
Manželstvá medzi občanmi rôznych štátov sú v súčasnosti bežné, ale kultúrne rozdiely a nezhody môžu viesť k rozvodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rozvodoch s medzinárodným prvkom v Slovenskej republike, zohľadňujúc vnútroštátne predpisy, medzinárodné zmluvy a právo Európskej únie.
Zavedenie voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie a schengenský priestor vedú k nárastu právnych vzťahov s cudzím prvkom, vrátane rodinného práva. Keďže Únia nemá právomoc harmonizovať hmotné rodinné právo, prijíma nariadenia v oblasti justičnej spolupráce v civilných veciach. Tieto nariadenia určujú právomoc a rozhodné právo pre vybrané rodinnoprávne vzťahy s cudzím prvkom.
V Slovenskej republike upravuje rozvod manželstva s cudzím prvkom § 22 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP). Podľa tohto ustanovenia má slovenský súd právomoc rozhodovať o rozvode, ak je aspoň jeden z manželov slovenský občan.
Pred vnútroštátnymi predpismi majú prednosť medzinárodné zmluvy a právo Európskej únie.
Slovenská republika ako členský štát EÚ prednostne uplatňuje legislatívu Európskej únie. Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (nariadenie Brusel II b), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022.
Prečítajte si tiež: Vysvetlivky k medzinárodnému dôchodkovému poisteniu
Po podaní návrhu na rozvod s cudzím prvkom slovenský súd skúma, či existuje medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné aplikovať.
V prípade rozvodu v rámci EÚ sa právomoc súdu určuje podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 (Brusel II b). Toto nariadenie stanovuje, že vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu:
Dôležitý je obvyklý pobyt manželov, nie len ich štátne občianstvo. Ak sú obaja manželia Slováci, ale žijú v Nemecku a nemajú obvyklý pobyt na Slovensku, môžu podať návrh na rozvod aj v Nemecku.
V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, napríklad s občanom USA, je situácia zložitejšia. Najskôr sa skúma, či existuje medzi Slovenskom a daným štátom medzinárodná dohoda upravujúca pravidlá rozvodu. Ak takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa ZMPSP.
Podľa § 38 ZMPSP má slovenský súd právomoc konať, ak:
Prečítajte si tiež: Medzinárodné športové hry seniorov
V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom predloženého článku je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení.
Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Podľa § 21 ods. 2 ZMPS sa dojednaná úprava majetkového režimu posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia.
Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte EÚ sa toto rozhodnutie v Slovenskej republike uznáva automaticky, bez potreby ďalšieho konania. Nevyžaduje sa osobitné konanie pri aktualizácii záznamov o osobnom stave.
Pri uznávaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s daným štátom uzavretú bilaterálnu alebo multilaterálnu zmluvu o uznávaní rozhodnutí o rozvode. Ak takáto zmluva existuje, má prednosť pred normami slovenského medzinárodného práva súkromného.
Ak zmluva neexistuje, bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave. Návrh na uznanie musí obsahovať náležitosti a povinné prílohy uvedené v § 68c ZMPSP, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Služby ÚPSVaR Nitra pre uchádzačov o zamestnanie v zahraničí
Súd nemusí nariaďovať pojednávanie, ak do 15 dní od doručenia návrhu žiaden z účastníkov nepodá námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní alebo neuznaní cudzieho rozhodnutia, nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej.
Ak sú v manželstve maloleté deti, situácia je komplikovanejšia. Aj v tomto prípade sa skúma, či sa na rozvod vzťahuje Nariadenie EÚ Brusel II b, alebo ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ, kde sa skúma existencia medzinárodnej dohody, prípadne pravidlá upravené zákonom č. 97/1963 Zb.
Ak ide o rozvod manželstva s deťmi v rámci EÚ, postupuje sa podľa čl. 7 nariadenia Brusel II b, podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Existujú však aj výnimky z tohto pravidla.
Nariadenie umožňuje, aby slovenský súd rozhodol len o rozvode, pričom o deťoch rozhodne súd inej krajiny (tam, kde majú obvyklý pobyt).
V prípade rozvodu manželstva s deťmi mimo EÚ sa aplikuje pravidlo, kde sa skúma existencia medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom, a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa zákona č. 97/1963 Zb.
Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí:
Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.
Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak:
Konanie o rozvode manželstva sa začína len na návrh jedného z manželov. Návrh musí obsahovať podstatné náležitosti, inak súd vyzve na doplnenie, čo predlžuje konanie. Návrh má byť úplný, jasný a zrozumiteľný. Podáva sa v dvoch vyhotoveniach, v prípade maloletého dieťaťa v troch.
Spolu s návrhom na rozvod je potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- EUR. Jeho zaplatenie súčasne s podaním návrhu urýchli konanie.
V rámci konania o rozvode manželov nie je riešená otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Na vyriešenie tejto otázky majú manželia 3 roky po zániku BSM.
S konaním o rozvode je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, určí, či sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu.
Slovenská republika má uzavreté zmluvy o právnej pomoci s rôznymi štátmi, ktoré môžu uľahčiť proces rozvodu s medzinárodným prvkom. Medzi tieto zmluvy patria:
tags: #medzinarodne #pravo #rozvod