Starostlivosť a pestovanie poludňovkovca (Mesembryanthemum): Exotická krása vo vašej záhrade

Žiadna záhrada sa nezaobíde bez okrasných rastlín. Správnou kombináciou sa dajú vytvoriť neopakovateľné scenérie, ktoré vám budú všetci závidieť. Medzi menej známe, no o to zaujímavejšie rastliny, patrí aj poludňovkovec sedmokráskovitý (Mesembryanthemum).

Poludňovkovec sedmokráskovitý: Charakteristika a pôvod

Poludňovkovec sedmokráskovitý je nízko rastúca sukulentná letnička, ktorá dorastá do výšky približne 25 cm. Jeho byľ je poliehavá až vystúpavá a bohato rozkonárená. Dužinaté listy sú ploché, s voskovým povlakom a na špičke zaoblené. Na povrchu listov a stoniek sa nachádzajú pľuzgierikovité papilky, ktoré sa na slnku trblietajú. Tieto bunky v tvare mechúrikov slúžia na uskladňovanie vody, čo je typické pre sukulentné rastliny.

Kvety poludňovkovca sú mnohopočetné, pripomínajú sedmokrásky a vyrastajú na dlhších stopkách v pazuchách listov. Majú priemer 5 až 7 cm a kvitnú v širokej škále sýtych farieb - ružovej, červenej, fialovej, lososovej, cyklámenovej, bielej, žltej, zlatej až oranžovej. Stred kvetu je tmavý a často ho obklopuje bledá alebo žltkastá kruhová zóna.

Rastlina pochádza zo západnej časti Južnej Afriky, kde rastie hlavne v západnej polovici Western Cape v oblastiach s daždivými zimami. Vyskytuje sa na narušených pieskových oblastiach na brehoch riek alebo na púštnych dunách, ale aj na hlinitých svahoch, vápencových chrbtoch a žulových výbežkoch.

Pestovanie poludňovkovca: Kľúčové faktory

Umiestnenie

Poludňovkovec sedmokráskovitý vyžaduje plne slnečné stanovište, pretože kvety sa otvárajú iba na priamom slnku. Je ideálny do skaliek, ale uplatnenie nájde aj v nádobách na balkónoch a terasách.

Prečítajte si tiež: Tipy na pestovanie poludňovkovca

Zemina

Rastline vyhovuje dobre priepustná, piesočnatá zemina na plnom slnku. Podmienkou úspešného pestovania je maximálne priepustný substrát. Pôda môže byť piesočnatá až kamenistá, s drenážou z drobných kamienkov.

Zálievka

Poludňovkovec vyžaduje slnečné a suché stanovište. Treba zabrániť hromadeniu vody v jeho okolí, inak nebude mať dlhú životnosť. Ak ho pestujete v nádobe, mali by ste ho chrániť pred dažďom. Rastlina je prispôsobená na suché podmienky a nadmerná zálievka môže viesť k hnilobe koreňov.

Rozmnožovanie

Poludňovkovec sa rozmnožuje semenami. Semienka vysievajte v marci do poloteplého pareniska alebo na okenný parapet. Priesady potom vysádzajte na stanovište koncom mája, keď už nehrozia mrazy, na vzdialenosť 20-25 cm.

Kvitnutie

Poludňovkovec kvitne od mája do septembra. Jeho 5 cm kvety pripomínajú margarétku alebo sedmokrásku. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporuje ďalšie kvitnutie.

Problémy pri pestovaní a ich riešenie

Choroby a škodcovia

Žltnutie listov alebo ľahšie napadnutie múčnatkou, ktoré sa môže vyskytnúť, súvisí najčastejšie s nesprávnym hnojením alebo zavlažovaním. Žlté listy znamenajú buď veľa vody, alebo nedostatok železa. Niekedy sa môžu vyskytnúť vošky alebo molice, v prípade potreby ošetríte rastliny vhodným prípravkom. Dôležité je pravidelne kontrolovať rastliny a včas zasiahnuť, aby sa predišlo rozsiahlejšiemu poškodeniu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Žltnutie listov

Žltnutie listov môže byť spôsobené nadmernou zálievkou, nedostatkom živín alebo nevhodnou pôdou. Skontrolujte vlhkosť pôdy a v prípade potreby znížte frekvenciu zálievky. Ak je pôda chudobná na živiny, pridajte hnojivo pre sukulentné rastliny.

Hniloba koreňov

Hniloba koreňov je často spôsobená nadmernou zálievkou a nedostatočnou drenážou. Ak spozorujete, že rastlina vädne a korene sú hnedé a mäkké, okamžite ju presaďte do novej, dobre priepustnej pôdy a odstráňte všetky postihnuté korene.

Tipy pre úspešné pestovanie

• Použitie v záhrade: Poludňovkovec pestujte v skalkách alebo v popredí zmiešaných letničkových či trvalkových záhonov. Krásne vynikne aj v nádobách na balkónoch a terasách, kde znesie aj poludňajšie slnko.
• Kombinácia s inými rastlinami: Poludňovkovec je vhodné vysádzať do záhonov po odkvitnutých cibuľových rastlinách. Je to plytko koreniaca letnička a nevyžaduje väčšiu zálievku, takže ak necháte cibuľky napr. tulipánov v zemi, nárokmi na starostlivosť sa budú pekne dopĺňať.
• Pravidelná zálievka v nádobách: Pri pestovaní v nádobách dbajte na pravidelnú zálievku, aby rastlinu úplne nevysušilo.
• Ochrana pred dažďom: Ak pestujete poludňovkovec v nádobe, chráňte ho pred nadmerným dažďom, ktorý by mohol spôsobiť hnilobu koreňov.
• Slnečné stanovište: Zabezpečte rastline dostatok slnečného svetla, aby sa kvety mohli plne otvoriť a aby sa predišlo vyťahovaniu rastliny za svetlom.
• Drenáž: Pri pestovaní v nádobách zabezpečte dobrú drenáž, aby sa predišlo hromadeniu vody v pôde.
• Hnojenie: Počas vegetačného obdobia hnojte rastlinu hnojivom pre sukulentné rastliny, aby ste podporili kvitnutie a zdravý rast.

Skúsenosti s pestovaním sukulentov: Príbeh pestovateľa

Písal sa rok okolo 1994, keď som začínal s pestovaním sukulentných rastlín. Pri vyslovení mien ako mesemb, živý kameň, lithops alebo pleiospilos mi to nič nehovorilo. Ani v kaktusárskom klube sa o afrických sukulentných skvostoch veľa nerozprávalo. Pre kaktusárskych kolegov to bola iba zelenina alebo šalát…

Preto sme sa my, "zeleninári", ktorých je v kaktusárskych kluboch pomenej, veľmi zaradovali, keď klub pozval na prednášku nebohého pána Petra Pavelku seniora, ktorý sa práve vrátil z Kanárskych ostrovov. Popri tej nádhere, ktorá sa premietala na stenu, a záplave neznámych mien rastlín v prednáške, pri ktorej sme sem-tam zabudli zavrieť ústa, nás čakalo prekvapenie v podobe pravých a skutočných rastlín, ktoré boli pekne poukladané na stole a čakali na svojich budúcich majiteľov.

Vtedy sme mali naše schôdze v Dome pionierov, kde nebolo až toľko svetla, a tak sme si ich najprv nevšimli… Po skončení prednášky sme prišli bližšie a s otvorenými ústami sme civeli na ne a nevedeli sme si vybrať. Medzi lithopsami, ktoré som už ako-tak poznal z fotiek, bol aj taký čudný kus kameňa či žuly. Taký zošúverený, plný bodiek, ako keby ani nežil. Od pána Pavelku som sa dozvedel, že to je normálny stav v zimnom období. Samozrejme, že som si ho (okrem iných rastlín a semien) hneď aj kúpil.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Nedočkavo som čakal, kým skončí schôdza, ktorá končí už tradičnou tombolou rastlín. Ako vždy som nič nevyhral, tak som sa ponáhľal aj s pokladmi domov. Doma som pleiospilosy položil medzi euphorbie na okennú parapetu, kde som mal vytvorený mini skleníček "sukulentársky". Býval som vtedy v paneláku a ostatné kaktusy a iné sukulenty som mal na chate v temperovanej miestnosti, kde boli aj lithopsy.

Vtedy som ešte bohužiaľ nevedel, čo som si kúpil, tak som milé pleiospilosy veselo polieval aj s euphorbiami. Písal sa mesiac december. Rastlinky sa napili a boli prekrásne… no nie dlho!!! Za pár dní sa prekrásne zeleno-sivé kúsky žuly premenili na spľasnutú špongiu, aby sa vzápätí roztiekli ako stará uhorka zabudnutá na záhone cez zimu. Nešťastný som dával za vinu kvalite vody, substrátu, niekedy bola na vine aj chúďa manželka…

V tom čase "prekrásneho komunizmu" sme o internete mohli len snívať a kaktusárska literatúra bola na tom poslabšie. V kníhkupectvách len krútili nechápavo hlavou, čo od nich chcem, a aj knihy, ktoré vychádzali v Čechách, u nás neboli tak bežné, hoci sme boli federácia… len časopisy sa odoberali, aj to len v kluboch. Pokiaľ som získal akú-takú literatúru o juhoafrických sukulentoch, to neboli prvé ani posledné rastlinky, ktoré skončili smutne na sídliskovom smetisku.

Ale jedno ma hreje na srdiečku sukulentárskom. Vôbec prvé lithopsy, čo som mal, boli práve od pána Pavelku. Zaujala ma natoľko, až som sa zblížil s pánom Pavelkom. Veľa mojich zbierkových rastlín pochádza z výletov do tohto malého, ale neskutočne plného skleníka sukulentných rastlín z celého sveta. Spoznával som tam pri káve a pohosteniach, ktoré mi poskytovala pani Pavelková, veľa z pestovania týchto afrických zvláštností. Sledoval som, ako pán Pavelka omladol priamo pred mojimi očami pri rozprávaní a premietaní videa z jeho nespočetných potulkách po africkej skalnatej púštej krajine.

V tom čase vychádzal aj časopis Astridia, ktorého spoluautormi bol hlavne jeho syn Mgr. Peter Pavelka, pán Ing. Podešva, PhDr. Dráb a pán Bunček. Bol to ročníkový časopis, ktorý už po 3 čísle bohužiaľ zanikol, ako aj Združenie pestovateľov mesemb, ktoré sa postupom času združilo do Spolku pestovateľov sukulentov, ktoré chvála bohu funguje dodnes a aj bude!!!

Rod Pleiospilos: Blízky príbuzný poludňovkovca

Rod pleiospilos vytvoril N. E. Brown roku 1920 z gréckeho pleios = plný a spilos = bodiek, čo vyjadruje vzhľad šedo-zelených listov pokrytých bielymi bodkami, a zahrnul do neho druhy, ktoré dnes zaraďujeme do dvoch rodov Pleiospilos a Tanguana H. E. K. Hartm & Liede. Pri tomto rozdelení zanikol veľký rod Mesembryanthemum L. a vzápätí aj rod Puntillaria N. E. Brown.

Areál výskytu zahrňuje skoro celú oblasť nazývanú Karoo centrálne okolo Willowmore, Graff - Reinet, Aberdeen a Jansenville. Rastliny vyhľadávajú bridlicové podklady. Tvarovo môžeme rozdeliť pleiospilosy hlavne podľa počtu listov a to na skupinu, ktorá vytvára jeden pár listov (P. bolusii, nelii, simulans) a na skupinu, ktorá vytvára trsy (compactus) a má kýlovo pretiahnuté listy na vrchu ploché.

Kvety sa objavujú na konci leta a na jeseň a niektoré voňajú. V prírode sa môžu vyskytnúť aj jedince s viacerými kvetmi, ktoré vyrastajú z jedného vrcholu. Výnimku tu tvorí P. nelii, ktorý jediný kvitne na jar a zárodok kvetu vytvára cez zimu a celkovo je to najkrajšie sfarbený kvet.

Pestovanie nie je problematické, pokiaľ vieme dodržiavať ich suché a rastové periódy. To znamená polievať od apríla do októbra, samozrejme treba prihliadať na momentálne svetelné podmienky, ktoré sú všade iné. Rastliny sú pomerne dosť adaptované na naše ročné obdobia tak, že sa môžu pestovať spolu s lithopsami.

Ako substrát použijeme priepustný štrkovo-pieskový a hlbšie nádoby, aby rastliny netrpeli pri letných horúčavách. V plytkých nádobách veľmi skoro preschne substrát, čo vadí rastlinám, ktoré potom stagnujú. Pri častom polievaní vznikajú, hlavne na druhoch (bolusii a nelii), nežiaduce viac listé rastliny, ktoré nie sú pekné. Pri P. compactus to až tak nevadí, lebo ten vytvára trsy, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 30 cm. Je to vlastne len estetická chyba, ktorá sa postupne sama odstráni a nevadí tak ako u lithopsov. Nevyhovuje im tmavé a vlhké prostredie, kde môžu zahnívať.

Po zime ich treba prezrieť, lebo ich obľubuje tzv. "červený pavúčik" a vytvára nepekné hnedé škvrny na listoch. Zimujeme ich spolu s ostatnými mesemb v suchom a svetelnom prostredí, úplne bez vody. Teplota sa môže pohybovať medzi 4 - 12 °C. Pokiaľ máme vykurovaný a svetlý skleník s teplotou nad 15 °C, môžeme sem-tam poliať, ale stále až po celkovo preschnutom substráte, lebo sa môže stať, že pri výpadku elektriny nám teplota klesne a rastlinky môžu uhynúť.

Rozmnožovanie je pri osvojení si základných poznatkov celkom jednoduché, len získanie semien z toboliek je trocha zložitejšie ako u iných mesemb. Plodová tobolka sa síce po navlhčení roztvorí, ale semená sa samovoľne neuvoľnia. Treba ich mechanický napr. tvrdým štetcom alebo starou zubnou kefkou vybrať. Stačí aj v ruke rozmrviť celý mokrý plod a semená potom na sitku vysušiť. Semena klíčia veľmi dobre skoro na všetkých druhoch substrátov a semenáče rýchlo rastú. Pikírovať ich môžeme už aj v prvom roku, záleží na veľkosti a kondícii semenáčikov.

Ich príbuzným druhom Tanguna sa v zbierkach až tak dobre nedarí. Sú chúlostivé na premokrenie a na nedostatok svetla a sú aj maličké v porovnaní s rodom Pleiospilos. Ich rozdiel spočíva v menšom tele a pokožka listov neobsahuje toľko buniek obsahujúcich tanín ako príbuzné Pleiospilosy. Aj tobolky a semená sú menšie - hladké a svetlé, na rozdiel od tmavo hnedých veľkých semien pleiospilos.

Celkovo sú rastliny rodu Pleiospilos v zbierkach dobre pestovateľné a nevyžadujú až takú starostlivosť, ako ich susedia lithopsy a znášajú aj pestovateľské prechmaty, samozrejme nie až také, akých som sa nechtiac dopustil ja a opisujem ich na začiatku tohto článku.

tags: #mesembryanthemum #starostlivost #pestovanie