Mentálne Postihnutie: Meracie Škály a Ošetrovateľská Starostlivosť

Úvod

Operačná terapia je často spojená s negatívnymi psychickými zážitkami pacienta. Ošetrovateľská starostlivosť, ktorú poskytujú sestry, má významný vplyv na redukciu strachu u chirurgických pacientov. Základom tejto starostlivosti je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je strach. Cieľom tohto článku je preskúmať meracie škály používané pri posudzovaní strachu a úzkosti u pacientov, ako aj ošetrovateľské intervencie zamerané na zvládnutie strachu v perioperačnom období.

Kľúčové slová: Strach, Operačná terapia, Ošetrovateľská diagnóza, Chirurgický pacient, Sestra.

Vplyv Choroby a Hospitalizácie na Psychiku Pacienta

Choroba a osobitne hospitalizácia je pre mnohých pacientov náročnou životnou situáciou, ktorá môže byť sprevádzaná intenzívnymi negatívnymi zážitkami, spojenými s emóciami nepriaznivými pre organizmus. Akékoľvek ochorenie pôsobí na psychiku človeka negatívne, mení zvyčajný spôsob života, obmedzuje človeka v jeho bežných návykoch, znižuje výkon v povolaní alebo ho priamo znemožňuje a často narúša alebo mení medziľudské vzťahy. Choroba vyžaduje adaptáciu na novú situáciu, vyrovnávanie sa s nepriaznivými prejavmi a kladie zvýšené nároky na jednotlivca v náhle zmenených podmienkach.

Počas hospitalizácie chirurgického pacienta, najmä pri indikácii operačnej terapie, sa do popredia dostávajú možnosti a spôsoby redukcie strachu. Hospitalizácia je zvyčajne pre pacientov zážitkom nového druhu. Mnoho sa mení - nielen v pacientovi (v jeho tele), ale aj v jeho psychike a duchovnom živote. Z ošetrovateľského hľadiska vystupuje do popredia strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov, resp. u pacientov pri operačnej terapii.

Definícia Ošetrovateľskej Diagnózy

Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny alebo komunity na aktuálne alebo potenciálne zdravotné problémy alebo životný proces. Tvorí základ pre výber ošetrovateľských činností na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná. Rozvojom a štandardizáciou ošetrovateľskej diagnostickej terminológie sa zaoberá NANDA International. Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 306/2005 Z. z. z 30. júna 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz, je ošetrovateľská diagnóza definovaná ako „klinický záver o aktuálnej potrebe alebo potenciálnej potrebe, ošetrovateľskom probléme alebo stave osoby, rodiny alebo komunity, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav a vyžaduje intervenciu špecifickú pre sestru alebo pôrodnú asistentku. Ošetrovateľským problémom je akýkoľvek stav či situácia, v ktorej si osoba vyžaduje pomoc pri upevňovaní, podpore, udržiavaní či opätovnom získaní zdravia alebo pri zabezpečení pokojnej smrti“.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Ošetrovateľská Diagnóza Strach - Klasifikácia a Definícia

Ošetrovateľská diagnóza strach je zaradená v Zozname sesterských diagnóz v Prílohe k vyhláške č. 306/2005 Z. z. v skupine diagnóz P 100 - 119 Psychické stavy a procesy pod kódom P 111.

NANDA International (Herdman, Kamitsuru, 2014) zaraďuje ošetrovateľskú diagnózu Strach s kódom 00148 do 9. domény: Zvládanie záťaže - odolnosť voči stresu a do 2. triedy v rámci uvedenej domény: Reakcia na zvládanie záťaže. Táto trieda je určená pre ošetrovateľské diagnózy, ktoré sú štandardným pomenovaním ošetrovateľských problémov v oblasti zvládania stresu súvisiaceho s prostredím človeka.

NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozva na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná. NANDA International predkladá štandardizované názvy ošetrovateľských diagnóz s číselným kódom a ich definíciami, a súčasne ponúka prehľad určujúcich znakov, súvisiacich a rizikových faktorov diagnóz. Na základe ich prítomnosti je možné u pacienta potvrdiť výskyt konkrétnej ošetrovateľskej diagnózy a stanoviť tak diagnostický záver.

Ošetrovateľská diagnóza Strach bola do zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA prijatá už v roku 1973. Bola rozdelená do dvoch hlavných kategórií: funkčný a nefunkčný strach, s úrovňami mierny, priemerný, ťažký, panický.

Význam Ošetrovateľskej Diagnostiky pre Intervencie

Precízny a dokladovateľný ošetrovateľský diagnostický záver je podkladom pre rozhodnutie o vhodných ošetrovateľských intervenciách, ktoré u pacienta realizuje tím ošetrovateľských profesionálov v spolupráci s tímom ďalších zdravotníckych odborníkov. Primárne zdroje k problematike ošetrovateľskej diagnostiky sú publikované v dvojročných intervaloch nakladateľstvom Wiley - Blackwell pod názvom „NANDA - International Nursing Diagnoses: Definitions & Classification“.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Určujúce Znaky Ošetrovateľskej Diagnózy Strach

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach podľa NANDA International, taxonómie II sa rozdeľujú na všeobecné, kognitívne, behaviorálne a telesné.

  • Všeobecné určujúce znaky: predtucha, že sa niečo stane, pokles sebaistoty, podráždenosť, pocit mory, strachu, paniky, hrôzy, výstrahy, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené napätie, nervozita, svalové napätie, nauzea, bledosť, rozšírené zrenice, vracanie.
  • Kognitívne určujúce znaky: znížená schopnosť učiť sa, znížená schopnosť riešiť problémy, znížená produktivita, identifikácia objektu vyvolávajúceho strach, prítomnosť stimulu, ktorý pacient považuje za hrozbu.
  • Behaviorálne určujúce znaky: útočné a únikové správanie, zúžené zameranie pozornosti na zdroj strachu, impulzívnosť, zvýšená bdelosť.
  • Telesné určujúce znaky: nechutenstvo, zmenená fyziologická odpoveď.

Súvisiace Faktory Ošetrovateľskej Diagnózy Strach

Súvisiacimi faktormi ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sú inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška), jazyková bariéra, naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky), podnety navodzujúce fóbiu, senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové), odlúčenie od podporného systému, neznáme prostredie a nové zážitky.

Postup Sestry pri Rozpoznaní Ošetrovateľskej Diagnózy Strach

Pri rozpoznaní aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sestra postupuje v 4 krokoch:

  1. Posúdenie prítomnosti určujúcich znakov.
  2. Posúdenie prítomnosti súvisiacich faktorov (pri náleze minimálne jedného určujúceho znaku).
  3. Overenie a zváženie, či je pacient skutočne v situácii stanovenej definíciou: Strach je reakciou človeka na hrozbu, ktorú vníma ako nebezpečnú.
  4. Zaznamenanie prítomnosti strachu do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta (v prípade pozitívneho výsledku overenia).

Podľa Šlaisovej (2016) je strach možné diagnostikovať pozorovaním pacienta (vystrašený výraz tváre, plač, tras, potenie, bledosť, tichá reč, atď.) a rozhovorom, ktorého cieľom je zistenie príčiny a intenzity strachu, miery informovanosti pacienta, jeho postojov a očakávaní.

Hodnotiace a Meracie Nástroje v Posudzovaní Strachu a Úzkosti

S charakteristikou a využívaním hodnotiacich a meracích nástrojov v posudzovaní strachu a úzkosti u pacienta pri operačnej terapii je možné stretnúť sa predovšetkým v zahraničnej odbornej literatúre, pričom tieto hodnotiace nástroje sú orientované predovšetkým na úzkosť (anxiety, resp. preoperative anxiety). Janíková, Zeleníková (2013) uvádzajú, že väčšina meracích nástrojov a škál na hodnotenie strachu a úzkosti je dostupná v pôvodnom - najčastejšie anglickom jazyku. Pri preklade konkrétneho nástroja z pôvodného jazyka je potrebné rešpektovať štandardný postup prekladu originálnej verzie, čo predstavuje proces lingvistickej validácie. Tento proces sa skladá z niekoľkých fáz, ktorých obsah je určený odporúčaniami konkrétnej organizácie, prípadne autorom.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Najčastejšie Používané Dotazníky a Škály:

  • STAI (Spielberger's State-Trait Anxiety Inventory): 40-položkový sebaposudzovací nástroj, ktorý obsahuje 2 samostatné škály - 20 položiek prvej škály meria stav úzkosti a 20 položiek druhej škály meria úzkostné rysy osobnosti. Celkové skóre je od 20 do 80, pričom platí, že čím vyššie skóre, tým vyšší stupeň úzkosti.
  • HADS (The Hospital Anxiety and Depression Scale): 14-položkový dotazník na určenie úzkosti a depresie.
  • GAS (Graphic Anxiety Scale): jednoduchá jednopoložková lineárna škála, na ktorej pacient hodnotí mieru úzkosti, pričom jednotlivé body na škále zahrnujú výroky: pokojný, mierne úzkostný, priemerne úzkostný, veľmi úzkostný, extrémne úzkostný.
  • APAIS (The Amsterdam Preoperative Anxiety and Information Scale): Amsterdamská škála predoperačnej úzosti a potreby informácií obsahujúca 6 položiek (4 položky týkajúce sa strachu z anestézie a strachu z operácie a 2 položky týkajúce sa potreby informácií), v rámci ktorých pacient hodnotí na Likertovej stupnici od 1 do 5, kde 1 znamená - vôbec nie a 5 znamená - veľmi.
  • BAI (The Beck Anxiety Inventory): 21-položkový inventár, ktorý opisuje subjektívne príznaky, somatické príznaky a príznaky úzkosti súvisiace s panikou.
  • HARS (The Hamilton Anxiety Rating Scale): Hamiltonova škála úzkosti je 14-položková škála, ktorá sa používa na hodnotenie závažnosti príznakov úzkosti a pacient hodnotí každú položku na 5-stupňovej škále.
  • Škála Úroveň úzkosti 1211: vybraný súbor z NOC (Nursing Outcomes Classification) tvorí zoznam 31 definujúcich ukazovateľov, ktorých intenzitu hodnotí sestra na Likertovej škále od 1 - závažná do 5 - žiadna.
  • Ďalšie škály: SFQ (The Surgical Fear Questionnaire), ASSQ (Anxiety Specific to Surgery Questionnaire), COSS (The Coping with Surgical Stress Scale), MAACL (Multiple Affect Adjective Check List).

Očakávané Výsledky a Hodnotiace Kritériá

Medzi očakávané výsledky alebo hodnotiace kritériá pri ošetrovateľskej diagnóze Strach v súvislosti s operačným výkonom podľa Doenges et al. patrí, že pacient preukazuje schopnosť vykonávať požiadavky vyplývajúce z terapeutického postupu.

Ošetrovateľské Intervencie zamerané na Zvládnutie Strachu

Ošetrovateľské intervencie zamerané na zvládnutie strachu zahŕňajú:

  • všimnúť si stupeň ovplyvnenia strachom (napr. zistiť prípadné zmyslové poruchy (napr. posúdiť dynamiku rodiny (sústredenie na ošetrovateľské diagnózy: Neschopnosť rodiny zvládať záťaž, Ohrozujúce zvládanie záťaže rodinou, Narušený život rodiny).
  • pomôcť pacientovi a jeho podporným osobám zvládnuť strach, resp. povzbudzovať pacienta ku kontaktu s vrstovníkmi, ktorí s úspechom prešli podobnou strachuplnou situáciou (vzniká tak model roly a pacient ochotne uverí niekomu, kto prežil niečo podobné).
  • určiť vnútorné a vonkajšie zdroje pomoci (napr. skontrolovať užívanie liekov proti úzkosti a zdôrazniť nutnosť ich užívania presne podľa predpisu.
  • vhodne reagovať na prípadné zmyslové postihnutie (napr. podľa indikácie odporučiť podporné skupiny alebo verejné organizácie, prípadne poskytnúť ďalšiu pomoc podľa individuálnej potreby.
  • demonštrovať a s pacientom diskutovať o rutinných postupoch a procesoch, ktoré môžu byť pre pacienta zdrojom strachu (napr. podľa potreby diskutovať o odložení chirurgického výkonu s operatérom, resp. ošetrujúcim lekárom, pacientom a jeho rodinou.
  • vyrovnať sa s akceptovaním problémov.
  • spolupráca so psychológom alebo psychiatrom.

Potreby Pacienta v Perioperačnom Období

Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi v perioperačnom období musia sestry zohľadňovať to, že počas hospitalizácie sa u chirurgického pacienta menia životné potreby. Špecifická podoba potrieb chorého človeka závisí od charakteru ochorenia, od osobnosti pacienta a od sociálnych pomerov, v ktorých žije. Bártlová (2003 In: Zacharová a kol., 2007) rozdeľuje potreby človeka na potreby, ktoré sa ochorením nemenia, potreby, ktoré sa ochorením modifikovali, a potreby, ktoré s ochorením vznikli. Poznatky o základných ľudských potrebách tvoria teoretickú bázu pre aplikáciu ošetrovateľského procesu. Pri ošetrovaní pacienta musí mať sestra stále na pamäti, že pracuje s človekom, ktorého nálada, prežívanie a správanie sú ovplyvnené uspokojovaním biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb.

Sesterské Vizity a Plánovanie Kontinuity Starostlivosti

Dôležitou súčasťou pri riešení ošetrovateľskej diagnózy Strach u chirurgického pacienta je aj realizácia sesterských vizít. Sesterské vizity prebiehajú za účasti sestier, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov (napr. asistent výživy, resp. dietoterapeut, fyzioterapeut) pri posteli pacienta. Sú určené na zistenie a zabezpečenie ošetrovateľských potrieb pacienta - výživy, vylučovania, fyzickej a psychickej pohody a podobne.

  • naučiť pacienta niektoré liečebné postupy (napr. plánovať kontinuitu ošetrovateľskej starostlivosti a uspokojovania potrieb.
  • posúdenie prítomnosti alebo očakávania záťažovej situácie (napr. posúdenie potreby spolupráce ošetrovateľského personálu s podpornými osobami pacienta, klinickým psychológom, sociálnym pracovníkom, fyzioterapeutom, prípadne ďalšími pracovníkmi pri eliminácii stresu, resp. komunikácia a edukácia pacienta za účelom eliminácie stresogénnych faktorov.

Plánovanie Prepustenia Pacienta

Prežívanie strachu u chirurgického pacienta môže pretrvávať aj v pooperačnom období, a dokonca aj v období prepustenia pacienta do domáceho prostredia alebo jeho preloženia na iné lôžkové oddelenie, či do iného zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia. Preto musí byť súčasťou starostlivosti plánovanie prepustenia, resp. preloženia pacienta. Plánovanie prepustenia pacienta je proces tvorby plánu starostlivosti o pacienta, ktorý sa premiestňuje z jedného prostredia do iného. Význam včasného plánovania prepustenia nesmie byť podceňovaný, nakoľko sa priemerná dĺžka hospitalizácie rapídne znížila vďaka technologickému pokroku, finančným otázkam a zmluvným požiadavkám zdravotných poisťovní. Pacienti a ich rodiny alebo partneri musia byť informovaní o podmienkach prepustenia.

Bolesť ako Súčasť Ošetrovateľskej Starostlivosti

Bolesť patrí medzi najčastejšie príznaky, ktoré privedú chorého k lekárovi. Sprevádzaná je nepríjemnými pocitmi rôzneho charakteru, rozličnej intenzity a jej trvanie je takisto variabilné. Dosiaľ neexistuje jednotná definícia bolesti a zrejme ani nikdy nebude jednoznačne definované, čo je bolesť, pretože je to veľmi subjektívny pocit a musíme len veriť tomu, čo nám pacient opisuje. Hodnotenie a liečba bolesti sú veľmi náročné tak pre lekára, ako i pre sestru. Bolesť už dávno nie je iba medicínskym problémom, ale aj ošetrovateľským.

tags: #mentalne #postihnutie #meracie #škály

Ďalšie články