Mentálne Mapovanie Úspechu a Inteligencie: Esej o Generácii Mimo/Riadne

Úvod

Knižný projekt Martiny Šimkovičovej "Mimo/riadne" sa zameriava na mapovanie subtílnych a veľmi individuálnych životných kvalít, akými sú inteligencia, úspech a príslušnosť k elite. Autorka sa nesústreďuje ani tak na vizuálny prejav našej mentality, ako na skúmanie týchto kvalít prostredníctvom skupiny ôsmich vrstovníkov, ktorí navštevovali Školu pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, resp. jej gymnaziálnu časť. Cieľom tejto eseje je preskúmať, ako sa dá odfotiť niekto úspešný a elitne inteligentný, a čo s týmito kvalitami života ďalej.

Kontext a Metodológia

Martina Šimkovičová študovala fotografiu okrem rodnej Bratislavy i vo Viedni, pôsobila v Amsterdame a absolvovala doktorandské štúdium. Takýto mentálno-fyzický pohyb rôznymi prostrediami z nej urobil pomerne skúsenú pozorovateľku s bohatým materiálom na skúmanie. Porovnáva reálie okolo seba, neprijíma domáce prostredie zautomatizovane a nevyberá si výhradne subjektívne témy. Svoje postrehy rada spracováva knižne.

Autorka charakterizuje svoj knižný projekt ako "obrazovú esej, ktorá vytvára príbeh o (sú)hre ľudí a faktorov, skladajúci sa z fragmentov bežných udalostí". Prináša skladačku osobných postrehov, zasadených do základného kontextu tejto problematiky. Problematiku si z rôznych strán naštudovala a jej útržky sa objavujú i v samotnom texte knihy medzi jednotlivými kapitolami "manuálu". Nesmeruje však k odborným vyhodnoteniam, skôr udržiava líniu akéhosi kontinuálneho blogového brainstormingu. Kladie otázky, zapisuje a fotografuje.

Otázky a Hľadanie Odpovedí

Už od začiatku si autorka získava sympatie čitateľa tým, že nesiaha po tendenčných témach, nafotených overene módnym spôsobom. Presekáva si svoj chodník náročným zadaním. Mnohým fotograficky premýšľajúcim ľuďom po prelúskaní úvodných odstavcov napadne pomerne praktická otázka - ako sa dá odfotiť niekto úspešný a elitne inteligentný? Prečítaním a prezeraním tejto knihy človek postupne zisťuje, že ústredným zámerom tejto knihy nie je ani tak určiť, čo znamená byť inteligentný a úspešný ako skôr otázka, čo s týmito kvalitami života ďalej, ako ich využiť v prospech seba, prípadne svojho okolia.

Momentálne v našich končinách nie je problém získať vzdelanie a mať prístup k informáciám a sebarozvoju. Trochu premýšľajúcemu človeku však nesedí ten mdlý závan celoplošného presviedčania, že netreba niesť zodpovednosť za svoje činy, ani mať aspoň zopár základných hodnôt.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Kritické Postrehy a Neformálnosť

Aj keď projekt Mimo/riadne nechce byť odborným výskumom, ale skôr neformálnou sondou do dnešnej generácie inteligentných tridsiatnikov, možno sa vo svojej neformálnosti trochu stráca. Keď si vezmeme jeho celkový textový i vizuálny "message", nebol by hutnejší, keby si autorka vybrala menej respondentov a šla s nimi viac do hĺbky - vizuálne i textovo? Keď si uvedomíme, že autorka verbálne nazerá do mentálne-duševných útrob svojich respondentov, ich hodnôt ako výsledkov životných skúseností, fotografická časť knihy, ktorá tvorí jej väčšiu časť, za svojou postrehovo bohatou textovou časťou pomerne zaostáva.

Otázkou je aj fakt, čo bolo cieľom fotografickej časti projektu - odfotiť danú osobu v pracovnom a domácom prostredí? Byť ilustráciou k textu alebo autonómnym komentárom? Vznikali fotografie paralelne popri rozhovormi alebo až ex-post? Dá sa fotografiou skúmať taká abstraktná vec, ako je úspech a inteligencia?

Uvediem síce najextrémnejší príklad, no to, že niekoho z celkových v knihe troch jemu venovaných záberov trikrát odfotíme pred budovou jeho bývalej práce a v knihe majú fotografie dokonca všetky rovnakú popisku “Vlado v areáli bývalého zamestnávateľa v Bratislave”, je na vizuálne dopovedanie rozhovoru s ním trochu málo. To by človeku stačilo v časopise pri článku. V autorskej publikácii je to však trochu málo, keďže predpokladá skúseného diváka, ktorý by si s chuťou “pošmakol” napríklad na nejakom atypickom domácom alebo pracovnom zátiší, skomponovanom touto nadpriemerne inteligentnou bytosťou alebo nahliadol do viacerých prostredí a situácií, tvoriacich jeho každodennosť. Zároveň chápem, že Covid-19 vznik takéhoto projektu asi dosť skomplikoval.

A ešte jedna technická poznámka - nie som si istá, či v tomto type knihy, kedy sa fotografie viažu k textu, je praktickým riešením uvádzať popisy k fotografiám až v závere, v súhrnnom zobrazení jednotlivých fotografií.

Vizuálna Téma a Komentár Autorky

Ale naspäť od detailov k celku. Aj keď je fotografia viacúčelové médium, neznamená to, že sa ňou dá všetko zobraziť, ilustrovať. Veru, podoby inteligencie, úspechu a príslušnosti k elite sa nedajú veľmi označiť za vizuálnu tému. Priala by som si na konci knihy autorkin zhrňujúci komentár, čo jej tento prieskum priniesol. Ako sa jej pracovalo, prečo si zvolila takúto formu.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Reflexia a Hodnotový Rebríček

Mnohí z nás, vrátane Martiny Šimkovičovej, sa momentálne nachádzame v životnom období, kedy sa zamýšľame, ako naložiť so životnými skúsenosťami a znalosťami. Obzvlášť, keď sa človek stane rodičom a začína si byť intenzívne vedomý toho, že svojmu dieťaťu bude odovzdávať hodnotový rebríček priorít a že ono ich vlastne už od narodenia od nás podvedome nasáva.

Je to práve to obdobie, kedy sa ráno zobudíte v posteli, a zistíte, že v miestnosti sú okrem vás a vášho diplomu aj váš manžel, detské plienky a účet za elektrinu. A osoba, ktorá vás kedykoľvek v noci zobudí, saje z vás mlieko, potom skoro ráno vstane, chce jesť a už počas raňajok začne vykrikovať, že chce ísť von. Tak sa s ňou odvlečiete v riadne mimo stave po nočnej šichte za počítačom na ihrisko a pri pohľade na pieskovisko si spomeniete, že kniha Mimo/riadne končí práve záberom na ihrisko.

Inteligencia v Kontext Pandémie

Ako sprostredkujeme formu, definíciu a možnosti rozvoja inteligencie a úspechu nášmu dieťaťu, ktoré si momentálne najviac užíva napĺňanie formičiek pieskom na pieskovisku? Veľmi vnímavo nás pritom pozoruje a my si zatiaľ uvedomujeme, že v tejto mimoriadnej pandemickej situácii Covid-19 náš úspech ani inteligencia nezaujíma. Na druhej strane následky pandemickej situácie potrebujú zvyšky (aspoň našej, keďže naša aktuálna vláda stopy inteligencie veľmi nejaví) inteligencie na to, aby sme sa popasovali s krízou, ktorú spôsobuje. Obzvlášť, keď sa stále nezmenšuje odliv inteligencie do zahraničia.

Neveselou zhodou okolností je aj fakt, že táto kniha o tom, ako naložiť zo svojou inteligenciou vznikla v dobe, keď ani náš premiér, ani predseda parlamentu, a ani minister školstva nie sú autormi svojej diplomovej práce.

Vnútorná Konzistentnosť a Nadčasovosť

Kristína: … keď je človek inteligentný, má - väčšinou - potrebu istej vnútornej konzistentnosti - že nerobím rozhodnutia iba podľa toho, ako sa práve cítim. Rozmýšľam nad tým, ako som sa v podobných situáciách správala inokedy, ako súvisí toto rozhodnutie s tamtým rozhodnutím a či si náhodou neprotirečia.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

tags: #mentalne #mapovanie #diplomova #praca