
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre zamestnávateľov na realizáciu sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov, vrátane bývalých zamestnancov. Na Slovensku sa použitie sociálneho fondu riadi predovšetkým Zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje tvorbu, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu.
Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov na základe zákona. Prostredníctvom neho dochádza k zabezpečeniu rôznych plnení predovšetkým sociálneho charakteru určených pre zamestnancov podniku. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí.
Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.
Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Zamestnávatelia sú povinní „zo zákona“ vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).
Prečítajte si tiež: Žiadajte o Príspevok na Auto
Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď.
Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.
SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.
Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.
Použitie sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely (§ 7 ods.
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca).
Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:
Použitie prostriedkov sociálneho fondu na podporu kolektívneho vyjednávania nie je kompatibilným prvkom z hľadiska účelu zákona, keďže plnenia zo sociálneho fondu sú jednoznačne adresované zamestnancovi. Z dikcie ustanovenia § 7 ods. musí ísť o úhradu nákladov odborovej organizácie, teda sa predpokladá, že odborovej organizácii už vznikli určité náklady, resp. tieto náklady musia predstavovať výdavky odborovej organizácie na spracovanie analýz a expertíz, napr.
Uvedené zároveň znamená, že z prostriedkov sociálneho fondu nemôžu byť uhrádzané výdavky odborovej organizácie na nákup napr. na posúdenie a porovnanie situácie v určitej oblasti v odvetví, v ktorom pôsobí daná organizácia, na účely kolektívneho vyjednávania (napr. v súvislosti so zadaním zhotovenia právneho posudku na znenie ustanovení kolektívnej zmluvy (napr. ako výdavky napr. na úhradu alikvotnej výšky súm za iné externé služby, napr. za prenájom miestnosti, ak sa kolektívne vyjednávanie po dohode zmluvných strán koná na tzv. Medzi tzv. iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania náklady nie je možné zaradiť napr. ani výdavky na spotrebný materiál (napr. výpočtová technika, tonery, papier a pod.), ktoré taktiež nemajú charakter služby, nevyhnutnej na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Pokiaľ ide o činnosť odborovej organizácie, v zmysle § 240 ods. Postup pri úhrade výdavkov sprostredkovateľa upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. Z rovnakých dôvodov nemôžu byť hradené ani odmeny pre plateného funkcionára odborového orgánu za vykonanie takýchto expertíz, pôsobiaceho u zamestnávateľa, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie v zmysle § 136 ods. 3 Zákonníka práce. Pretože ide o zamestnanca s osobitným postavením a úlohami, takýto postup by mohol byť považovaný za postup v rozpore s ustanovením § 7 ods.
Prečítajte si tiež: Ministerstvo financií a príspevky
Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde. Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté. Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca sa na daňové účely považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov] platený zamestnancom. Tieto príspevky zamestnanca podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu. Osobitne sa posudzuje situácia, ak zamestnávateľ platí za zamestnanca príspevky na doplnkovédôchodkové sporenie zo mzdových prostriedkov.
V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov od dane oslobodená. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov formou príspevku na každé jedlo zo svojich nákladov najmenej sumou určenou príslušným právnym predpisom, napr. v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), resp. prispieva v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Zamestnávateľ okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, prispieva zamestnancom aj zo sociálneho fondu. Tento príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme (hodnota stravy) je od dane oslobodený. Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na nepeňažnú formu poskytovania stravy zamestnávateľom priamo v mieste pracoviska alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov. Z hľadiska zamestnanca nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť s ostatnými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti preddavkovou daňou.
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi je oslobodené od dane z príjmov. Aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp. Na účely oslobodenia príjmu od dane možno akceptovať napr. prenajatie rekreačného zariadenia alebo jeho časti, tenisových kurtov, telocvične alebo lyžiarskeho vleku hradené aj z prostriedkov sociálneho fondu.
Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp.
Príspevky zo sociálneho fondu sa musia zamestnancom poskytovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 365/2004 Z. z.
tags: #ministerstvo #socialnych #veci #socialny #fond #použitie