým krajinám pri snahách o získanie jadrových zbraní) a mierové využívanie jadrovej energie (neodňateľné právo zmluvných strán na využívanie jadrovej energie, materiálov a technológií na mierové účely).

V centre spolupráce v jadrovej oblasti stojí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá sa snaží podporovať bezpečné a mierové využívanie jadrových technológií, poskytuje v tomto smere záruky a je zodpovedná aj za implementáciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT)

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje uskutočňovať akékoľvek jadrové testy. SR sa zasadzuje o čo najskoršie nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a považujeme ju popri NPT za dôležitý medzinárodný nástroj pre jadrové odzbrojenie a nešírenie a pilier režimu nešírenia.

Kontrola exportu a nešírenie zbraní hromadného ničenia

Prax ukázala, že tak, ako pohyb zbraní a vojenského materiálu je potrebné sledovať aj materiály na výrobu zbraní hromadného ničenia a tovary a technológie dvojakého použitia. Ide o tovary a technológie, ktoré okrem bežného použitia môžu byť zneužité na vojenské účely. Kontrola exportu je integrálnou súčasťou agendy kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia.

Slovensko je účastníckym štátom Skupiny jadrových dodávateľov (NSG), Austrálskej skupiny (AG), Wassenaarskeho usporiadania (WA), Zanggerovho výboru (ZC). Problematika záruk na jadrové materiály a ich kontroly sa stala aktuálnou po tom, ako si medzinárodné spoločenstvo uvedomilo nebezpečenstvo, ktoré predstavuje použitie jadrových zbraní pre ľudstvo, ale aj pre životné prostredie.

Súčasný stav jadrových arzenálov

Podľa štúdie Federácie amerických vedcov (FAS) majú v súčasnosti všetky svetové jadrové mocnosti 12 100 jadrových hlavíc. Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roka 2023 vlastnilo 9576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Podľa FAS má najviac jadrových zbraní Rusko s viac ako 5 500 jadrovými hlavicami. Nasledujú Spojené štáty s 5 044 jadrovými hlavicami, ktoré sa nachádzajú na území USA a v piatich ďalších krajinách: Turecku, Taliansku, Belgicku, Nemecku a Holandsku.

Vývoj a testovanie jadrových zbraní

Dejiny jadrových zbraní sa začali v 30. rokoch 20. storočia objavom jadrového štiepenia. Prvý skúšobný jadrový výbuch na svete uskutočnili 16. júla 1945 Spojené štáty, ktoré potom v auguste zhodili atómovú bombu na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Druhou krajinou, ktorá otestovala jadrovú zbraň, bol 29. augusta 1949 Sovietsky zväz.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

Medzinárodné dohody a kontrola jadrových zbraní

Vôbec prvú medzinárodnú zmluvu o obmedzení jadrových zbraní podpísali Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia v auguste 1963. Takzvaná Moskovská zmluva zakazovala jadrové skúšky vo vzduchu, vo vesmíre a pod vodou. O päť rokov neskôr bola podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá mala zabrániť šíreniu jadrových zbraní do štátov, ktoré ich v tom čase nevlastnili.

Ďalšia významná dohoda, Zmluva o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) z roku 1987, ktorá zakazovala pozemné rakety stredného a kratšieho doletu, bola v roku 2019 vypovedaná Spojenými štátmi.

Modernizácia a rozširovanie jadrových arzenálov

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) štáty vlastniace jadrové zbrane v posledných rokoch modernizujú svoje jadrové sily a zavádzajú nové zbrane schopné niesť jadrové hlavice. Čína za uplynulý rok výrazne zvýšila počet jadrových hlavíc. Viac ich má aj Severná Kórea.

Hrozba jadrového konfliktu a nukleárna zima

Pojmom nukleárna zima sa označuje post-apokalyptický stav, ktorý by nastal pri súčasnom odpálení stoviek až tisícok atómových bômb. Tie, keď by sa dostali do vrchných častí atmosféry, spôsobili by zatienenie Slnka a tým okamžité ochladzovanie planéty.

tags: #medzinárodné #zmluvy #jadrové #zbrane #prehľad