Metódy sociálnej práce so seniormi

Abstrakt

Životný tranzit v seniorskom veku a limity v sociálnej komunikácii možno vnímať v kontexte sociálnej a spoločenskej situácie seniorov a v kontexte ich osobnej situácie. Životný tranzit v seniorskom veku je obdobie zmien a výziev. Znevažujúca sociálna komunikácia sa stáva vážnou prekážkou v sebavyjadrení seniorov.

Kľúčové slová: Životný tranzit v seniorskom veku.

Úvod

V kultúre dneška, ktorá sa vyhýba bolesti a krízam, sa k starnutiu a starobe zaujíma zvláštny postoj. Bolesti a krízy sa odmietajú a obdobie seniorského veku sa v lepšom prípade zľahčuje, v horšom prípade sa vníma mladšími osobami nepriateľsky a toto životné obdobie na mnohých pôsobí odpudivo. V čase vrcholu pracovnej kariéry, osobných úspechov a intenzívnej angažovanosti v živote sa málo pripúšťa, alebo vonkoncom nepripúšťa možnosť vlastnej staroby. Kríza, ktorá sprevádza tranzit do seniorského veku, spôsobuje u mnohých ľudí nepríjemné precitnutie, obavy a úzkosť. Duševné zdravie však závisí od toho, či sú ľudia schopní stretnúť sa so svojimi krízami života a poradiť si s nimi.

Životný tranzit v seniorskom veku

Výzvy k objavovaniu svojej osobnosti v seniorskom veku, možno vnímať v kontexte sociálnej a spoločenskej situácie života seniorov a v kontexte ich osobnej situácie. Spoločenskú situáciu seniorov vyjadruje C. G. Jung takto: „Človek je síce presvedčený o tom, že sme na významnom rozhraní vekov, domnieva sa však, že príčinou tohto rozhrania bolo rozštiepenie a zlúčenie atómu, alebo kozmické rakety. Ako zvyčajne sa prehliada, čo sa zároveň deje v ľudskej duši“. Tento spôsob nazerania ovplyvňuje aj postoj ľudí súčasnosti (nazvanej postmodernou dobou) k životnému obdobiu seniorského veku. Osobná situácia sa zrkadlí v životnom pocite ľudí v seniorskom veku, kedy do popredia vystupuje osamelosť. Tá nevzniká tým, „že by človek okolo seba nemal ľudí, ale skôr spočíva v tom, že s nimi nemôže zdieľať veci, ktoré sa mu javia ako dôležité“.

Do druhej polovice svojho života sa mnohí ľudia vydávajú celkom nepripravení. Je to ľahkovážny postoj k vlastnému životu. Popoludnie života predsa nemôžeme žiť podľa toho istého programu, ako sme ho žili dopoludnia… Starnúci človek by mal vedieť, že jeho život sa nerozširuje, ale že si neúprosný proces žitia vynucuje zúženie akčného poľa jeho života. Prílišné zaoberanie sa sebou samým je pre mladého človeka takmer hriechom. Lenže pre človeka starnúceho je to povinnosť a nevyhnutnosť, aby sa s plnou vážnosťou zaoberal svojím úplným bytostným Ja.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po alkoholizme

Staroba je obmedzenie, vyznáva sa na inom mieste C. G. Jung : „Čím menej istoty som mal o sebe samom, tým silnejšie vo mne narastal pocit príbuzenstva so všetkými vecami. Áno, pripadá mi, ako by sa táto cudzota, ktorá ma dlho oddeľovala od sveta, presťahovala do môjho vnútorného sveta a odhalila mi, ako neočakávane poznám seba samého. Životné popoludnie musí mať svoj zmysel a cieľ, nemôže byť akousi príťažou. Život zameraný na cieľ je pritom bohatší a zdravší než život bezcieľny. Vnútorná izolácia môže byť jednotlivými osobami prežívaná rôzne : ako dobrodenie alebo ako trest. Dobrodením je pre tých ľudí, ktorí sa vedome a dobrovoľne stiahnu, čiže vnútorne sa izolujú od mnohého balastu žitia a v rámci vlastnej životnej situácie a okolností sa zrieknu všetkého, čo za daných okolností a situácie, nie je pre nich dôležité. „Vnútorná emigrácia“ stiahnutie sa do jadra svojej bytosti dáva človeku možnosť budovať a chrániť si intímny psychický priestor svojej osoby. Svoju samotu ako osamelosť a trest prežívajú iba tí ľudia, ktorí v zúfalstve nad vlastnou duševnou prázdnotou a duševnou lenivosťou obviňujú seba i druhých a prepadajú duševnému trýzneniu, alebo trýzneniu druhých. Pocity viny a duševnej prázdnoty, či stratu zmyslu žitia oberajú ľudí o duševné, telesné i sociálne zdravie. Toto sa u jednotlivých osôb prejavuje rôzne - počnúc depresiami, pokračujúc agresivitou zameranou na seba alebo na okolie, prepadnutím zúfalstvu a beznádeji, pasívnym správaním a nekonaním - končiac somatizáciou, čiže útekom do rôznych psychosomatických chorôb. Je to náhoda, že sa tak prudko zvyšuje počet chorých dospelých a seniorov v našej spoločnosti? Čo urobili a robia ľudia so svojimi životmi? Zaoberanie sa sebou je pre starnúceho človeka nevyhnutnosťou, ktorú mu diktujú životné vývinové a rozvojové úlohy vekového štádia v jedinečnom a neopakovateľnom priebehu jeho životnej cesty (Machalová, 2010). Zmysel zamerania sa človeka na svoju osobu v seniorskom veku spočíva v tom, že podvedome i vedome nasleduje vlastný prirodzený proces dospievania svojej osoby a dosahovania psychickej autentickosti a osobnostnej i sociálnej integrity.

Sociálna práca so seniormi

Proces rozvoja osobnosti človeka za určitých nevyhnutných podmienok a okolností prebieha po celý život. Aj v seniorskom veku pôsobí vývinová zákonitosť fungovania psychiky človeka v tom význame, že človek je doživotne plne angažovaný v procese vlastnej seba-organizácie a seba-regulácie svojej osobnosti. Inak by psychicky a de facto ani telesne nemohol prežiť. Sebaorganizácia osoby je spojená s psychickým pohybom od menej vyvinutého k viac vyvinutému. Je to evolučný pud k naplneniu individuálneho potenciálu konkrétneho človeka a vyvíjanie tlaku, aby smeroval z minulosti do budúcnosti. Sebaregulácia osoby je spojená s udržaním psychickej rovnováhy človeka, ktorá ho drží v rovnováhe v tom životnom bode, kde sa nachádza. Pre osobnosť človeka v seniorskom veku je preto nevyhnutné, aby mal podnetné sociálne a psychologické organizačné pole pre sociálnu interakciu a komunikáciu. Iba vtedy má vytvorené podmienky pre individuálny proces optimálnej psychickej a sociálnej adaptácie v živote. Človek sa ani inak nemôže rozvíjať. Ak je vzťahová a komunikačná sieť danej osoby v seniorskom veku v harmónii s jej potrebami duchovného, psychického a sociálneho rozvoja, táto osoba je schopná sa aktívne psychicky a sociálne adaptovať a rozvíjať sa.

Práca so seniormi vyžaduje vysokú humánnosť a profesionálnu vyspelosť odborníkov z oblasti pomáhajúcich profesií. Títo pracovníci totiž organizujú a vytvárajú sociálne a psychologické prostredie, ktoré môže pozdvihnúť osobnosť seniorov, alebo naopak, môže osobnosť seniorov (za zvlášť ignorantských podmienok v sociálnom či domácom prostredí) aj zničiť. Treba si vysoko ceniť schopnosť a ochotu príbuzných a sociálnych pracovníkov, alebo opatrovateliek, ktorí rezonujú s potrebami seniorov a podporujú ľudskú jedinečnosť a hodnotu osobnosti príbuzného či klienta. Zvlášť v dnešku, kedy v spoločnosti dominuje kult mladosti, zdravia a bohatstva a súbežne s tým aj skrytá i zjavná diskriminácia seniorov na základe ich veku. Nie je žiadnym tajomstvom, že sociálne okolie sa neraz správa voči seniorom tak, že im bráni žiť dôstojne a podľa vlastných potrieb a hodnôt. To sa týka tiež sociálnych možností alebo skôr sociálnych prekážok v sebavyjadrení a v sebarealizácii ľudí v seniorskom veku. K danému stavu diskriminácie ľudí na základe chronologického veku prispieva aj nevhodný spôsob sociálnej interakcie a komunikácie so seniormi v rodinách i v sociálnych zariadeniach.

Komunikačná invázia a deprivácia

V komunikácii ľudí sa vyskytujú dva spôsoby neuspokojivej sociálnej interakcie: komunikačná invázia a komunikačná deprivácia (Boadella, 1997,s.6). V prípade komunikačnej invázie sa človeku vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si. Človek v takom prípade reaguje zvyčajne, aj keď to nemusí byť ihneď, rovnako inváziou voči niekomu a niečomu - ide o psychologický jav projekcie. V prípade komunikačnej deprivácie človeku nie je vyhovené, aby mohol komunikovať alebo byť vo vzťahu s niekým, kto je preň dôležitý. Napokon zdravý spôsob interakcie, ktorý nie je ani komunikačnou inváziou, ani komunikačnou depriváciou, sa nazýva dialóg - ide o interpersonálnu komunikáciu. V poradenskom a terapeutickom prístupe ku klientom sa má rešpektovať celostnosť každého človeka - jeho duchovného, telesného, psychického a komunikačného aspektu.

Organizačné pole, v ktorom prebieha sociálna interakcia a sociálna komunikácia, môže napomáhať alebo sťažovať rozvoj osobnosti v každom životnom období, vrátane seniorskeho veku. Teoretický rámec nižšie uvedených spôsobov sociálnopsychickej interakcie sme prevzali z publikácie nášho švajčiarskeho učiteľa - zakladateľa somatickej psychoterapie a biosyntézy D. Boadellu (1997, s.7), ktorý konštatoval, že v terapii je dôležité poznať a diagnosticky dešifrovať „kanály kontaktu.“ Prostredníctvom nich si osoba buduje vzťah s ľuďmi a živým svetom od narodenia do posledného dychu. A to na základe spôsobu interakcie ľudí prostredníctvom pohľadu, hlasu, dotyku. Problém somatického a psychického komfortu a zdravia ľudí v seniorskom veku úzko súvisí s tým, akým spôsobom prebieha sociálna interakcia a komunikácia so seniormi. Netýka sa to iba interakcie a komunikácie so seniormi, ale rovnako aj osôb v ktoromkoľvek vekovom období. Invázia a deprivácia sú nevhodnými spôsobmi interakcie, pretože sa s nimi spája psychologicky znevažujúca komunikácia. Nevhodná interakcia a komunikácia sa prejavuje znevažujúcim prístupom k osobám seniorského veku. Spôsoby takej komunikácie sú vážnou prekážkou v napĺňaní životnej potreby sebavyjadrenia a sebarozvoja seniorov. Neuspokojivé sebavyjadrenie vlastnej osobnosti môže byť vážnou príčinou zníženia sebaúcty konkrétneho človeka a tiež dôvodom k prežívania bezmocnosti v situáciách komunikačnej invázie a deprivácie.

Prečítajte si tiež: Sociálna rehabilitácia

Z psychologického hľadiska sebavyjadrenie pozostáva z mimovoľných prirodzených a spontánnych aktivít a pohybov tela. V tomto zmysle, podľa A. Lowena (1992, s.196), sebavyjadrenie nie je vedomou aktivitou. „Prirodzene, že… si môžeme byť vedomí svojho sebavyjadrenia, ale stále ide o nás, bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie… Oslovujeme druhých už našou existenciou a niekedy na nich zapôsobíme viac, keď nerobíme nič, než keď sa pokúšame byť zvlášť pôsobiví alebo výrazní… aj uvedomovanie si samého seba môže prekážať nášmu sebavyjadreniu. Rozvoj osobnosti seniorov podporujú také podmienky, ktoré sú priaznivé pre ich sociálne vzťahy a komunikáciu. Znamená to, že je im umožnené spontánne vyjadriť svoju osobnosť v kruhu ohľaduplných príbuzných a ďalších ľudí. Optimálna sloboda a optimálne možnosti sebavyjadrenia seniorov napomáhajú tomu, aby nestratili citlivosť k sebe a k druhým. Terapeutické prístupy zamerané na harmonizáciu „kanálov sebavyjadrenia“, ktorými sú - pohyb - oči a dívanie sa - hlasový prejav - dotyk, vychádzajú z toho, že „za normálnych okolností sa vyjadrujeme všetkými týmito komunikačnými kanálmi súčasne. Ak sme napr. smutní, slzia nám oči, hovoríme vzlykajúc, alebo sa nám zlomí hlas a telo sa chveje. Zlosť tak isto vyjadrujeme pohybmi tela, pohľadom, intonáciou hlasu. Ak je jedna z týchto komunikačných ciest blokovaná, zoslabia sa emócie a možnosť vyjadriť ich. “ (A.

U ľudí v seniorskom veku je obzvlášť osožné venovať zvýšenú pozornosť psychologicky i zdravotne dôležitému prepojeniu pohybu, životnej energie a komunikácie. Poukazuje sa na fakt priameho spojenia medzi sebavyjadrením konkrétneho človeka s jeho telesnou a psychickou energiou. Podľa načrtnutého kauzálneho reťazca je zrejmé, že ak je sebavyjadrenie človeka blokované, blokuje sa tým zároveň: jeho spontánnosť; jeho emócie; jeho pohybová aktivita; jeho telesná energia.

blokované sebavyjadrenie ↔ brzdená spontánnosť ↔ redukovanie hladiny emócií ↔ znížená motilita tela ↔ potlačenie energie. (Inšpirácia : In A. Lowen, 1992, s. Podľa načrtnutého kauzálneho reťazca predpokladáme, že ak dôjde k blokovaniu sebavyjadrenia človeka spôsobom nevhodnej invazívnej komunikácie, alebo spôsobom jeho deprivácie v interpersonálnej komunikácii, blokovaná komunikácia redukuje emócie a životnú energiu tohto človeka, čo možno považovať za podhubie jeho možných psychosomatických symptómov a psychosomatického ochorenia. Daná osoba si môže nevedomky zvoliť chorobu ako cestu k naplneniu dôležitej potreby komunikovať s ľuďmi a byť opatrovaný. Je to spôsob nezámerného a poväčšine neuvedomeného vyjadrenia psychologickej potreby sociálneho kontaktu.

Formy činnosti a postupy pri práci s klientmi vyššieho veku

Starnutie je proces zákonitý, biologický, nerovnomerný, nezvratný. Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je kríza života, je najnepríjemnejšia, úbytok síl, spomalenie motoriky, únava, zmena vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inej osobe, alebo spoločnosti.

Obdobie ľudského života z biologického hľadiska:

Prečítajte si tiež: Všetko o metódach sociálnej práce

  1. detstvo a dospievanie - 0 - 18 rokov
  2. dospelosť - 19 - 45 rokov
  3. stredný vek - 49 - 59 rokov
  4. staroba - 60 rokov.

Delí sa ďalej na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79r.), dlhovekosť (90 r.).

Medzi problémy spojené so starobou patrí:

  • sociálna izolácia starého človeka
  • generačné vzťahy
  • ageizmus - vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti

Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdne hniezdo - odchod detí z domova, žiarlivosť strata životného partnera, stávajú sa závislí na cudzej pomoci. Medzi ohrozené skupiny patria:

  • Osoby nad 80 rokov veku
  • Staré osoby v jednočlenných domácnostiach
  • Osamelé alebo ovdovené staré ženy
  • Starí ľudia žijúci v ústavoch
  • Bezdetní starí ľudia
  • Staré páry, kde jeden je ťažko chorý
  • Starí ľudia so zdravotnými problémami
  • Starí ľudia s minimálnym príjmom

Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka: Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc.

Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demencia, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí. Časté sú psychické poruchy - depresia, demencia, agresivita, poruchy stravovania, zmeny osobnosti.

Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi

Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta.

  • pasívne - nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke
  • aktívne - psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity a pod. prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem

Starostlivosť o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach:

  1. individuálnej
  2. sociálnej
  3. zdravotnej
  4. hmotnej

Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.

Sociálne služby pre seniorov

Zákon 448/ 2008 Z. z. o soc. službách definuje:

  1. Opatrovateľská služba
  2. Prepravná služba
  3. Sprievodcovska a predčitateľska služba
  4. Tlmočnícka služba
  5. Sprostredkovanie tlmočníckej služby
  6. Sprostredkovanie osobnej asistencie
  7. Požičiavanie pomôcok.

Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania soc. Služieb poskytujú aj zariadenia soc. Služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

  • Zariadenie podporovaného bývania
  • Zariadenie pre seniorov
  • Zariadenie opatrovateľskej služby
  • Rehabilitačné stredisko
  • Domov sociálnych služieb
  • Špecializované zariadenie
  • Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje soc. Poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť,…

Základom SP so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník ktorý pracuje zo seniormi - by mal mať základné poznatky z geriatrie, pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku, schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Teda niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Zariadenia pre dôchodcov: Domov sociálnych služieb, Zariadenie opatrovateľskej služby, Zariadenie pre seniorov. Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.

Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť:

  • sociálnym poradenstvom
  • sociálnoprávnou ochranou
  • sociálnymi službami
  • dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi
  • sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku

Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých soc. služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia soc. služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom.

Soc. poradenstvo pre osoby vyššieho veku, ktoré sa stávajú klientmi SP z dôvodu veku, sa dostatočne neuplatňuje, napriek tomu, že z hľadiska ich mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre ďalšie plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom, ale aj v osobnom živote nachádzame množstvo inšpirácii pre prácu soc. Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.

Zdravotnícka starostlivosť

Zabezpečovaná lekármi a špecialistami. Geriatria má oddelenia:

  • liečebne pre dlhodobo chorých
  • geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty)
  • zaistenie domáceho ošetrovateľstva
  • neinštitucionálna starostlivosť - pomôcky
  • poloinštitucionálna starostlivosť - denný pobyt
  • inštitucionálna starostlivosť

Geriatrický pacient - chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou /množstvo rozličných ochorení u jedinca/, zvýšenou mortalitou, funkčným stavom /zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomických/, bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.

Komunikácia so seniormi

Najdôležitejšou z dimenziíí interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia /vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota/ a percepcia /vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie/. Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.

Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka - psychologického, psychického a emočného stavu pacienta alebo jeho blízkych - je výsledkom dostatočnej odbornej erudície a povahových vlastností sociálneho pracovníka.

Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych. Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

  1. stave
  2. bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc
  3. vierovyznaní
  4. výške dôchodku a poplatkov za bývanie
  5. stravovaní
  6. liekoch, ktoré užíva a ich množstve
  7. spoločenskej komunikácii
  8. pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
  9. záujmoch
  10. zaobchádzaní so starým človekom
  11. zdravotných ťažkostiach

Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:

  1. sebestačného, ktorý je schopný zvládnuť zákl. sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti
  2. nesebestačného, ktorý nie je schopný sa o seba postarať. V tomto prípade hovoríme o závislostiach, kde rozlišujeme tri stupne:
  • ľahká - ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc
  • stredného stupňa - klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých zákl. sebaobslužných výkonoch
  • ťažká - vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj lekársku starostlivosť

Zabezpečenosť - umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí. Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc a predovšetkým chorý starý človek, nakoľko v uspokojovaní potrieb sa takýto geront stáva závislí na svojom okolí.

U starých ľudí dochádza k poruchám v:

  1. komunikácii - stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom. V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity, dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
  2. obliekaní - základným pravidlom je povzbudzovanie geronta k tomu, aby sa obliekal sám, ale pomôcť mu pri výbere oblečenia, príp. pripomenúť mu nezabudnúť si obliecť niektorú časť odevu
  3. stravovaní - mala by byť vyvážená s obsahom všetkých zákl. zložiek
  4. správaní - v prípade ak sa jedná o geronta postihnutého demenciou alebo inými mozgovými poruchami

Hospicová starostlivosť a eutanázia

Zdravotnícka starostlivosť, okrem iného, spočíva aj v hospicovskom hnutí a kultúre umierania. Hospicovské hnutie vyjadruje filozofiou komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Zákl. činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu. Rozlišujeme tri formy hospicovskej starostlivosti:

  1. domácu
  2. lôžkovú /krátkodobá, opakovaná, trvalá/.

Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.

Eutanázia - konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial. Rozlišujeme eutanáziu:

  1. aktívnu /vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť/

Záver

Sociálna práca so seniormi je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý a profesionálny prístup. Je dôležité si uvedomiť, že seniori sú plnohodnotní členovia spoločnosti, ktorí si zaslúžia úctu, rešpekt a podporu. Efektívna sociálna práca by mala byť zameraná na podporu ich sebestačnosti, sociálnej integrácie a kvality života. Dôležitou súčasťou je aj eliminácia diskriminácie a ageizmu, ktoré seniorom bránia v plnohodnotnom živote.

tags: #metódy #sociálnej #práce #so #seniormi

Ďalšie články