
Operačná terapia je často spojená s negatívnymi psychickými zážitkami pacienta. Ošetrovateľská starostlivosť, ktorú poskytujú sestry, má významný vplyv na redukciu strachu u chirurgických pacientov. Základom tejto starostlivosti je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je strach. Cieľom tohto článku je preskúmať meracie škály používané pri posudzovaní strachu a úzkosti u pacientov, ako aj ošetrovateľské intervencie zamerané na zvládnutie strachu v perioperačnom období.
Kľúčové slová: Strach, Operačná terapia, Ošetrovateľská diagnóza, Chirurgický pacient, Sestra.
Choroba a osobitne hospitalizácia je pre mnohých pacientov náročnou životnou situáciou, ktorá môže byť sprevádzaná intenzívnymi negatívnymi zážitkami, spojenými s emóciami nepriaznivými pre organizmus. Akékoľvek ochorenie pôsobí na psychiku človeka negatívne, mení zvyčajný spôsob života, obmedzuje človeka v jeho bežných návykoch, znižuje výkon v povolaní alebo ho priamo znemožňuje a často narúša alebo mení medziľudské vzťahy. Choroba vyžaduje adaptáciu na novú situáciu, vyrovnávanie sa s nepriaznivými prejavmi a kladie zvýšené nároky na jednotlivca v náhle zmenených podmienkach.
Počas hospitalizácie chirurgického pacienta, najmä pri indikácii operačnej terapie, sa do popredia dostávajú možnosti a spôsoby redukcie strachu. Hospitalizácia je zvyčajne pre pacientov zážitkom nového druhu. Mnoho sa mení - nielen v pacientovi (v jeho tele), ale aj v jeho psychike a duchovnom živote. Z ošetrovateľského hľadiska vystupuje do popredia strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov, resp. u pacientov pri operačnej terapii.
Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny alebo komunity na aktuálne alebo potenciálne zdravotné problémy alebo životný proces. Tvorí základ pre výber ošetrovateľských činností na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná. Rozvojom a štandardizáciou ošetrovateľskej diagnostickej terminológie sa zaoberá NANDA International. Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 306/2005 Z. z. z 30. júna 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz, je ošetrovateľská diagnóza definovaná ako „klinický záver o aktuálnej potrebe alebo potenciálnej potrebe, ošetrovateľskom probléme alebo stave osoby, rodiny alebo komunity, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav a vyžaduje intervenciu špecifickú pre sestru alebo pôrodnú asistentku. Ošetrovateľským problémom je akýkoľvek stav či situácia, v ktorej si osoba vyžaduje pomoc pri upevňovaní, podpore, udržiavaní či opätovnom získaní zdravia alebo pri zabezpečení pokojnej smrti“.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Ošetrovateľská diagnóza strach je zaradená v Zozname sesterských diagnóz v Prílohe k vyhláške č. 306/2005 Z. z. v skupine diagnóz P 100 - 119 Psychické stavy a procesy pod kódom P 111.
NANDA International (Herdman, Kamitsuru, 2014) zaraďuje ošetrovateľskú diagnózu Strach s kódom 00148 do 9. domény: Zvládanie záťaže - odolnosť voči stresu a do 2. triedy v rámci uvedenej domény: Reakcia na zvládanie záťaže. Táto trieda je určená pre ošetrovateľské diagnózy, ktoré sú štandardným pomenovaním ošetrovateľských problémov v oblasti zvládania stresu súvisiaceho s prostredím človeka.
NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozva na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná. NANDA International predkladá štandardizované názvy ošetrovateľských diagnóz s číselným kódom a ich definíciami, a súčasne ponúka prehľad určujúcich znakov, súvisiacich a rizikových faktorov diagnóz. Na základe ich prítomnosti je možné u pacienta potvrdiť výskyt konkrétnej ošetrovateľskej diagnózy a stanoviť tak diagnostický záver.
Ošetrovateľská diagnóza Strach bola do zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA prijatá už v roku 1973. Bola rozdelená do dvoch hlavných kategórií: funkčný a nefunkčný strach, s úrovňami mierny, priemerný, ťažký, panický.
Precízny a dokladovateľný ošetrovateľský diagnostický záver je podkladom pre rozhodnutie o vhodných ošetrovateľských intervenciách, ktoré u pacienta realizuje tím ošetrovateľských profesionálov v spolupráci s tímom ďalších zdravotníckych odborníkov. Primárne zdroje k problematike ošetrovateľskej diagnostiky sú publikované v dvojročných intervaloch nakladateľstvom Wiley - Blackwell pod názvom „NANDA - International Nursing Diagnoses: Definitions & Classification“.
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých
Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach podľa NANDA International, taxonómie II sa rozdeľujú na všeobecné, kognitívne, behaviorálne a telesné.
Súvisiacimi faktormi ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sú inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška), jazyková bariéra, naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky), podnety navodzujúce fóbiu, senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové), odlúčenie od podporného systému, neznáme prostredie a nové zážitky.
Pri rozpoznaní aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sestra postupuje v 4 krokoch:
Podľa Šlaisovej (2016) je strach možné diagnostikovať pozorovaním pacienta (vystrašený výraz tváre, plač, tras, potenie, bledosť, tichá reč, atď.) a rozhovorom, ktorého cieľom je zistenie príčiny a intenzity strachu, miery informovanosti pacienta, jeho postojov a očakávaní.
S charakteristikou a využívaním hodnotiacich a meracích nástrojov v posudzovaní strachu a úzkosti u pacienta pri operačnej terapii je možné stretnúť sa predovšetkým v zahraničnej odbornej literatúre, pričom tieto hodnotiace nástroje sú orientované predovšetkým na úzkosť (anxiety, resp. preoperative anxiety). Janíková, Zeleníková (2013) uvádzajú, že väčšina meracích nástrojov a škál na hodnotenie strachu a úzkosti je dostupná v pôvodnom - najčastejšie anglickom jazyku. Pri preklade konkrétneho nástroja z pôvodného jazyka je potrebné rešpektovať štandardný postup prekladu originálnej verzie, čo predstavuje proces lingvistickej validácie. Tento proces sa skladá z niekoľkých fáz, ktorých obsah je určený odporúčaniami konkrétnej organizácie, prípadne autorom.
Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia
Medzi očakávané výsledky alebo hodnotiace kritériá pri ošetrovateľskej diagnóze Strach v súvislosti s operačným výkonom podľa Doenges et al. patrí, že pacient preukazuje schopnosť vykonávať požiadavky vyplývajúce z terapeutického postupu.
Ošetrovateľské intervencie zamerané na zvládnutie strachu zahŕňajú:
Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi v perioperačnom období musia sestry zohľadňovať to, že počas hospitalizácie sa u chirurgického pacienta menia životné potreby. Špecifická podoba potrieb chorého človeka závisí od charakteru ochorenia, od osobnosti pacienta a od sociálnych pomerov, v ktorých žije. Bártlová (2003 In: Zacharová a kol., 2007) rozdeľuje potreby človeka na potreby, ktoré sa ochorením nemenia, potreby, ktoré sa ochorením modifikovali, a potreby, ktoré s ochorením vznikli. Poznatky o základných ľudských potrebách tvoria teoretickú bázu pre aplikáciu ošetrovateľského procesu. Pri ošetrovaní pacienta musí mať sestra stále na pamäti, že pracuje s človekom, ktorého nálada, prežívanie a správanie sú ovplyvnené uspokojovaním biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb.
Dôležitou súčasťou pri riešení ošetrovateľskej diagnózy Strach u chirurgického pacienta je aj realizácia sesterských vizít. Sesterské vizity prebiehajú za účasti sestier, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov (napr. asistent výživy, resp. dietoterapeut, fyzioterapeut) pri posteli pacienta. Sú určené na zistenie a zabezpečenie ošetrovateľských potrieb pacienta - výživy, vylučovania, fyzickej a psychickej pohody a podobne.
Prežívanie strachu u chirurgického pacienta môže pretrvávať aj v pooperačnom období, a dokonca aj v období prepustenia pacienta do domáceho prostredia alebo jeho preloženia na iné lôžkové oddelenie, či do iného zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia. Preto musí byť súčasťou starostlivosti plánovanie prepustenia, resp. preloženia pacienta. Plánovanie prepustenia pacienta je proces tvorby plánu starostlivosti o pacienta, ktorý sa premiestňuje z jedného prostredia do iného. Význam včasného plánovania prepustenia nesmie byť podceňovaný, nakoľko sa priemerná dĺžka hospitalizácie rapídne znížila vďaka technologickému pokroku, finančným otázkam a zmluvným požiadavkám zdravotných poisťovní. Pacienti a ich rodiny alebo partneri musia byť informovaní o podmienkach prepustenia.
Bolesť patrí medzi najčastejšie príznaky, ktoré privedú chorého k lekárovi. Sprevádzaná je nepríjemnými pocitmi rôzneho charakteru, rozličnej intenzity a jej trvanie je takisto variabilné. Dosiaľ neexistuje jednotná definícia bolesti a zrejme ani nikdy nebude jednoznačne definované, čo je bolesť, pretože je to veľmi subjektívny pocit a musíme len veriť tomu, čo nám pacient opisuje. Hodnotenie a liečba bolesti sú veľmi náročné tak pre lekára, ako i pre sestru. Bolesť už dávno nie je iba medicínskym problémom, ale aj ošetrovateľským.
tags: #mentalne #postihnutie #meracie #škály