Mimoriadna odmena počas PN a fondy: Podmienky a dopady

V slovenskom pracovnom práve existuje komplexný systém odmeňovania zamestnancov, ktorý sa riadi Zákonníkom práce a ďalšími právnymi predpismi. Okrem základnej mzdy môžu zamestnanci dostávať rôzne odmeny, ktoré sú upravené v mzdovom poriadku zamestnávateľa alebo v kolektívnej zmluve. Tieto odmeny môžu byť mesačné, štvrťročné, polročné, ročné alebo vyplácané pri príležitosti pracovných a životných výročí. Avšak, s príchodom roka 2026 sa očakávajú zásadné zmeny v odvodovom zaťažení, ktoré ovplyvnia aj zdaňovanie mimoriadnych odmien, najmä počas práceneschopnosti (PN).

Odmeňovanie zamestnancov na Slovensku

Zamestnanci, ktorí pracujú na pracovný pomer, môžu mať okrem základnej mzdy vyplácané od zamestnávateľa rôzne odmeny. Okrem mesačných odmien môže byť zamestnancovi vyplatená odmena za dlhšie časové obdobie napr.: štvrťročná odmena, polročná odmena, trištvrte ročná odmena, ročná odmena, 13. plat.

Priemerný zárobok a odmeny

V zmysle Zákonníka práce §134 je zamestnancovi vypočítaný priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu odmena, ktorá sa poskytuje za dlhšie časové obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa učí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (v ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. V praxi to znamená, že ak má zamestnanec v rozhodujúcom období, do ktorého spadá pomerná časť odmeny, neprítomnosti, napr. kvôli PN, ovplyvní to výpočet priemeru.

Legislatíva upravujúca odmeňovanie

Významným vnútorným predpisom každého zamestnávateľa je vlastný mzdový poriadok, ktorý podrobnejšie upravuje určitý systém odmeňovania zamestnancov. Pracovnoprávne vzťahy a odmeňovanie v štátnej službe je právne upravené zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Výkon práce vo verejnom záujme upravujú dva právne predpisy - pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a odmeňovanie je upravené zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Pre podnikateľskú oblasť a pre zamestnávateľov, ktorí nepôsobia v štátnej službe, vo verejnej správe a ktorých pracovnoprávne vzťahy a odmeňovanie nie je upravené osobitným predpisom, platí Zákonník práce č. 311/2001 Z. z.

Štátnou službou sa v zmysle citovaného zákona o štátnej službe rozumie plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí, odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi. Odmeňovanie podľa zákona o štátnej službe sa nevzťahuje na poslancov Národnej rady SR, prezidenta SR, členov vlády SR, verejného ochrancu práv, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR, sudcov, prokurátorov, zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy štátnej služby. Verejný záujem podľa zákona č. 552/2003 Z. z. je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona [napr. zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v platnom znení, zákon č. 369/1990 Zb. iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok. Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je upravené v zákone č. 553/2003 Z. Citovaný zákon zároveň upravuje výšku jednotlivých zložiek platu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.

Prečítajte si tiež: Domovy dôchodcov na Slovensku

Zákonník práce je základným všeobecne záväzným pracovnoprávnym predpisom. Oblasť odmeňovania upravuje tak, že určuje len minimá, ktoré sa musia dodržať u každého zamestnávateľa, na ktorého sa Zákonník práce vzťahuje. Na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, keď to priamo ustanovuje zákon o štátnej službe (netýka sa to odmeňovania štátnych zamestnancov, ktoré je riešené v zákone o štátnej službe, resp. v osobitných zákonoch). Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú Zákonníkom práce vtedy, ak zákon č. 552/2003 Z. z. neustanovuje inak (oblasť odmeňovania je riešená osobitne v zákone č. 553/2003 Z. z.). mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde vláda každoročne k 1. októbru určuje výšku minimálnej mzdy. Od 1. 10. 2006 platí nariadenie vlády č. 540/2006 Z. z. Podrobnejšie mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom priamo v pracovnej zmluve. Mzdový poriadok môže okrem tých zložiek mzdy, ktoré ako minimálne ustanovuje Zákonník práce, obsahovať rôzne ďalšie zložky, nárokovateľné alebo nenárokovateľné. Variabilita v tomto smere a výhodnejšia úprava výšky jednotlivých zložiek mzdy oproti Zákonníku práce nie je obmedzená. Preto mzdový poriadok každého zamestnávateľa je iný a odráža jeho finančné možnosti i prístupnosť k dohodám s odbormi, resp.

Zložky mzdy

Zamestnancovi za vykonanú prácu prislúcha mzda. Mzdu a bližšie podmienky pre jej poskytovanie zamestnávateľ dohoduje so zamestnancom v pracovnej zmluve v súlade s týmto Mzdovým poriadkom. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Za mzdu sa nepovažujú najmä náhrada mzdy (napr. za dovolenku, za sviatok, pri prekážkach v práci a iné), odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrada za pracovnú pohotovosť a všetky plnenia poskytované zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj odmena za vykonanú prácu poskytnutá pri pracovnom alebo životnom výročí, ak sa neposkytuje zo sociálneho fondu alebo zo zisku po zdanení.

V súlade so ZP zamestnávateľ zaradí zamestnanca na základe druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve do jedného zo šiestich stupňov podľa charakteristiky náročnosti pracovných miest určených ZP. Zamestnanec pre výkon dohodnutého druhu práce musí spĺňať kvalifikačné predpoklady. Kvalifikačným predpokladom sa rozumie vzdelanie a odborná spôsobilosť. Zamestnancovi podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve patrí základná mzda vo výške uvedenej pre príslušné pracovné miesto. Výška základnej mzdy je stanovená ako mesačná mzda alebo vo forme hodinovej mzdy.

Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 30 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že namiesto mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas poskytne zamestnancovi náhradné voľno - za každú hodinu práce nadčas môže čerpať hodinu náhradného voľna. V tomto prípade mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas zamestnancovi nepatrí (§121 ods. 3. Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať náhradné voľno do troch kalendárnych mesiacov od výkonu práce nadčas alebo v inej dohodnutej dobe, zamestnanec má nárok na výplatu zadržaného mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas (§121 ods. 2. Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí za tento deň mzda a deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň (§ 122 ods. 3. Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za prácu vykonanú vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade mu mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok nepatrí. Za dobu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 4. Ak zamestnanec vykonáva súčasne prácu nadčas, prácu v sobotu alebo v nedeľu, prácu vo sviatok, ako aj nočnú prácu, patria mu súčasne všetky vyššie uvedené nárokovateľné mzdové zvýhodnenia. Nočnou prácou je práca, ktorá sa vykonáva v čase medzi 22. a 6. hodinou (§ 98 ods. 3. Minimálny mzdový nárok pre prvý stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase podľa ZP od 1. 10. 2006 je 43,70 Sk na hodinu a mení sa podľa zákona o minimálnej mzde nariadením vlády SR. Mzdové zvýhodnenie za obtiažnosť pracoviska sa priznáva v súlade s § 124 ods. 4 písm. 1. Zamestnancovi sa na ocenenie osobných schopností a dosahovaných pracovných výsledkov priznáva osobné ohodnotenie. Osobné ohodnotenie je nenárokovateľná zložka mzdy. O jeho priznaní, zvýšení alebo znížení rozhoduje riaditeľ. Osobné ohodnotenie a jeho výšku navrhuje vedúci zamestnanec na základe osobného hodnotenia zamestnanca. b) dôsledné využívanie pracovného času, napr. c) racionalizácia vlastnej práce a iniciatívnosť, napr. c) cieľovú odmenu. Operatívna odmena sa poskytne za operatívne zabezpečenie úloh podmieňujúcich plynulý chod jednotlivých činností organizácie zamestnancom zastupujúcim pri neobsadení systematizovaného pracovného miesta, aj z dôvodu dlhodobej PN alebo inej neprítomnosti v práci - pokiaľ tento stav trvá dlhšie ako 30 kalendárnych dní. Operatívna odmena sa poskytne vo výške 1/3 základnej mzdy neprítomného zamestnanca; o sume pridelenej na vyplatenie operatívnej odmeny informuje vedúceho zamestnanca príslušného oddelenia personálne oddelenie po ukončení kalendárneho mesiaca. Odmeny môžu byť individuálne alebo kolektívne. Prostriedky môže riaditeľ rozdeliť na jednotlivé útvary podľa významu, rozsahu a obťažnosti ich úloh. Výška odmeny môže byť poskytnutá na základe vopred stanoveného prísľubu alebo následne po zhodnotení plnenia pracovnej úlohy a je závislá aj od hospodárskych výsledkov. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 14. 4. Pri mesačnom vyúčtovaní mzdy bude zamestnancovi vydaný písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce (§ 130 ods. 5 ZP). Zrážky zo mzdy sa môžu vykonávať na základe písomnej dohody o zrážkach. V ostatných prípadoch možno zrážky zo mzdy vykonávať iba v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Tento Mzdový poriadok je súčasťou kolektívnej zmluvy na rok 2007. Platnosť nadobúda dňom podpisu kolektívnej zmluvy na rok 2007 a účinnosť dňom 1. 3. 2007. Týmto dňom stráca platnosť a účinnosť Mzdový poriadok zo dňa 3.

Zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda. Pod mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Za mzdu sa nepovažujú plnenia poskytované podľa osobitných predpisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť. mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Mzda sa zamestnancom vypláca v peniazoch spravidla raz mesačne tak, aby ich mohli použiť v deň dohodnutý ako termín výplaty mzdy, podľa možnosti na účet v peňažnom ústave, ktorý zamestnanec určil v žiadosti o zasielanie mzdy alebo jej časti na účet. Deň výplaty je stanovený na 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri vyúčtovaní mzdy sa zamestnancovi v deň stanovený ako termín výplaty mzdy vydáva písomný doklad s údajmi o mzde a vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce (§ 130 ods. odmeny. U vybraných zamestnancov môže byť uplatňovaná individuálna mesačná mzda. Výška mesačnej mzdy sa stanovuje s prihliadnutím na zodpovednosť a náročnosť zastávanej funkcie. Takto dohodnutá mzda môže byť stanovená s prihliadnutím na prípadnú prácu nadčas, u vedúcich zamestnancov s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok, v noci, resp. Časovou mzdou sú odmeňovaní technicko-hospodárski zamestnanci a robotníci, u ktorých nie je uplatňovaná úkolová mzda.

Prečítajte si tiež: Podmienky a výhody štátneho príspevku

Zamestnávateľ poskytne k dosiahnutej mzde zamestnancom odmeňovaným úkolovou alebo časovou mzdou, príp. Pri poskytovaní príplatkov sa ich kumulácia nevylučuje, okrem prípadov, keď sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu. V takomto prípade sa vypláca príplatok, ktorý je pre zamestnanca výhodnejší, t. j. príplatok za sviatok. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za dobu práce nadčas, patrí zamestnancovi za každú odpracovanú hodinu nadčasovej práce hodina náhradného voľna. V tomto prípade mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas zamestnancovi nepatrí (§ 121 ods. Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi čerpať náhradné voľno do 3 kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vo výške 35 % jeho priemerného zárobku (§ 121 ods. Za každú odpracovanú hodinu vo sviatok prislúcha zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancom, ktorí pracujú v nočnej zmene, t. j. od 22.00 hod. do 6.00 hod. (§ 98 ods. 1 ZP), poskytne zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vo výške 10 Sk/hod. Mzdové zvýhodneniesa poskytuje vo výške 10 Sk/hod. Zamestnancom, ktorí pracujú v odpoludňajšej (druhej) zmene, poskytne zamestnávateľ príplatok vo výške 8 Sk za každú odpracovanú hodinu v druhej zmene. Príplatok za prácu v odpoludňajšej zmene sa prizná zamestnancovi, ak odpracoval v druhej zmene, t. j. od 14.00 hod. do 22.00 hod., aspoň 5 hodín.

Ak zamestnanec na základe písomného poverenia zastupuje v plnom rozsahu zamestnanca zaradeného do funkcie vo vyššej tarifnej triede, ktorý dočasne nevykonáva svoju funkciu, môže mu byť priznaná odmena až do výšky rozdielu jeho základného platu a prémií a základného platu a prémií zastupovaného zamestnanca. Pracovnú pohotovosť možno nariadiť v prípadoch, ak sa nedá práca zabezpečiť zamestnancom v rámci pravidelného rozsahu pracovných zmien. Pracovná pohotovosť sa nariaďuje výlučne písomne. Zamestnancom, ktorí sú v evidenčnom stave a odpracovali vo firme najmenej 6 mesiacov, vyplatí zamestnávateľ dvakrát ročne odmenu vo výške 300 Sk. Ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok (chybný výrobok), nepatrí mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak zamestnanec vykoná opravu sám, prináleží mu mzda za prácu na tomto výrobku, ale nie mzda za vykonanie opravy. Ak zamestnanec nepodarok nezavinil, prináleží mu mzda ako za prácu bezchybnú. Mzda mu prináleží aj vtedy, ak mu po oznámení chyby príslušný vedúci zamestnanec neprikázal prácu zastaviť. Prémie sa vyplácajú v bežnom mesiaci, príp. V záujme zvýšenia hmotnej zainteresovanosti jednotlivých zamestnancov, resp. celých kolektívov, môže zamestnávateľ namiesto mesačných prémií priznať k základnej mzde výkonnostné prémie. Výkonnostná prémia môže byť stanovená pre jednotlivca alebo celý kolektív. Konkrétne ukazovatele a výška prémie sa určí v prílohe k Mzdovému poriadku. V prípade priznania kolektívnej prémie rozdelenie na jednotlivých zamestnancov vykoná priamy nadriadený vedúci. Výkonnostná prémia bude vyplácaná v bežnom mesiaci, príp. pri nesplnení merateľného ukazovateľa sa celková prémia pre kolektív zníži …

Zmeny v odvodovom zaťažení od roku 2026

Od januára 2026 čakajú Slovákov zásadné zmeny v odvodovom zaťažení, ktoré sú súčasťou vládnej konsolidácie verejných financií. Štát si po novom posvieti aj na príjmy, ktoré doteraz ostávali takmer celé vo vreckách zamestnancov. Najvýraznejšie to pocítia rodičia na materskej či zamestnanci na péenke, ak si popri poberaní dávky privyrábajú alebo dostanú odmenu. Zlaté časy, keď bola vianočná odmena vyplatená počas práceneschopnosti oslobodená od sociálnych odvodov, sa končia. Vláda v rámci hľadania úspor a nových príjmov mení pravidlá hry. V praxi to znamená, že ak vám zamestnávateľ zúčtuje odmenu alebo doplatok mzdy v čase, keď poberáte nemocenské, materské alebo ošetrovné (OČR), štát si z tejto sumy odkrojí sociálne poistenie v plnej výške. K tomu treba pripočítať aj zmeny v zdravotnom poistení. Konsolidácia totiž prináša zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov o jeden percentuálny bod. Ešte zásadnejšia zmena sa dotkne budúcich dôchodkov rodičov. Doteraz sa toto obdobie započítavalo do dôchodku, akoby rodič pracoval za určitý vymeriavací základ. Nové nariadenie však tento princíp ruší s cieľom odstrániť takzvané skreslenie pri súbehu práce a starostlivosti. Pre mamičky či oteckov, ktorí ostanú na rodičovskej dovolenke úplne bez príjmu, to predstavuje riziko. Pôjde o nepoistené obdobie, počas ktorého sa dôchodok nebude zvyšovať. Naopak, ak bude rodič popri starostlivosti pracovať alebo podnikať, dôchodkové poistenie sa bude odvádzať z jeho reálneho zárobku.

Dopad na peňaženku

Zmeny neobídu ani mamičky, ktoré sa rozhodnú počas rodičovskej dovolenky podnikať ako SZČO. Ak si mamička založí živnosť a bude mať vymeriavací základ na úrovni minima (vychádzajúc z priemernej mzdy roku 2024 by išlo o základ cca 762 € pre zdravotné poistenie), mesačne len na zdravotnom poistení zaplatí takmer 122 eur. Odborníci preto radia začínajúcim podnikateľom dôsledne plánovať cash-flow.

Výplatná páska a jej štruktúra

Výplatná páska je dokument, ktorý mesačne dostáva každý zamestnanec. Hoci sa mnohí zameriavajú len na konečnú sumu, ktorú dostanú na účet, tento dokument obsahuje množstvo dôležitých informácií. Zamestnanci by mali rozumieť jednotlivým položkám na výplatnej páske, aby vedeli, kam smerujú ich odvody, či sú zrážky správne vypočítané a aké sú celkové náklady ich práce pre zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Podmienky mimoriadnej prehliadky

Výplatná páska sa obvykle skladá z niekoľkých častí:

• Hlavička: Obsahuje základné údaje o zamestnancovi a zamestnávateľovi, ako aj informácie o pracovnom pomere, úväzku a zdravotnej poisťovni.
• Stredná časť: Uvádza jednotlivé zložky mzdy za aktuálny mesiac, ako napríklad základný plat, náhradu za dovolenku, odmeny a prémie.
• Spodná časť: Obsahuje informácie o odvodoch zamestnanca (zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti), dani zo mzdy a zrážkach z čistého príjmu.
• Záver: Uvádza celkovú cenu práce pre zamestnávateľa a doplatok mzdy, ktorý zamestnanec dostane na účet.

Kľúčové položky na výplatnej páske

Hlavička

• Druh p.p.: Pracovný pomer - hlavný alebo dohoda.
• Úväzok: Zvyčajne 100 %, čo zodpovedá 40 hodinám týždenne (8 hodín denne).
• ZP: Zdravotná poisťovňa zamestnanca.
• Zákl. plat: Mesačná hrubá mzda uvedená v pracovnej zmluve.
• Tarif. trieda a tarif. stupeň: Používa sa v štátnom a verejnom sektore.
• Priem. nah.: Suma, ktorá slúži na výpočet náhrady mzdy za dovolenku (v eur/hod.). Mení sa každý štvrťrok.
• DVZ náhr.: Denný vymeriav. základ pre výpočet PN (pracovnej neschopnosti).
• Úprava zákl. dane: Daňový bonus - nezdaniteľná čiastka, ktorá sa nezdaňuje (pre rok 2020 je to 367,85 € mesačne).
• DDS/ŽP: Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie.
• Auto: Ak má zamestnanec k dispozícii auto aj na súkromné účely, odvádza 1 % z ceny služobného auta, ktoré sa zdaňuje.
• Iné: Ostatné požitky, ktoré sa zdaňujú (napr. masáže, relaxy).
• VZ: Vymeriavací základ, z ktorého sa odvádza povinné poistné z hrubej mzdy.
• D-nárok: Počet dní dovolenky, na ktorý má zamestnanec nárok.
• D-min.: Prenesený zostatok dovolenky z minulého roka.
• D-dodat.: Dodatočný počet dní dovolenky, ak zamestnávateľ poskytuje ako benefit.
• D-čerpaná: Čerpaná dovolenka od začiatku roka.
• D-zostat.: Zostatok dovolenky do konca roka.
• D-sk.zos.: Skutočný zostatok dovolenky.

Stred výplatnej pásky

• Počet odprac. dní: Skutočne odpracované dni v mesiaci.
• Počet odprac. hodín: Skutočne odpracované hodiny v mesiaci.
• Počet dní sviatkov: Počet dní sviatkov v mesiaci.
• Základný plat tarifný: Základný plat zamestnanca krátený o neodpracovaný čas (dovolenka, lekár).
• Náhrada za dovolenku: Zaplatené dni čerpanej dovolenky v mesiaci.
• Náhr. za návštevu lekára: Zaplatené hodiny za lekára.
• Odmeny mesačné: Mimoriadna odmena vyplatená v mesiaci.
• Odmeny ročné, prémie: Vyplatené v mesiaci.
• HRUBÁ MZDA: Mesačná hrubá mzda (súčet vyššie uvedených zložiek).
• SF - nepeňažné plnenie: Zdanené 19 % (napr. masáž, relaxy).
• HRUBÝ PRÍJEM: Identický s hrubou mzdou, rozdiel môžu tvoriť nemocenské dávky.

Spodok výplatnej pásky

• ZP- zamestnanec: Zdravotné poistenie - 4 % z hrubej mzdy.
• NP- zamestnanec: Nemocenské poistenie - 1,4 % z hrubej mzdy.
• DP- zamestnanec: Dôchodkové poistenie (starobné) - 4 % z hrubej mzdy.
• DPI- zamestnanec: Dôchodkové poistenie (invalidné) - 3 % z hrubej mzdy.
• PvN- zamestnanec: Poistenie v nezamestnanosti - 1 % z hrubej mzdy.
• Daň zo mzdy - preddavok: 19 % daň.
• Čistá mzda: Hrubá mzda mínus odvody mínus nezdaniteľná čiastka mínus daň.
• Čistý príjem: Hrubá mzda mínus odvody mínus nezdaniteľná čiastka mínus daň.

Zrážky z čistého príjmu

• DDS zamestnanec: Príspevok do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
• Zrážka za stravné: Suma, ktorou prispieva zamestnanec na stravné lístky.
• Zrážka za telefón: Zrážky za súkromné telefonáty cez pracovný telefón.
• Zrážka za jazyky: Suma, ktorou prispieva zamestnanec na jazykové vzdelávanie.

CELKOVÁ CENA PRÁCE: Hrubá mzda + povinné odvody za zamestnávateľa:

• Zdrav. poistenie - 10 %
• Nemoc. poistenie - 1,4 %
• Dôch. poist. starobné - 14 %
• Dôch. poist. invalidné - 3 %
• Poist. v nezamestnanosti - 1 %
• Garančné poistenie - 0,25 %
• Úrazové poistenie - 0,8 %
• Rezervný fond solidarity - 4,75 %

SUPER HRUBÁ MZDA: Náklady organizácie, teda hrubá mzda + odvody zamestnávateľa.

CELKOVÉ POVINNÉ PLATBY: Odvod poistného celkom + daň.

Záver výplatnej pásky

• DOPLATOK MZDY HOTOVOSŤ/NA ÚČET/POŠTOU: Mzda, ktorá príde zamestnancovi na účet.

#

tags: #mimoriadna #odmena #počas #PN #a #fondy