Mimoriadne Dovolanie Prokurátorovi: Podmienky, Vývoj a Judikatúra

Mimoriadne dovolanie prokurátorovi je inštitút slovenského právneho poriadku, ktorý prešiel zložitým vývojom a je predmetom rozsiahlej judikatúry. Tento článok sa zameriava na podmienky jeho prípustnosti, historický kontext, ako aj na zmeny, ktoré priniesol Civilný sporový poriadok (CSP).

Úvod do Mimoriadneho Dovolania

Právna teória, ako aj súdna prax považujú mimoriadne dovolanie za výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia. Ak je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie vecne správne, vzniká rozpor medzi požiadavkami jeho stability a vecnej správnosti. Tento rozpor možno odstrániť iba použitím mimoriadneho opravného prostriedku. Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktorá sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku. V tejto spojitosti treba uviesť, že tieto pochybenia musia mať charakter narušenia princípov spravodlivého procesu (fair trial) a v konečnom dôsledku mali znamenať odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti aj s podstatným (závažným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťažisko je v čl. 46 až 50 ústavy.

Výnimočnosť použitia mimoriadneho opravného prostriedku neznačí ojedinelosť jeho využívania. Príliš zúžené chápanie dosahu mimoriadneho opravného prostriedku, keď sa kladie dôraz na nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia by mohlo mať veľmi významné a negatívne dôsledky. Vo veľkej miere by sa oslabila všeobecná dôvera vo vecnú správnosť a spravodlivosť rozhodovania súdov, čo sú hodnoty, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje účel občianskeho súdneho konania vyjadrený v § 1 OSP. Z uvedeného vyplýva, že mimoriadne opravné prostriedky sú zásadne prípustné v rozsahu, v ktorom je potrebné optimálnym spôsobom riešiť vzťah medzi stabilitou súdneho rozhodnutia a jeho vecnou správnosťou (spravodlivosťou).

Podmienky Prípustnosti Mimoriadneho Dovolania

Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania neúspešne využila všetky zákonom dovolané a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c) OSP) alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii. Rozhodnutia, ktoré možno napadnúť mimoriadnym dovolaním sú určené komplementárne k rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť dovolaním. Tento záver je potvrdený tým, že ak účastník konania mohol podať dovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť podnetom podanie mimoriadneho dovolania (nevyčerpal všetky právne prostriedky nápravy).

Stanovisko Ústavného Súdu SR

Rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Prečítajte si tiež: Možnosti mimoriadnych vkladov do DDS

Nepodanie Dovolania Pred Podaním Podnetu Generálnemu Prokurátorovi

Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôležité, resp. záväzné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

Prípustnosť Mimoriadneho Dovolania

Pri skúmaní, či sú splnené procesné predpoklady mimoriadneho dovolania, je potrebné si uvedomiť, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie, s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Jedným z vyššie uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Vymedzenie tohto predpokladu teda znamená, že mimoriadne dovolanie nemožno podať, ak ochranu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, napr. návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.

Historický Vývoj a Judikatúra

Následne tento mimoriadny opravný prostriedok bez väčších zmien ostal ako súčasť nášho právneho poriadku až dodnes. Ústavný súd potvrdil jeho význam v náleze, sp. zn. I. ÚS 178/2008, keď uviedol, že pokiaľ je právo na mimoriadne dovolanie zakotvené v Občianskom súdnom poriadku, požíva ústavnú ochranu vzhľadom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 36/2008 išiel pri posudzovaní prípustnosti mimoriadneho dovolania ešte ďalej, keď uviedol, že podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania.

Prelomové Rozsudky Európskeho Súdu Pre Ľudské Práva

Prelomom v rámci prípustnosti mimoriadneho dovolania boli rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 09.06.2015, a to vo veci DRAFT-OVA, a.s. proti SR, PSMA, spol. s r.o. proti SR a COMPCAR, s.r.o. proti SR. Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že neboli dané okolnosti odôvodňujúce zásah do právoplatného a vykonateľného rozsudku v prospech sťažovateľov a tento zásah bol v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti zbraní v súdnom konaní.

Predmetné rozhodnutia sa následne stali podnetom pre Ústavný súd SR, ktorý dňa 18.03.2015 uverejnil stanovisko pléna, sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, v zmysle ktorého rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podávaného generálnym prokurátorom SR je jeho prípustnosť v civilnom konaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii, a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: čo potrebujete vedieť

Z mimoriadneho dovolania ako z prostriedku nápravy vecnej nesprávnosti, resp. nespravodlivosti rozhodnutí, sa tak razom stalo obsolétne ustanovenie. Občiansky súdny poriadok podanie mimoriadneho dovolania síce naďalej pripúšťa bez podmienky vyčerpania všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, rovnako je stále možné podávať podnety generálnemu prokurátorovi SR, avšak mimoriadne dovolanie s odvolaním sa na stanovisko pléna Ústavného súdu PLz. ÚS 3/2015, resp. na zmenu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, generálny prokurátor SR nepodá. Postupy súdov, ktoré predtým tak podľa generálnej prokuratúry, ako aj podľa Najvyššieho súdu SR napĺňali znaky nesprávnosti a nespravodlivosti, sú zrazu v súlade so zákonom. Takýmto vývojom však prešla len rozhodovacia prax, ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa prípustnosti dovolania a mimoriadneho dovolania ostali nezmenené.

Množstvo rozhodnutí sa tak dostalo mimo možnosť preskúmania jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa zákona je dovolanie možné podať do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Vzhľadom na dĺžku konania na Najvyššom súde SR, ktorá je podľa vlastnej skúsenosti okolo 15 mesiacov, je možnosť podať mimoriadne dovolanie po rozhodnutí o dovolaní, len hypotetická a objektívne nemožná.

Najvyšší súd SR zároveň mimoriadne dovolania podané generálnym prokurátorom SR pred vyššie uvedenými prelomovými rozhodnutiami jedno za druhým odmieta, najmä z dôvodu, že pred podaním mimoriadneho dovolania neboli využité všetky riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Účastníci konania však v čase podávania podnetu generálnemu prokurátorovi SR nemali odkiaľ vedieť, resp. predpokladať, že dôjde k takejto zmene v rozhodovaní. Zrejme takýto postup je v súlade so „spravodlivosťou“ rozhodnutí podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.

Výnimka v Rozhodovaní Najvyššieho Súdu SR

Výnimkou v rozhodovaní Najvyššieho súdu SR je rozhodnutie pod sp. zn. 2 MCdo 13/2014 zo dňa 29.10.2015, v ktorom Najvyšší súd SR výstižným spôsobom zhrnul aplikáciu inštitútu mimoriadneho dovolania, keď uviedol, že posudzovanie prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR už dlhší čas významne rezonuje v súdnej judikatúre aj v právnej vede a je spojená s odchylnými právnymi názormi. V praxi Najvyššieho súdu SR sa spravidla tento mimoriadny opravný prostriedok rešpektoval ako účinný prostriedok nápravy tých pochybení, ktoré zákonodarca taxatívnym spôsobom pomenoval v ustanovení § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Podmienky pre jeho uplatnenie určovalo i zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. Rc 36/2008. Tento procesný inštitút akceptoval aj Ústavný súd SR.

Ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach z 09.júna 2015 expressis verbis nevylúčil možnosť kasácie právoplatného súdneho rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní. Možno uzavrieť, že podľa štrasburskej judikatúry zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimoriadnom opravnom konaní prichádza do úvahy, avšak iba za účelom nápravy fundamentálnych nedostatkov vo výkone spravodlivosti. Nadriadené súdy smú tak využívať svoju prieskumnú právomoc len k oprave skutkových a právnych omylov a justičných omylov, nie k novému prejednaniu veci.

Prečítajte si tiež: Inšpiratívne príbehy dôchodcov

Ak teda generálny prokurátor SR už podal mimoriadne dovolanie, ide o využitie jeho práv v takej intenzite, že jeho prípadné odmietnutie len s poukazom na prelom rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu vyvolaný zjednocujúcim názorom Ústavného a Najvyššieho súdu SR, by znamenal prílišnú tvrdosť retrospektívy nového právneho názoru. Ani od generálneho prokurátora SR, ako prostredníka jedného z účastníkov konania na mimoriadne opravné konanie, nemožno očakávať, aby v prípade reálneho využitia svojho mimoriadneho oprávnenia v „tolerantnom právnom prostredí“, mohol odhadovať budúci názorový vývoj Ústavného a Najvyššieho súdu SR v otázke výkladu jeho zákonných predpokladov. Odmietnutie podaného mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR len s poukazom na reštrikcie dané uznesením pléna Ústavného súdu SR a spoločným stanoviskom Najvyššieho súdu SR by podľa dovolacieho súdu znamenalo neprimerane tvrdý zásah do práv účastníka konania, ktorý neuplatnil včas riadny, resp.

Ide však len o výnimku spomedzi negatívnych rozhodnutí. Najvyšší súd SR sa v odmietavých rozhodnutiach vôbec nezaoberá otázkou, či je reálne možné v rámci zákonných lehôt stihnúť podať aj dovolanie a následne aj mimoriadne dovolanie. Ani samotnou prípustnosťou mimoriadneho dovolania v prípadoch kedy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku dovolanie prípustné nie je.

Mimoriadne Dovolanie v Civilnom Sporovom Poriadku (CSP)

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý napriek prvotným informáciám o zrušení inštitútu mimoriadneho dovolania, tento mimoriadny opravný prostriedok upravuje. Mimoriadne dovolanie však ani v novej procesnej úprave neobsahuje explicitné stanovenie podmienok pre využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ani z novej právnej úpravy teda nevyplýva podmienka vyčerpania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov pred podaním mimoriadneho dovolania.

Dôvodová Správa k CSP

Dovolanie generálneho prokurátora je precizáciou pôvodnej právnej úpravy inštitútu mimoriadneho dovolania. K prepracovaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa pristúpilo z dôvodu potreby jeho zosúladenia s judikatúrou ESĽP, pričom sa nadväzuje na podstatné zmeny v dovolacom konaní. Zníženie lehoty na podanie dovolania z jedného roka na šesť mesiacov si vyžiadala potreba posilnenia právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch.

§ 458 CSP

Podľa § 458 CSP: „(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. (2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. (3) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.“

Tento paragraf obsahovo v zmenenej podobe nahradil v súčasnosti účinný inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podľa § 243e a nasl. zákona č. 99/1963 Zb.

Rozsudky ESĽP po Schválení CSP

Necelé tri týždne po schválení CSP Národnou radou Slovenskej republiky vydal Európsky súd pre ľudské práva tri rozsudky proti Slovenskej republike, a to vo veci DRAFT - OVA a. s. proti Slovenskej republike č. 72493/10, PSMA, spol. s r. o. proti Slovenskej republike č. 42533/11 a COMPCAR, s. r. o. proti Slovenskej republike č. 25132/13, v ktorých ESĽP vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). V prvom prípade aj práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru.

ESĽP vo vydaných rozhodnutiach poukázal na svoju predošlú judikatúru v obdobných prípadoch, v ktorých tretia osoba (štátny úradník) zasiahla do právoplatných rozhodnutí súdov podaním tzv. mimoriadneho dovolania (extraordinary appeal), ktorého následkom bolo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Vo svojich rozsudkoch vychádzal zo záverov Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, ktorá je označovaná aj ako Benátska komisia.

Benátska komisia vo svojej Správe o nezávislosti súdneho systému, ako reakciu na právomoc prokuratúry v post-sovietskych štátoch na podanie mimoriadneho dovolania, zdôraznila zásadu, že súdne rozhodnutie by nemalo podliehať žiadnej revízii mimo odvolacieho konania, najmä nie prostredníctvom protestu prokurátora alebo iného štátneho orgánu mimo odvolacieho konania.

ESĽP vo vydaných rozhodnutiach skúmal, či zásah do právoplatne skončených súdnych konaní inštitútom mimoriadneho dovolania bol v súlade so zárukami článku 6 Dohovoru, najmä so zásadami právneho štátu, právnej istoty a rovnosti zbraní, ktoré z tohto ustanovenia vyplývajú. Ďalej skúmal, vzhľadom na doterajšiu ustálenú judikatúru, či v predmetných konaniach nedošlo k okolnosti, ktorá by ospravedlňovala zásah a obnovenie už skončeného súdneho konania. ESĽP zaujal názor, že nie je daný dôvod na odchýlenie sa od zásady, že tam, kde súdy už právoplatne rozhodli, by ich rozhodnutia už ďalej nemali byť opätovne spochybnené.

tags: #mimoriadne #dovolanie #prokurátorovi #podmienky