Minimálna mzda a invalidný dôchodok: Prehľad práv a povinností

Úvod

Článok sa zameriava na problematiku minimálnej mzdy a invalidného dôchodku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v tejto oblasti. Zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopad na poberateľov invalidných dôchodkov a zamestnávateľov, ktorí ich zamestnávajú.

Minimálna mzda a invalidní dôchodcovia

Zákonná úprava minimálnej mzdy

Minimálna mzda predstavuje zákonom stanovené najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom. Spôsob určenia minimálnej mzdy upravuje § 7 a § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Zástupcovia zamestnancov i zamestnávateľov sa dohodli na minimálnej mzde na rok 2023 vo výške 700 eur. Zvýšila sa aj minimálna hodinová mzda, ktorá bola od 1.1.2023 vo výške 4,023 eur/hod. Zamestnanci v pracovnom pomere majú podľa koeficientu náročnosti práce nárok na vyššiu minimálnu mzdu. Na jej výpočet slúži vzorec, ktorý ustanovuje § 120 ods.

Minimálna mzda pre invalidných dôchodcov

Zákon o minimálnej mzde stanovuje odlišné sumy minimálnej mzdy pre zamestnancov s rôznym stupňom invalidity. Pre zamestnancov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % (ČID) je stanovená minimálna mzda vo výške 75 % z bežnej minimálnej mzdy. Pre zamestnancov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % (ID) je to 50 % z bežnej minimálnej mzdy.

Príklad: Ak by štandardná minimálna mzda bola 700 eur, pre ČID by to bolo 525 eur a pre ID 350 eur.

Pracovný čas a úprava mzdy

Ak zamestnanec pracuje na plný úväzok (40 hodín týždenne), má nárok na minimálnu mzdu zodpovedajúcu jeho stupňu invalidity. Ak má zamestnanec kratší pracovný úväzok, minimálna mzda sa mu úmerne kráti.

Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku vo Veľkej Británii

Príklad: Ak má zamestnanec s invalidným dôchodkom nad 70 % dohodnutý pracovný čas 20 hodín týždenne, jeho minimálna mzda bude polovičná oproti minimálnej mzde pre ID pri plnom úväzku.

Obedňajšia prestávka a platený pracovný čas

Je dôležité rozlišovať medzi pracovným časom a plateným pracovným časom. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi prestávku na obed (zvyčajne 30 minút), ktorá sa nezapočítava do plateného pracovného času.

Príklad: Ak je pracovný čas zamestnanca 8 hodín denne, ale má 30 minút prestávku na obed, jeho platený pracovný čas je 7,5 hodiny denne.

Invalidný dôchodok

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Zvýšenie invalidných dôchodkov

Od júla by sa časť invalidných dôchodkov mala zvýšiť. Ide o jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok. Navrhované zmeny budú mať podľa rezortu práce pozitívny vplyv na niektorých poberateľov invalidných dôchodkov a uchádzačov o invalidný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálnu sociálku v Rakúsku

Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

„Úprava percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri niektorých ochoreniach umožní zaradiť nové druhy ochorení, čo bude mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp. Nárast percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti sa má týkať 24 položiek novej prílohy v rámci kategórie „do 70 %“ s priemernou sumou zvýšenia dôchodku vo výške 22,60 eura. Ďalší invalidní penzisti sa majú presunúť z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“ percentuálnej miery poklesu schopnosti výkonu zárobkovej činnosti, čo sa dotkne 73 položiek v prílohe. Zmenou prílohy sa má zvýšiť počet novopriznaných invalidných dôchodkov o 476 invalidných dôchodcov v kategórii „do 70 %“ a o 1 436 invalidných dôchodcov v kategórii „nad 70 %“.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Výhody pre zamestnávateľov

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné. Odvody do zdravotnej poisťovne Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Ako exekúcia ovplyvňuje váš príjem?

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Odchodné

Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, a to spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu. Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok. Požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase trvania pracovného pomeru nie je možné, vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Nárok na odchodné vznikne zamestnancovi aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer a do 10 dní od jeho skončenia požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na jeden z vyššie uvedených dôchodkov. Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku, pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve. Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamestnávateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.

Životné minimum a jeho vplyv

Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Podľa § 5 ods. 1 zákona o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie (t. j.

Zmena súm životného minima od 1.7.2021 ovplyvňuje aj niektoré veličiny v oblasti dane z príjmov, ktoré sú upravované zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Vplyvom zmeny súm životného minima od 1.7.2021 sa mení aj výška rodičovského príspevku a výška prídavkov na dieťa, ktorá bude platná v roku, t. j.

Vplyv životného minima od 1.7.2021 - nepostihnuteľná suma pri exekúcii, dôchodky, max.

Zvýšenie životného minima

Už 1. júla sa zvýši životné minimum, od ktorého tiež závisí, či vám ju priznajú, alebo nie. ktorým by sa niektoré podmienky nároku ešte sprísnili. Čo sa zmení? vyšší ako 1,2-násobku životného minima, a to bude od 1. budúceho mesiaca budete potrebovať aspoň 281,40 eura. parlament návrh zákona schváli v júni a zmena vojde do života 1. augusta. Minulý týždeň však svoje rozhodnutie odložil na jeseň. - predčasná penzia sa kráti za obdobie chýbajúce do dôchodkového veku za každých 30 chýbajúcich dní sa dávka zníži o 0,5 %, napr. životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Od 1. - výnimkou by boli niektoré obdobia spred 1. 1. Kvalifikované roky (napr.) Min. 12. - od 1. 234,42 eura z 218,06 eura. Nepostihnuteľná čiastka pri exekúcii je od 1. neprednostných pohľadávkach, čo sú napríklad splátky úverov. takejto rodine od 1. občanovi v exekúcii 100 % životného minima. - Táto suma ale nie je jedinou položkou, ktorá dlžníkovi ostáva. tretiny. Pri neprednostných pohľadávkach ide na splácanie exekúcie tretina a dve tretiny ostávajú dlžníkovi. idú dve tretiny na splátky a tretina ostáva dlžníkovi. - Priamym postihnutým sú podľa exekútorov v tomto prípade veritelia, ktorí takisto môžu predstavovať sociálne ohrozené skupiny občanov ako mamičky čakajúce na výživné či obete trestných činov. Od1. júla 2021 dochádza k zmene sumy životného minima.

Minimálny dôchodok a životné minimum

V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. Počas roka 2025 tak budú sumy minimálnych dôchodkov naviazané na sumu životného minima, ktorá je platná k 1. Zvýšenie sumy životného minima od 1. Dňa 14. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. A to tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Od 1.

Za prvých 30 rokov tzv. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. Do tzv. získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp.

Doplnenie poistného na dôchodkové poistenie

Podľa § 142 ods. boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca. Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok je minimálny základ suma, pri doplácaní poistného za rok to je suma. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp.

Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. 3-násobok priemernej mzdy (resp. max. 2004 … max. 2005 … max. 2006 … max. 2007 … max. 2008 … max. Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

tags: #minimálna #mzda #a #invalidný #dôchodok