Medzinárodné zmluvy o životnom prostredí: Príklady a ich význam

Životné prostredie je globálny statok, a preto si jeho ochrana vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Medzinárodné zmluvy o životnom prostredí sú kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tejto spolupráce, stanovujú spoločné ciele a záväzky pre zmluvné strany s cieľom riešiť cezhraničné a globálne environmentálne problémy.

Úvod

V súčasnom svete, kde environmentálne problémy prekračujú štátne hranice, zohrávajú medzinárodné zmluvy o životnom prostredí nenahraditeľnú úlohu. Tieto dohody predstavujú záväzok krajín spolupracovať na ochrane a obnove našej planéty. Od riešenia klimatických zmien po ochranu biodiverzity, medzinárodné zmluvy tvoria právny a politický rámec pre trvalo udržateľný rozvoj.

Význam medzinárodných zmlúv o životnom prostredí

Medzinárodné zmluvy o životnom prostredí majú zásadný význam z niekoľkých dôvodov:

• Riešenie cezhraničných problémov: Mnohé environmentálne problémy, ako napríklad znečistenie ovzdušia a vody, strata biodiverzity a zmena klímy, presahujú štátne hranice. Medzinárodné zmluvy umožňujú krajinám spoločne riešiť tieto problémy.
• Stanovenie spoločných cieľov a záväzkov: Zmluvy stanovujú spoločné ciele a záväzky pre zmluvné strany, čím zabezpečujú koordinovaný prístup k riešeniu environmentálnych problémov.
• Podpora spolupráce a výmeny informácií: Zmluvy podporujú spoluprácu medzi krajinami, výmenu informácií a osvedčených postupov, čo vedie k efektívnejšiemu riešeniu environmentálnych problémov.
• Zabezpečenie zodpovednosti: Zmluvy stanovujú mechanizmy na monitorovanie a presadzovanie dodržiavania záväzkov, čím zabezpečujú, že zmluvné strany sú zodpovedné za svoje činy.

Príklady medzinárodných zmlúv o životnom prostredí

Existuje množstvo medzinárodných zmlúv o životnom prostredí, ktoré sa zameriavajú na rôzne environmentálne problémy. Medzi najvýznamnejšie patria:

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) je medzinárodná environmentálna zmluva prijatá v roku 1992, ktorá stanovuje základný rámec pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti zmeny klímy. Jeho cieľom je stabilizovať atmosférické koncentrácie skleníkových plynov na bezpečnej úrovni.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Kjótsky protokol je dodatok k UNFCCC prijatý v roku 1997, ktorý stanovuje záväzné ciele pre zníženie emisií skleníkových plynov pre rozvinuté krajiny. Zaväzuje zmluvné strany znížiť ich celkové emisie skleníkových plynov o 8 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 v priebehu obdobia 2008-2012. Protokol ustanovuje tzv. flexibilné mechanizmy na plnenie záväzkov, a to spoločné plnenie, mechanizmus čistého rozvoja a režim obchodovania s emisiami.

Slovenská republika je zmluvnou stranou UNFCCC aj Kjótskeho protokolu. V roku 2005 bola vypracovaná Správa o dosiahnutom pokroku v plnení záväzkov Kjótskeho protokolu a predložená sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. V roku 2006 bol spracovaný Národný alokačný plán na roky 2008-2012.

Dohovor o biologickej diverzite (CBD)

Dohovor o biologickej diverzite (CBD) je medzinárodná zmluva prijatá v roku 1992, ktorá sa zameriava na ochranu biodiverzity, trvalo udržateľné využívanie jej zložiek a spravodlivé a rovnocenné rozdelenie výhod vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov.

Slovenská republika je zmluvnou stranou CBD. V roku 1998 bola schválená Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku pre roky 1998-2010. V novembri 2002 bol schválený Aktualizovaný Akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku pre roky 2003-2010.

Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo Dohovor)

Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo Dohovor) bol prijatý v roku 1991 a zameriava sa na predchádzanie, znižovanie a kontrolu značne nepriaznivého vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice, ktorý je vyvolaný navrhovanou činnosťou. Dohovor vyžaduje, aby strany posudzovali vplyv určitých činností na životné prostredie pred ich realizáciou a aby informovali a konzultovali s dotknutými stranami o možných cezhraničných vplyvoch.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

Karpatský dohovor

Karpatský dohovor je multilaterálna environmentálna dohoda, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu a koordináciu politík s cieľom dosiahnuť ochranu a trvalo udržateľný rozvoj Karpát. Bol prijatý na 5. ministerskej konferencii EHK OSN "Životné prostredie pre Európu" v Kyjeve v máji 2003. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 194 z 3. marca 2004 s Karpatským dohovorom súhlasila. Následne bol Karpatský dohovor vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 111/2006 Z. z.. Karpatský dohovor nadobudol platnosť 4. januára 2006.

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine (The European Landscape Convention) bol zverejnený vo Florencii v roku 2000. Vstúpil na Slovensku do platnosti v decembri 2005. Vyhlásený bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 15/2005 Z. z.

Environmentálna stratégia OECD pre prvú dekádu 21. storočia

Environmentálna stratégia OECD pre prvú dekádu 21. storočia (ďalej len stratégia) bola prijatá ministrami životného prostredia dňa 16. mája 2001 a následne schválená Ministerskou schôdzkou Rady OECD dňa 17. mája 2001. Stratégia identifikuje environmentálne ciele a priority a usmerňuje environmentálne politiky v kontexte trvalo udržateľného rozvoja. V stratégii v rámci týchto zámerov krajiny OECD identifikovali hlavné výzvy a opatrenia na riešenie týchto výziev. Ministri tiež požiadali OECD o výkon určitých stanovených aktivít podporujúcich napĺňanie stratégie.

Oblasti, ktorým sa stratégia venuje

Stratégia sa zameriava na tri hlavné oblasti:

1. Zlepšenie kvality života: Stratégia sa zameriava na zlepšenie kvality života prostredníctvom ochrany životného prostredia a podpory trvalo udržateľného rozvoja.
2. Oddelenie environmentálnych tlakov od ekonomického rastu: Stratégia sa usiluje o oddelenie environmentálnych tlakov od ekonomického rastu prostredníctvom podpory ekologických inovácií a efektívneho využívania zdrojov.
3. Globálna environmentálna zodpovednosť: Stratégia sa zameriava na posilnenie globálnej environmentálnej zodpovednosti prostredníctvom podpory medzinárodnej spolupráce a plnenia medzinárodných environmentálnych dohôd.

Stratégia sa zaoberá aj otázkami zmeny klímy, vody a biodiverzity.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

Implementácia stratégie OECD

Implementácia stratégie OECD je hodnotená aj na pravidelných stretnutiach Výboru pre environmentálnu politiku OECD (EPOC). Stratégia je taktiež dôležitým stavebným kameňom iniciatívy OECD v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Nadväzuje na závery z Ria a vo vzťahu k Agende 21 odsúhlasenej v Riu de Janeiro v roku 1992 ako aj po Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Južnej Afrike v roku 2002.

Príklady uplatňovania medzinárodných zmlúv v praxi

Stavebné uzávery v obciach Ďubákovo a Slatinka

V obci Ďubákovo bola dosiahnuté zrušenie stavebnej uzávery, ktorá desiatky rokov likvidovala obec v záujme výstavby priehrady. Ústavný súd SR konštatoval, že rozhodnutím o stavebnej uzávere došlo k porušeniu základných práv občanov upravených v čl. 20 ods 1 Ústavy a na záver zrušil rozhodnutie o stavebnej uzávere.

V obci Slatinka Ministerstvo životného prostredia SR zrušilo rozhodnutie Krajského úradu v Banskej Bystrici o ponechaní stavebnej uzávery v platnosti. MŽP SR sa oprelo aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/96 z prípadu stavebnej uzávery v obci Ďubákovo.

Vyvlastňovacie konanie v Prešove

V Prešove pri výstavbe cesty, tzv. Nábrežnej komunikácie, bolo potrebné asanovať niekoľko rodinných domov a zabrať pozemky individuálnych vlastníkov. V konaní namietala predovšetkým výšku náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorú považovala za nespravodlivú, neadekvátnu a nezodpovedajúcu skutočnej hodnote vyvlastňovaných nehnuteľností. Poukazovali pri tom na znenie ústavy, ktorá predpokladá „primeranú náhradu“ pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Krajský súd napokon zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie vo veci nehnuteľností rodiny D. a všetko sa vrátilo na začiatok.

Hluk a znečistenie v obci

Pán L. býva v obci v rodinnom dome, ktorý je umiestnený hneď vedľa cesty, ktorá je veľmi vyťažená dopravou, a to hlavne nákladnou. Krajský úrad odpísal, že stav cesty je v poriadku, že všetko je vlastne v poriadku a že to, že je hluk, je spôsobené blízkosťou domovej zástavby a že sa to dá riešiť len presmerovaním tranzitu alebo vybudovaním iného dopravného koridoru.

Občan býval v dome spolu s manželkou a spolu s jedným synom a jeho rodinou. Dom, v ktorom býva žalobca sa nachádza neďaleko (cca. 80 metrov) od hospodárskeho areálu nemocnice. V tomto areáli je umiestnená aj budova kotolne, ktorá zabezpečuje teplú vodu a vykurovanie pre nemocničné zariadenia a iné budovy. Stavebný úrad konal v zmysle § 94 ods. 1 stavebného zákona a § 26 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.

Továreň na lisovanie gumy v Pate

Krajský súd v Trnave rozhodol, že stavebný úrad hrubo porušil ústavné práva obyvateľov obce Pata v okrese Galanta. Stavebný úrad neochránil práva obyvateľov a znemožnil im vyjadriť sa k postaveniu továrne na lisovanie gumy umiestnenej v obci. Krajský stavebný úrad v Trnave sa v súčasnosti bude musieť vecou znovu zaoberať a umožniť obyvateľom obce zapojiť sa do povoľovania továrne.

Ďalšie príklady právnych predpisov a dokumentov

Okrem vyššie uvedených zmlúv a stratégií existuje množstvo ďalších právnych predpisov a dokumentov, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia na Slovensku, vrátane:

• Zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
• Vyhláška MŽP SR č. 110/2005 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.377/2005 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 216/2005 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 173/2005 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2006 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 593/2006 Z. z.
• Výnos Ministerstva životného prostredia SR č. 3/2004-5.1 zo 14. apríla 2004, ktorým sa vydáva zoznam území európskeho významu (Vestník MŽP SR č. 5/2004)
• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 151/2002 Z. z. o ochrane odrôd rastlín
• Vyhláška č. 399/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 151/2002 Z. z. o ochrane odrôd rastlín a o zmene a doplnení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Výzvy a budúcnosť medzinárodných zmlúv o životnom prostredí

Napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti medzinárodnej environmentálnej spolupráce, existuje stále množstvo výziev, ktorým čelíme:

• Nedostatočné presadzovanie: Niektoré krajiny nedodržiavajú svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, čo znižuje ich účinnosť.
• Nedostatočná účasť: Niektoré krajiny, vrátane významných znečisťovateľov, nie sú zmluvnými stranami kľúčových medzinárodných zmlúv, čo obmedzuje ich dosah.
• Nové environmentálne problémy: Vznikajú nové environmentálne problémy, ako napríklad znečistenie plastmi a vplyv nových technológií, ktoré si vyžadujú nové medzinárodné dohody.

Na prekonanie týchto výziev je potrebné:

• Posilniť mechanizmy presadzovania: Zabezpečiť, aby krajiny dodržiavali svoje záväzky, a zaviesť sankcie za nedodržiavanie.
• Rozšíriť účasť: Podporiť účasť všetkých krajín, vrátane rozvojových krajín, na medzinárodných zmluvách.
• Vyvíjať nové dohody: Vytvárať nové medzinárodné dohody na riešenie nových environmentálnych problémov.
• Zvýšiť financovanie: Poskytnúť dostatočné financovanie na implementáciu medzinárodných zmlúv a podporu environmentálnych projektov.

tags: #medzinárodná #zmluva #o #životnom #prostredí #príklady