Mentálne postihnutie: Psychické osobitosti a charakteristika

Mentálne postihnutie je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a adaptívne funkcie jednotlivca. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na mentálne postihnutie, jeho klasifikáciu, psychické osobitosti a charakteristiky.

I. Pojem mentálne postihnutie

Pojmom mentálne postihnutie sa označuje stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje podpriemerná inteligencia. Mentálne postihnutie vzniká ako výsledok pôsobenia dedičnosti a prostredia, ktoré ovplyvňujú vývin centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku čoho celková mentálna schopnosť - od prvých rokov života - evidentne zaostáva od priemeru danej populácie, a preto existujú značné prekážky v možnostiach samostatnej realizácii života. V tomto termíne je zladený vývinový aspekt poruchy, ako aj skutočnosť, že mentálne postihnutie je stav, ktorý nie je definitívne ukončený a rozhodne nie je nemenný.

Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém. Ak nejde u dieťaťa o organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, je možné mentálne postihnutie vylúčiť. Jeho nervové procesy prebiehajú normálne, takže rýchlo rozšíri v normálnej škole okruh svojich predstáv, vedomostí a záujmov; jeho duševný vývin sa rýchlo stane normálnym.

Mentálna retardácia je stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti. Takto definuje mentálnu retardáciu Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízie (MKCH 10), platná od roku 1992 až po súčasnosť.

II. Klasifikácia mentálnej retardácie

Klasifikácia podľa etiológie

Klasifikačným kritériom je príčina mentálnej retardácie:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

• Po infekciách a intoxikáciách
• Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch (napr. prenatálne poškodenie)
• Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky (napr. fenylketonúria)
• Pri makroskopických léziách mozgu (novotvarom, degeneráciou atď.)
• Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplavmi (napr. vrodený hydrocefalus)
• Pri chromozomálnych abnormalitách (napr. Dawnov syndróm)
• Pri nezrelosti (bez zmienky o iných chorobných stavoch)
• Po vážnej duševnej poruche
• Pri psychosociálnej deprivácii (vplyv nepriaznivých sociálno-ekonomických, kultúrnych, psychologických, výchovných podmienok na psychický vývin)
• Iné podmienky (tie, ktoré nespadajú do predchádzajúcich kategórií)

Vo vzťahu k príčinám vzniku sa delí mentálna retardácia na tri základné druhy (Bajo, 1994):

• Oligofrénia
• Demencia
• Sociálne podmienená mentálna retardácia

Typológia a klasifikácia mentálnej retardácie podľa MKCH 10

Podľa MKCH 10 sa mentálna retardácia klasifikuje takto:

• F70 Ľahká mentálna retardácia - IQ 50 - 69
• F71 Stredná mentálna retardácia - IQ 35 - 49
• F72 Ťažká mentálna retardácia - IQ 20 - 34
• F73 Hlboká mentálna retardácia - IQ pod 20
• F78 Iná mentálna retardácia
• F79 Nešpecifikovaná mentálna retardácia

Druhy mentálneho postihnutia

Druhy mentálneho postihnutia (klasifikujú sa s ohľadom na etiológiu a dobu vzniku):

• Oligofrénia
• Demencia
• Sociálne podmienené mentálne postihnutie

Typy mentálneho postihnutia

• Eretický typ
• Apatický typ
• Nevyhranený typ

III. Psychické osobitosti mentálne postihnutých

Existujú dve koncepcie:

• Prvá: Mentálne postihnuté dieťa si viac alebo menej osvojuje všetko jednoduché, elementárne, ale nemôže dosiahnuť napr. vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie, ani vysokú mravnú kultúru.
• Druhá: Aj mentálne postihnuté dieťa je v procese svojho vývinu schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov, moralného správania a pod., len tento proces je oveľa komplikovanejší, dlhšie trvá a treba vynaložiť vyššie výchovné úsilie (samozrejme, treba tu brať do úvahy aj vážnosť a druh postihnutia).

1. Vnímanie

1.1 Zrakové vnímanie

Osobitosti:

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

• Spomalené tempo zrakového vnímania - potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu
• Znížený rozsah zrakového vnímania - v dôsledku nedostatočného postihovania vzťahov a súvislostí pri pozorovaní skutočnosti
• Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov - dôsledkom nevšímania si jemnejších detailov dochádza k stotožneniu rozdielnych predmetov, napr. kompas-hodinky
• Porucha diferenciácie figúry a pozadia
• Rigidita vnímania (neschopnosť zmeniť nacvičený stereotyp; nepružnosť)
• Porucha elementárno-syntetickej funkcie - neschopnosť štruktúrovania tvarov
• Porucha integrácie - prejavuje sa v zmenenom rozsahu a celostnosti vnímania
• Výberovosť vnímania - v dôsledku toho sa často spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia

1.2 Hmatové vnímanie

Táto oblasť je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.

Dôležitú úlohu má aj to, o aký druh predmetu ide.

Mentálne postihnutí žiaci majú väčší problém s pomenovaním predmetu, ako s jeho identifikáciou.

2. Predstavivosť

Osobitosti:

• Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv
• Strata originality, spodobňovania predstáv. Mentálne retardovaný si vytvára predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť, stávajú sa podobnými.
• Fragmentárnosť (úryvkovitosť) predstáv
• Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“
• Narušený proces fantázie

3. Myslenie

Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Osobitosti:

• Konkrétno-názorné myslenie
• Nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní
• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti - neurčujú si postup, stratégiu riešenia úlohy, ale okamžite začínajú riešiť úlohu
• Tendencia k stereotypnému mysleniu - opakovanie už použitých spôsobov riešenia
• Nedôslednosť myslenia - nepostupujú systematicky, dôsledne
• Nekritičnosť myslenia - pre mentálne postihnutých je charakteristické nepochybovať o správnosti svojich okamžitých domnienok. Skutočnosť, že problém nevyriešili, pripisujú často vonkajším okolnostiam.
• Proces utvárania pojmov prebieha pomalšie

4. Rečový prejav

Osobitosti:

• Nižšia slovná zásoba
• Neprimeraný spôsob používania slovnej zásoby - tým istým slovom označujú mnohé vlastnosti, aj keď pre ne existujú špecifické výrazy.
• Používanie veľkého počtu nevýznamových slov oproti relatívne menšiemu počtu významových slov v rečovom prejave (prevaha podstatných mien nad slovesami).
• Pretrvávanie foriem reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky. Je to najmä tzv.

Psychosociálne osobitosti mentálnej retardácie podľa stupňa postihnutia

Psychosociálne osobitosti ľahkej mentálnej retardácie

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Toto obmedzenie vývinu nemusí byť nápadné, pri porovnaní s intaktnými rovesníkmi je však zjavné. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie. Vančová (2005, s.156) hovorí o osobitostiach ľahko mentálne postihnutých: „Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom, logickým myslením". Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia, je narušená po stránke obsahovej i formálnej. Častý je dysgramatizmus, pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Sú ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní, nekritickí voči sebe i ostatným, sú málo zvedaví, vynaliezaví a tvoriví. V správaní sú impulzívni alebo naopak príliš pasívni. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej stránke nie sú prítomné závažnejšie problémy a poruchy, prejavujú sa skôr ako mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať. Majú konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní, sú jedny z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Okrem týchto sa popisujú i ďalšie osobitosti:

• porucha organizácie myšlienkovej činnosti
• tendencia k stereotypnému mysleniu
• nedôslednosť myslenia
• nekritičnosť myslenia
• pomalšie utváranie pojmov

Ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní, alebo nekvalifikovaní pracovníci, dosiahnu úroveň sociálnej adaptácie a integrácie.

Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Psychosociálne osobitosti strednej mentálnej retardácie

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie. Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské, pracovné návyky i prvky čítania, písania, počtov.

Sú schopní pracovať, rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu, či menšiu mieru pomoci a asistencie. S primeranou pomocou môžu dosahovať výborné výsledky v oblasti vlastného rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej, komunikačnej sfére a v mnohých ďalších oblastiach.

Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti, byť užitočným a nápomocným takmer vo všetkých sférach spoločenského života.

Psychosociálne osobitosti ťažkej mentálnej retardácie

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického (oblasť motoriky - oneskorené sedenie, státie, chôdza, slabý svalový tonus) vývinu. Myslenie, pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Tiež aj ostatné oblasti (komunikácia, senzorika, sebaobsluha, sociálna adaptácia).

Väčšina z nich má pridružené rôzne iné postihnutia a poruchy. Pri vhodnej podpore, edukácii, rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.

Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí. Napríklad pracovným návykom, sebaobslužným činnostiam, vytvára vzťahy s okolím, komunikuje. Komunikácia a ostatné prejavy, či činnosti sú výrazne obmedzené a pre intaktných ľudí často ťažko pochopiteľné. No za pomoci asistenta môže byť plnohodnotnou súčasťou komunity alebo spoločnosti a podieľať sa na spoločenských procesoch a aktivitách.

Psychosociálne osobitosti hlbokej mentálnej retardácie

Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Často sú prítomné stereotypné formy správania a pohybu. Reč je výrazne narušená, pozornosť slabo udržateľná, myslenie obmedzené. Úplne chýba abstrakcia, dedukcia a úsudok.

Hlboká mentálna retardácia býva často sprevádzaná i pohybovým defektom. Poznávacie schopnosti rozvíjajú iba výnimočne. Vačšinou vedia rozpoznať známe a neznáme veci a reagujú na ne pozitívne alebo negatívne.

Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Trpezlivým podnecovaním a stimuláciou dokáže asistent rozvíjať ich schopnosti a zvyšovať ich kvalitu života vo všetkých smeroch.

Dospelý človek s mentálnym postihnutím

„Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia určitej funkcie alebo súboru funkcií. Obvykle sa delí na dospelosť biologickú, emocionálnu, sociálnu, kognitívnu. Dôležitým pojmom dospelosti je právny pojem dospelosti, ktorý je daný zákonnou formou. Dospelosť je stav, kedy človek dosiahol určitej veľkosti a sily, ktorú potrebuje na vykonávanie určitých činností, aby sa mohol prispôsobiť životu. 59 ) popisuje, že dospelosť sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

• realistické plány do budúcnosti, ktoré zodpovedajú jeho schopnostiam, záujmom a sklonom
• cieľavedomé rozširovanie orientácie v prostredí, v ktorom žije a pracuje
• vykonávanie produktívnej práce
• schopnosť pracovať bez konfliktov, výkyvov
• schopnosť prijímať rady a podnety
• schopnosť vyspelo konať a vystupovať voči autoritám
• schopnosť samostatne hospodáriť
• schopnosť samostatne bývať
• schopnosť tráviť svoj voľný čas sám i s priateľmi
• schopnosť bez problémov a ostychu stýkať sa a komunikovať s opačným pohlavím
• vytvárať dlhodobé vzťahy
• pripravenosť založiť si vlastnú rodinu, starať sa o jej blaho
• starať sa aj o spokojnosť priateľov i spoločnosti

Dospelosť sprevádzajú zrelosti, ktoré môžeme popísať takto :

• sociálna (človek je ekonomicky nezávislý)
• citová (človek nie je závislý od rodičov)
• biologická (fyzická zrelosť, schopnosť založiť si rodinu)
• mentálna (schopnosť prevziať zodpovednosť)
• psychologická (stabilita prejavov, foriem správania, myslenia)
• sociologická (prijímanie sociálnej role, uspokojenie svojich individuálnych potrieb)
• právna (získanie práv a povinností)

Paradoxne v praxi sa nám ukazuje, že práve najväčšie problémy v dospelosti ľudí s mentálnym postihnutím, sú aj ich najväčšími túžbami. Tak, ako každý dospelý jedinec, aj človek s postihnutím túži po samostatnosti, nezávislosti, túži po vhodnom a dôstojnom bývaní, zmysluplnom živote, dobrej práci, ktorá ho napĺňa a baví, atď. Túžby viac, či menej ovplyvňujú jednotlivé riziká, akými sú napríklad: zdravotné komplikácie, somatické možnosti, apatia, slabá motivácia, nedostatočné sebaobhajovanie a iné.

Jedinci s postihnutím sú často aj v dospelosti odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Vo väčšine prípadov si vyžadujú aspoň čiastočnú, niekoľkohodinovú asistenciu. Jej miera je priamo úmerná schopnostiam dospelého jedinca a závažnosti zdravotného postihnutia. Čím viac dokáže byť človek s postihnutím samostatnejší, tým je miera potreby asistencie menšia. Dospelý človek s mentálnym postihnutím potrebuje asistenciu najmä v oblasti:

• sebaobsluhy
• rozvoji schopností, činností a návykov
• sociálnej interakcie a integrácie

Dôležitým aspektom v živote každého dospelého človeka, o to viac dospelého človeka s mentálnych postihnutím, je jeho práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca, dáva príležitosť, slobodu a dokazuje, že človek patrí do spoločnosti a je jej potrebnou súčasťou.

Človek s mentálnym postihnutím sa musí na pracovný proces dobre pripraviť. Táto príprava začína v rámci edukačnej činnosti na špeciálnej základnej škole. Dobre zvolená a pripravená profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu človeka s postihnutím do spoločnosti. (Vašek, 2006). Každý jedinec má však inú mieru začlenenia, iné potreby, nároky, iné možnosti. Avšak platí, že uplatnenie človeka s postihnutím na trhu práce je podmienené dobrým zvládnutím všetkých etáp profesionálneho vývinu, prípravy.

„Profesionálnu orientáciu postihnutých žiakov možno charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií (včítane záujmov) žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania.“ (Vašek, 2006, s.61)

Ak sa nepodarí človeku s postihnutím zamestnať sa na voľnom trhu práce, jeho ďalšími možnosťami sú chránené pracovné miesta a chránené dielne. Tu, za upravených podmienok a pripraveného prostredia pre jeho špecifické potreby, môže využiť svoje pracovné zručnosti pre potreby zamestnávateľa a za riadnu mzdu sa stať súčasťou pracovného systému.

V rámci zariadení sociálnych služieb dospelý jedinec s mentálnym postihnutím prostredníctvom pracovných činností a aktivít rehabilituje, rozvíja svoju osobnosť po všetkých stránkach, formuje zručnosti a návyky. Pracovná rehabilitácia v týchto zariadeniach ho na základe individuálnych plánov rozvoja posúva vpred a v ideálnom prípade má za cieľ pripraviť ho na trh práce, kde by naučené skúsenosti zúročil a stal sa tak v pracovnej oblasti samostatným.

Telesné postihnutie, choroby a zdravotné oslabenie

PREDMET PEDAGOGIKY TPCHZO SÚ:

• Ciele
• Obsah
• Metódy
• Prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia

TELESNE POSTIHNUTÝ JEDINEC:

Je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, kt. zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.

CHORÝ JEDINEC:

Je jedinec v stave choroby. Choroba= porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím

Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín:

• choroby tráviaceho systému
• choroby dýchacieho systému
• choroby srdcovo - cievneho systému
• choroby pohybového systému
• choroby nervového systému
• choroby pohlavného systému
• choroby žliaz s vnútornou sekréciou
• choroby kožné, krvné, onkologické a podobne.

ZDRAVOTNE OSLABENÝ JEDINEC:

Je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu

Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach, v kt.

Edukácia TPCHZO je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi: p s

1. Poruchy hybnosti:

• primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP
• sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO

1. Poruchy vyššej nervovej činnosti, kt. majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.

2. Psychické zmeny, vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

DETSKÁ MOZGOVÁ OBRNA ( DMO ): je porucha hybnosti, kt.

FORMY DMO:

a) Spastické (kŕčovité):

tags: #mentalne #postihnutie #psychicke #osobitosti #charakteristika