
Staroba je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, avšak so sebou prináša aj špecifické výzvy a potreby. V kontexte sociálnej práce sa starostlivosť o seniorov stáva komplexnou a multidisciplinárnou činnosťou, ktorá si vyžaduje holistický prístup a zohľadnenie jedinečnosti každého jednotlivca.
Staroba, latinsky "senium", predstavuje posledné vývinové obdobie človeka. V tomto období sa často do popredia dostáva zmyslové vnímanie a zvýšené emocionálne prežívanie. Seniori môžu pociťovať strach z opustenosti, hospitalizácie, samoty, odkázanosti a závislosti na iných. Tieto obavy sa môžu ešte viac zintenzívniť v prípade zhoršenia zdravotného stavu a vyčerpania možností sociálnej pomoci v rámci rodiny. V takýchto situáciách prichádza na rad inštitucionálna starostlivosť. Prechod do nového sociálneho prostredia, akým je zariadenie sociálnych služieb, môže dramaticky zmeniť život seniora a ovplyvniť jeho sociálne role, životný štýl, súkromie a dôstojnosť.
Sociálna práca so seniormi je multidisciplinárna profesia, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života seniorov a podporu ich integrácie do spoločnosti. Vychádza z praktických skúseností a poznatkov z rôznych oblastí, ako je psychológia, sociológia, medicína a právo. Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Jej cieľom je integrácia človeka do spoločnosti, alebo zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku života, ak integrácia už nie je možná.
Sociálna pracovníčka Mgr. Daniela Merčáková z Nemocnice AGEL Zvolen definuje sociálnu prácu ako "vedieť, poznať a pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú." Zdôrazňuje dôležitosť spolupatričnosti, blízkosti a siete vzťahov a kontaktov, ktoré sú pre seniorov obzvlášť dôležité.
Klientela sociálnej práce v nemocnici je širokospektrálna. Dôležité je, že klient predstavuje bio-psycho-sociálno-spirituálnu jednotku, ktorá je v interakcii s prostredím. To znamená, že sociálny pracovník musí brať do úvahy všetky aspekty klientovho života - biologické, psychologické, sociálne a duchovné - a prispôsobiť tomu svoj prístup.
Prečítajte si tiež: Sociálny prípad v kontexte
Starostlivosť o seniorov v inštitúciách si vyžaduje dodržiavanie etických princípov, ktoré zabezpečujú rešpektovanie ich dôstojnosti a práv.
Na zachovanie dôstojnosti, úcty i rešpektu je dôležité poznať predchádzajúci spôsob života seniora, jeho záujmy, záľuby, obľúbenosť jedál, zlozvyky, rituály, priebeh zamestnaní či vzdelaní. Práca s biografiou klienta patrí k modernej sociálnej práci a starostlivosti. Zvlášť pri práci so seniormi je jednou z najdôležitejších činností počúvanie životných príbehov, s ktorými klienti prichádzajú do zariadení sociálnych služieb.
V paliatívnej a hospicovej starostlivosti je dôležitá práca multidisciplinárneho tímu, ktorý vychádza z celostného vnímania človeka. Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke biologickej. Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa zo sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplne odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení.
Komunikácia s rodinou terminálne chorého predstavuje pre sociálnych a zdravotných pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa stretávajú s ľuďmi ťažko a beznádejne chorými. Vzťah sa vytvára a udržuje prostredníctvom komunikácie, ktorá môže byť verbálna aj neverbálna.
V praxi sa stretávame s rôznymi prekážkami, ktoré sťažujú poskytovanie kvalitnej starostlivosti o seniorov.
Prečítajte si tiež: Definícia Odbornej Starostlivosti
Sociálna práca so seniormi. Formy činnosti a postupy pri práci s klientmi vyššieho veku.
Starnutie je proces zákonitý, biologický, nerovnomerný, nezvratný.
Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je kríza života, je najnepríjemnejšia, úbytok síl, spomalenie motoriky, únava, zmena vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inej osobe, alebo spoločnosti.
Obdobie ľudského života z biologického hľadiska:
Delí sa ďalej na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79r.), dlhovekosť (90 r.). Používa sa aj delenie na mladých starých ľudí (65-74r.), starí starí ľudia ( 75-84 r.) a veľmi starí ľudia (85 a viac r.). Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.
Prečítajte si tiež: Ekonomický význam fotografie
Starý človek je charakteristický úbytkom fyzických a psychických síl, aj keď samozrejme v individuálnej rovine.
Image starého človeka:
Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdne hniezdo - odchod detí z domova, žiarlivosť strata životného partnera, stávajú sa závislí na cudzej pomoci.
Problémy s rodinou, neschopnosť postarať sa o starých ľudí, pasivita starých ľudí, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým.
Potreby starých ľudí:
Rizikové skupiny starých ľudí:
Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demencia, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí.
Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém sa týka etických noriem spoločnosti, má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.
Môže byť:
Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach:
Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.
Zákon 448/ 2008 Z. z. o soc. službách definuje:
Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania soc. Služieb poskytujú aj zariadenia soc. Služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:
V týchto zariadeniach sa poskytuje soc. Poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť,…
Základom SP so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou , práca s jeho rodinou.
Sociálny pracovník ktorý pracuje zo seniormi - by mal mať základné poznatky z geriatrie, pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku, schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Teda niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.
Zariadenia pre dôchodcov: Domov sociálnych služieb, Zariadenie opatrovateľskej služby, Zariadenie pre seniorov.
Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.
Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť:
Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých soc. služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia soc. služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom. Soc. poradenstvo pre osoby vyššieho veku, ktoré sa stávajú klientmi SP z dôvodu veku, sa dostatočne neuplatňuje, napriek tomu, že z hľadiska ich mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre ďalšie plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom, ale aj v osobnom živote nachádzame množstvo inšpirácii pre prácu soc. Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.
Zabezpečovaná lekármi a špecialistami - geriatria má oddelenia: liečebne pre dlhodobo chorých - geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty) - zaistenie domáceho ošetrovateľstva - neinštitucionálna starostlivost - pomôcky - poloinštitucionálna starostlivosť - denný pobyt - inštitucionálna starostlivosť.
Geriatrický pacient - chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou /množstvo rozličných ochorení u jedinca/, zvýšenou mortalitou, funkčným stavom /zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomických/, bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.
Najdôležitejšou z dimenziíí interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia /vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota/ a percepcia /vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie/. Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.
Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka - psychologického, psychického a emočného stavu pacienta alebo jeho blízkych - je výsledkom dostatočnej odbornej erudície a povahových vlastností sociálneho pracovníka.
Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych. Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:
Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:
Zabezpečenosť - umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí. Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc a predovšetkým chorý starý človek, nakoľko v uspokojovaní potrieb sa takýto geront stáva závislí na svojom okolí. U starých ľudí dochádza k poruchám v:
Zdravotnícka starostlivosť, okrem iného, spočíva aj v hospicovskom hnutí a kultúre umierania.
Hospicovské hnutie vyjadruje filozofiou komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Zákl. činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu. Rozlišujeme tri formy hospicovskej starostlivosti:
Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.
Eutanázia - konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial. Rozlišujeme eutanáziu:
Sociálny pracovník v zariadení pre seniorov, často označovaný aj ako poradca pre seniorov, zohráva nezastupiteľnú úlohu v zabezpečovaní komplexnej a kvalitnej starostlivosti o starších občanov. Ich práca je mnohostranná a vyžaduje si rozsiahle odborné znalosti, praktické zručnosti a špecifické osobnostné predpoklady. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o náplni práce sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na kľúčové kompetencie, ktoré sú nevyhnutné na úspešný výkon tejto náročnej, no zároveň veľmi dôležitej profesie.
Výkon činnosti sociálneho pracovníka je regulovaný viacerými právnymi predpismi, ktoré definujú jeho postavenie, povinnosti a práva. Medzi najdôležitejšie patrí:
Na výkon tohto zamestnania sa nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.
Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov.
Vzdelanie sociálneho pracovníka je interdisciplinárne, čo znamená, že vychádza z poznatkov rôznych vedných odborov.