
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, sa aktívne zapája do riešenia otázok migrácie a integrácie cudzincov. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) zohráva kľúčovú úlohu v procese prijímania žiadateľov o azyl, udeľovania medzinárodnej ochrany a integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch a podpore, ktoré sú migrantom na Slovensku dostupné, s dôrazom na legislatívny rámec, inštitucionálne zabezpečenie a praktické aspekty integrácie.
Migračný úrad zamestnáva dvoch integračných manažérov pre východ a západ Slovenska. Ich úlohou je uľahčovať komunikáciu a hľadať prieniky medzi inštitúciami a migračným úradom, ako aj uľahčovať kontakt medzi inštitúciami a osobami s udelenou medzinárodnou ochranou. V oblasti integrácie úrad spolupracuje s mimovládnymi organizáciami (MNO) na zmluvnej báze. MNO zabezpečujú pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou asistenciu pri zabezpečovaní ubytovania, výučbu slovenského jazyka, pracovné poradenstvo, psychologické a právne poradenstvo.
Azylové konanie začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu v SR. Počas azylovej procedúry migračný úrad posudzuje dôvody a pravdivosť informácií, pre ktoré osoba žiada o udelenie azylu v SR. Po podaní žiadosti je osoba umiestnená do záchytného tábora, kde prebiehajú prvotné administratívne úkony, zdravotné vyšetrenia a začína proces posudzovania žiadosti. Záchytný tábor Humenné slúži na tieto účely. Po ukončení potrebných úkonov je žiadateľ presunutý do pobytového tábora. Pobyt v záchytnom tábore zvyčajne nepresahuje viac ako 30 dní. Pobytový tábor Rohovce je určený najmä pre žiadateľov o azyl mužov jednotlivcov, zatiaľ čo pobytový tábor Opatovská Nová Ves je určený predovšetkým pre zraniteľné skupiny žiadateľov o azyl, ako sú rodiny, ženy, osoby s vážnejšími zdravotnými ťažkosťami a staršie osoby. Žiadateľ o azyl má prístup na pracovný trh po 6 mesiacoch od podania žiadosti o azyl.
Azyl sa udeľuje, ak má osoba v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. Osoba s udeleným azylom má na území SR trvalý pobyt a vydáva sa jej doklad o pobyte s označením „azylant“ s platnosťou na 10 rokov.
Doplnková ochrana sa poskytuje na dobu určitú, kým hrozba alebo vážne nebezpečenstvo v krajine pôvodu naďalej pretrváva. Poskytuje sa na 1 rok s možnosťou predĺženia na ďalšie dva roky. Cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou má na území SR prechodný pobyt a vydáva sa mu doklad o pobyte s označením „doplnková ochrana“. Osoba s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou nepotrebuje pracovné povolenie a je zaradená do kategórie "znevýhodnených uchádzačov na trhu práce".
Prečítajte si tiež: Diskusia o migrácii v Európskej únii
Od 1. júna 2022 migračný úrad podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle poskytuje azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, jednorazový a integračný príspevok.
Poskytovanie príspevku za ubytovanie osôb s udeleným štatútom dočasného útočiska upravuje zákon o azyle. Príspevok ubytovateľom vyplácajú samosprávy z prostriedkov poukázaných z ministerstva vnútra. Od 1. marca 2024 sa výška príspevku pre ubytovanie v bytovom priestore upravila na 5 eur za jednu noc bez ohľadu na vek ubytovanej osoby.
Počas 60 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky poskytnutého od 1. marca 2025 /ak je dátum prvého poskytnutia dočasného útočiska do 28. právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje - podmienkou je, že nepodniká v oblasti ubytovacích služieb. Právnické osoby podnikajúce v oblasti ubytovacích služieb od 1.
Základnou podmienkou pre získanie príspevku je uzavretie zmluvy o poskytnutí ubytovania medzi majiteľom nehnuteľnosti a odídencom. Prenajímateľ po uzatvorení zmluvy s odídencom zmluvu predloží obci. Príspevok oprávnenej osobe vypláca obec - na účet v banke alebo v hotovosti. Do 5 pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca ubytovateľ odovzdá obci výkaz. Obec zosumarizuje všetky výkazy od všetkých prenajímateľov a spracuje ich do jednotného prehľadu o uplatnených príspevkoch, ktorý pošle ministerstvu vnútra do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Ministerstvo vnútra po verifikácii a spracovaní doručených prehľadov poukáže príslušnú sumu obci do konca kalendárneho mesiaca; t. j. do 31.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky realizuje národný projekt "Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov" v rámci Programu Slovensko 2021-2027. Zámerom projektu je zabezpečiť transparentné a efektívne poskytovanie finančných príspevkov oprávneným užívateľom, ktorí realizujú systémové sociálno-ekonomické integračné aktivity v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov s legálnym pobytom na území SR. Projekt zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Podmienky zdravotnej starostlivosti pre migrantov
V rámci projektu sa aktualizujú hodnoty jednotkových nákladov na rok 2025 v súvislosti s poskytovaním finančných príspevkov užívateľom národného projektu. Ministerstvo zverejňuje aktualizované vzory dokumentov na rok 2025, ako aj vizuály informačného plagátu o národnom projekte.
Napriek existujúcim mechanizmom podpory, integrácia migrantov na Slovensku čelí viacerým výzvam. Správa Sea-Watch poukazuje na nárast útokov líbyjských milícií na migrantov v Stredozemnom mori, čo otvára otázky o kontroverznom financovaní a spolupráci Európskej únie s Líbyou v oblasti kontroly migrácie. Skupina poslancov Európskeho parlamentu vyzvala na ukončenie partnerstva s Líbyou s odkazom na závažné porušovanie ľudských práv.
V kontexte Slovenska je dôležité zabezpečiť efektívnu implementáciu integračných politík, prekonávať bariéry v prístupe k zamestnaniu a vzdelávaniu, a podporovať interkultúrny dialóg a vzájomné porozumenie medzi migrantmi a majoritnou spoločnosťou.
Prečítajte si tiež: Činnosť Katolíckej charity