
Nezamestnanosť predstavuje komplexný jav, ktorý ovplyvňuje ekonomickú a sociálnu stabilitu krajiny. Jej presné meranie je kľúčové pre tvorbu efektívnych politík trhu práce. Na Slovensku sa meranie nezamestnanosti riadi metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje aktuálnym potrebám trhu práce.
Nezamestnanosť predstavuje stav, kedy osoby schopné a ochotné pracovať nemôžu nájsť platené zamestnanie. Miera nezamestnanosti je jedným z hlavných indikátorov ekonomického zdravia krajiny. Vysoká nezamestnanosť môže viesť k sociálnym problémom, ako je chudoba, zvýšená kriminalita a znížená kvalita života. Preto je presné a spoľahlivé meranie nezamestnanosti nevyhnutné pre efektívne riadenie trhu práce a tvorbu sociálnych politík.
Metodika merania nezamestnanosti na Slovensku prešla viacerými zmenami v závislosti od vývoja ekonomiky a trhu práce. Od roku 2023 platí nová metodika výpočtu miery nezamestnanosti, ktorá zohľadňuje aktuálne trendy a výzvy. Je dôležité poznať historický kontext, aby sme lepšie pochopili súčasné postupy a ich opodstatnenosť. V marci dosiahla miera nezamestnanosti, vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, hodnotu 5,81 %, čo predstavuje najnižšiu úroveň od januára 1993. Podobne aj miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) klesla na 4,84 %, čo je najnižšia hodnota od jej zavedenia v roku 1997.
ÚPSVaR používa na meranie nezamestnanosti kombináciu administratívnych zdrojov a výberových zisťovaní. Medzi hlavné ukazovatele patria:
Rôzne ukazovatele nezamestnanosti poskytujú komplexnejší obraz o situácii na trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti je administratívny ukazovateľ, ktorý odráža počet osôb registrovaných na úradoch práce. Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO metodológia) je medzinárodne porovnateľný ukazovateľ, ktorý zohľadňuje definíciu nezamestnanosti podľa ILO. Miera dlhodobej nezamestnanosti poukazuje na štrukturálne problémy trhu práce a znevýhodnenie dlhodobo nezamestnaných osôb.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a budúcnosť
Mieru nezamestnanosti ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Nezamestnanosť sa na Slovensku prejavuje rozdielne v jednotlivých krajoch, čo odráža lokálne ekonomické podmienky a štruktúru trhu práce. V marci bola najnižšia miera nezamestnanosti zaznamenaná v Bratislavskom kraji, a to 2,42 %. Naopak, najvyššiu nezamestnanosť vykazovali úrady práce v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,77 %. Z hľadiska medzimesačného vývoja zaznamenal najvýraznejší pokles Košický kraj, kde nezamestnanosť klesla o 0,9 p. b. na hodnotu 4,61 %.
Na Slovensku existujú značné regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti. Niektoré regióny, ako napríklad Bratislava, vykazujú nízku nezamestnanosť, zatiaľ čo iné, ako napríklad región 3R (Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava), majú dlhodobo vysokú nezamestnanosť. Tieto rozdiely sú spôsobené kombináciou ekonomických, demografických a sociálnych faktorov.
V roku 2025 bola napríklad miera nezamestnanosti v Bratislave 2.9 %, v Košiciach 3.3%, zatiaľ čo v regióne 3R dosahovala 12.8 %. Banskobystrický kraj mal v roku 2025 mieru nezamestnanosti 10.5 %. Orava mala v tom istom roku mieru nezamestnanosti 3.6 %.
Štát aktívne zasahuje do trhu práce prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti. Tieto politiky možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
Prečítajte si tiež: Hodnotenie funkčnej poruchy
Dôležitým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sú aj projekty zamerané na inklúziu ekonomicky neaktívnych do zamestnania, ako napríklad projekt SKRS (Skalica, Krompachy, Rimavská Sobota), ktorý sa realizuje od júna 2025 do decembra 2026. Inklúzia ekonomicko neaktívnych do zamestnania je cieľom projektu SKRS.
Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.
Niektoré skupiny obyvateľstva sú na trhu práce znevýhodnené a čelia vyššej miere nezamestnanosti. Medzi tieto skupiny patria napríklad:
Štát by mal finančne aj nefinančne podporovať zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných tak, aby vyrovnal znevýhodnenie týchto ľudí.
V marci bolo evidovaných 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo vekovej kategórii do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, kedy rezort začal tieto údaje sledovať.
Prečítajte si tiež: UPSVaR a funkčné poruchy
Demografické zmeny, ako je starnutie populácie a pokles pôrodnosti, majú významný vplyv na trh práce. Starnutie populácie vedie k úbytku pracovnej sily a zvyšuje tlak na dôchodkový systém. Pokles pôrodnosti znižuje prísun nových pracovníkov na trh práce.
Zmeny v dávkovom, odvodovom a daňovom systéme majú priamy dopad na zamestnanosť. Zvyšovanie minimálnej mzdy, zmeny v odvodoch a daniach ovplyvňujú náklady práce a môžu mať vplyv na zamestnanosť, najmä v sektoroch s nízkou pridanou hodnotou. Inštitút zamestnanosti aktualizuje a dopĺňa mzdovú kalkulačku, ktorá zohľadňuje zmeny v legislatíve. Mzdová kalkulačka obsahuje už aj daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z., ktorú platia zamestnávatelia z časti svojich výdavkov vrátane mzdových. Daň zvýšila daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde o 0,2 p. b. na 38,2 %, v roku 2015 to bolo 26,9 %.
Garančné poistenie zabezpečuje zaplatenie mzdy aj v prípade krachu zamestnávateľa. Je to dôležitý nástroj ochrany zamestnancov, ktorý im poskytuje istotu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Cieľom ochrany zdravia pri práci je, aby pracovníci počas výkonu práce nezomreli, neochoreli a nemali dlhodobé negatívne dôsledky na svoje zdravie. Prevencia a dodržiavanie bezpečnostných predpisov sú kľúčové pre minimalizáciu rizík na pracovisku.
Inkluzívny trh práce je taký, ktorý umožňuje prístup k zamestnaniu všetkým skupinám obyvateľstva, bez ohľadu na ich vek, pohlavie, etnický pôvod, zdravotný stav alebo iné znevýhodnenia. Pri nastavovaní inkluzívneho trhu je dôležité vychádzať z analýz terajšej politiky zamestnanosti tak, aby sa odstránili jej nedostatky.
Pri nastavovaní inkluzívneho trhu sme vychádzali z analýz terajšej politiky zamestnanosti tak, aby sme odstránili ich nedostatky.
Na Slovensku bola v posledných rokoch vysoká inflácia, avšak mzdy nie vždy stíhali rásť aspoň v takej výške ako inflácia. Dôsledkom bolo, že ľudia boli každý rok chudobnejší, čo cítili pri každom nákupe. Bežný človek však nevie, presne o koľko je jeho mzda reálne nižšia. Nevie teda, aké zvýšenie mzdy má žiadať, aby sa dostal na rovnakú reálnu výšku príjmov ako pred troma či piatimi rokmi. Inštitút zamestnanosti prináša viacero online kalkulačiek: mzdovú kalkulačku, dôchodkovú kalkulačku, exekučnú kalkulačku.
Od januára 2023 sa hlavným ukazovateľom vývoja nezamestnanosti stal podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, označovaný skratkou PDU. Nezamestnanosť sa bude vykazovať pomocou indikátora PDU na celoštátnej, krajskej a okresnej úrovni, a po novom aj na úrovni miest a obcí.
Indikátor PDU, teda podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v januári medzimesačne stúpol na úroveň 4,44 percenta.
Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, jedným z benefitov nového ukazovateľa je detailnejšie sledovanie nezamestnanosti. Údaje sú dostupné na úrovni obcí, čo umožňuje presnejšie zacielenie podporných opatrení. Rezort práce pravidelne zverejňoval hodnoty indikátora PDU aj v minulosti a jeho vývoj kopíroval vývoj predošlého primárneho ukazovateľa, ktorým bola MEN.
V januári 2023 však PDU medzimesačne stúpol, kým MEN oproti vlaňajšiemu decembru klesla. Opačný vývoj týchto ukazovateľov spôsobil opačný vývoj menovateľov, ktoré vstupujú do výpočtu jednotlivých ukazovateľov.
"Pri metodike výpočtu nového ukazovateľa nezamestnanosti sme sa inšpirovali metodikou sledovania nezamestnanosti v susednej Českej republike," uviedol Krajniak. Táto inšpirácia poukazuje na snahu o zosúladenie metodiky merania nezamestnanosti so štandardmi v Európskej únii.
Odborníci z Inštitútu pre sociálnu politiku zdôrazňujú pozitíva indikátora PDU. Vďaka využívaniu výlučne administratívnych údajov umožní PDU presné a včasné monitorovanie nezamestnanosti aj pre menšie geografické celky vrátane okresov, miest a obcí. Pri výpočte ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa využívajú aj vstupy z Výberového zisťovania pracovných síl, ktoré v súlade s harmonizovanou metodikou Eurostatu nemusí byť reprezentatívne pre menšie geografické celky.
Prechod na ukazovateľ PDU okrem skvalitnenia monitorovania nezamestnanosti na okresnej úrovni dopomôže aj k dlhodobej kontinuite v metodike sledovania nezamestnanosti, keďže PDU nebude ovplyvnený ani metodickými zmenami v harmonizovaných celoeurópskych výberových zisťovaniach.
"Pri pohľade na čísla z predošlých období vidíme, že sa nám pomaly darí znižovať rozdiely medzi regiónmi v oblasti nezamestnanosti. Práve toto bol problém, ktorý v minulosti veľmi výrazne ťažil Slovensko. S príchodom PDU prichádza príležitosť presnejšie zacieliť podporné opatrenia na znižovanie nezamestnanosti a presnejšie merať aj ich dopad," dodávajú odborníci.
V sledovanom období bol zaznamenaný aj vysoký počet voľných pracovných miest, konkrétne 81 213 (v porovnaní s 81 699 v decembri 2022).
tags: #miera #nezamestnanosti #upsvar #metodika #vzorec