Mentálne postihnutie na Slovensku: Cesta k inklúzii a plnohodnotnému životu

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje citlivý a komplexný prístup. Na Slovensku sa tejto téme venuje Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, ktoré už od roku 1980 aktívne pracuje na zlepšovaní života ľudí s mentálnym postihnutím a ich začleňovaní do spoločnosti. Táto publikácia sa zameriava na rôzne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku, od vzdelávania až po zamestnávanie a voľnočasové aktivity, pričom zdôrazňuje potrebu inklúzie, akceptácie a rešpektovania ich ľudských práv.

Vzdelávanie ako kľúč k rozvoju

Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji ľudí s mentálnym postihnutím. Už v predškolskom veku je dôležité zabezpečiť deťom s mentálnym postihnutím dostatok podnetov, stimulácií a kontaktov s rovesníkmi. Rodina je síce hlavným zdrojom citových podnetov, ale pre zdravý vývoj dieťa potrebuje aj bohaté kontakty s rovesníkmi.

Na Slovensku existujú špeciálne aj integrované škôlky, avšak prijatie dieťaťa s mentálnym postihnutím do takejto škôlky nie je vždy zaručené. Najmä ak má dieťa viacnásobné, kombinované postihnutie, škôlky často nemajú vytvorené dostatočné podmienky. Možnosti pre tieto deti závisia od miesta bydliska rodiny a dostupných služieb. Dieťa môže navštevovať špeciálno-pedagogické poradne či detské integračné centrá, kde môže chodiť individuálne na pár hodín týždenne alebo pravidelne.

V minulosti boli žiaci s mentálnym postihnutím vzdelávaní v osobitných a pomocných školách a aj dnes sú vzdelávaní v špeciálnych základných školách. Tradícia segregovaného vzdelávania je na Slovensku mimoriadne silná a sieť špeciálnych a špecializovaných výchovno-vzdelávacích inštitúcií je hustá. Len málo ľudí s mentálnym postihnutím je zaradených do bežnej školy.

Vzhľadom na postupnú implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa v najbližších rokoch očakávajú široké diskusie o modeli inkluzívneho vzdelávania, postavenom predovšetkým na rovnosti všetkých ľudí a akceptácii toho, že niekto je iný. ZPMP v SR sa stotožňuje s princípmi inkluzívneho vzdelávania, aj keď si uvedomuje, že jeho zavedenie do praxe v podmienkach Slovenska bude mať veľa úskalí a predpokladá odpor zo strany rodičov a profesionálov.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

ZPMP: Dlhoročná pomoc a podpora

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR pôsobí na Slovensku už od roku 1980 a má vyše 10 000 členov. Jeho cieľom je pomáhať ľuďom s mentálnym postihnutím začleniť sa do spoločnosti a viesť plnohodnotný život. ZPMP sa snaží o to, aby boli ľudia s mentálnym postihnutím akceptovaní takí, akí sú, aby mali priateľov, rodinný život, aby mohli oddychovať, pracovať a vzdelávať sa.

Iveta Mišová, riaditeľka ZPMP v SR, má osobnú skúsenosť s mentálnym postihnutím, keď sa jej v roku 1981 narodil syn Martin s Downovým syndrómom. Táto skúsenosť ju motivovala k tomu, aby sa aktívne angažovala v ZPMP a pomáhala ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám. Spolu s manželom sa koncom roka 1989 stali členmi združenia a Iveta Mišová sa neskôr začala angažovať viac, desať rokov robila dobrovoľnícku prácu. Časom pociťovala potrebu pomôcť ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám nielen v rámci voľnočasových aktivít, ale aj prispieť k zmenám v spoločnosti. Rozhodla sa vyštudovať sociálnu prácu a venovať sa tejto oblasti profesionálne. V novom miléniu sa stala riaditeľkou združenia a realizovali množstvo nových, inovatívnych projektov.

Vďaka združeniu sa rozvinula aj zahraničná spolupráca a ZPMP videlo nové možnosti a inšpirácie. Iveta Mišová sa pýta, prečo to na Slovensku ide tak pomaly, aj keď máme na to vytvorené legislatívne prostredie.

BIVIO: Modelový príklad inklúzie

ZPMP stojí za založením centra BIVIO, ktorého cieľom je začleňovať ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. Myšlienka vzniku BIVIO vyplynula zo samotnej podstaty misie ZPMP. BIVIO chce, aby ľudia s mentálnym postihnutím žili normálnym životom, tak ako žije bežná populácia.

BIVIO bola veľká výzva. V roku 2013 si Iveta Mišová s kolegom Marošom Horaničom sadli a dali na papier niekoľko myšlienok. Chceli vytvoriť podmienky pre absolventov škôl na zlepšenie zručností, rozvoj osobnosti a následne riešiť zamestnávanie a udržanie si pracovného miesta. Ak chcete trénovať pracovné zručnosti, musíte mať miesto, prevádzky, kde sa dá zaúčať v reálnych, nie umelých podmienkach. V tom čase sa projektový zámer rozhodli podporiť dánske nadácie Velux. Bez nich by BIVIO nebolo. Roky 2015 - 2018 boli veľmi náročné, pretože sa za plnej prevádzky združenia zároveň začal realizovať doteraz najväčší projekt v histórii združenia, BIVIO. Podarilo sa nájsť nehnuteľnosť, vybaviť všetky potrebné povolenia, začať rekonštrukciu objektu, prejsť procesom kolaudácie a zháňať financie. Nastavili sa procesy na vzdelávanie i prácu a pripravili sa realizačné podmienky.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Sociálny podnik BIVIO je zameraný najmä na segment gastronomických a ubytovacích služieb. Tvoria ho tri prevádzky - hotel so spoločenskou miestnosťou, reštaurácia a práčovňa. Všetky sú určené pre širokú verejnosť. Súčasťou komplexu je krásna veľká záhrada otvorená pre komunitu Račanov a návštevníkov Rače. Vo všetkých prevádzkach zamestnávajú aj ľudí s mentálnym postihnutím. Druhým sociálnym rozmerom centra je vzdelávaco-rehabilitačné stredisko, v rámci ktorého poskytujú sociálne služby a zaúčajú klientov do profesií pomocný čašník, pomocník v kuchyni, upratovač a do prác v práčovni.

Návštevníci reagujú na BIVIO pozitívne. Hostia, ktorí sa prídu do BIVIO najesť, zrelaxovať či ubytovať, vedia, o aký podnik ide. A stáli zákazníci sa presvedčili, že poskytujú kvalitné služby. Takže k nim nechodia iba preto, aby podporili dobrú vec, ale aj preto, že za svoje peniaze dostanú to, čo by dostali aj u konkurencie.

BIVIO ponúka ubytovacie služby - Hotel Bivio s 10 izbami a 20 lôžkami, spoločenskú miestnosť - sálu s kapacitou 60 osôb na rodinné oslavy ako napríklad krsty, jubileá, svadby, pohrebné hostiny, semináre, konferencie, školenia. Súčasťou areálu je priestranné parkovisko. Otvorené je 7 dní v týždni. Návštevníci si môžu dať obed či večeru (ubytovaní, samozrejme, i raňajky) varíme aj à la carte. Podľa potreby vieme poskytnúť catering. Pravidelne robia vedomostné „pub kvízy“. V záhrade s vonkajším posedením je osadené detské ihrisko pre deti od 3 rokov, k dispozícii je pieskovisko.

Prvoradou úlohou BIVIA je poskytovať kvalitné služby. Chcú, aby k nim chodili zákazníci preto, lebo im bude u nich chutiť a budú sa cítiť príjemne.

Prekážky a výzvy

Ľudia s mentálnym postihnutím čelia na Slovensku viacerým problémom pri svojej snahe o plnohodnotný život. Musia zápasiť s obmedzenými šancami a možnosťami na vzdelanie či zamestnanie. Iba málo z nich získa prácu, a pokiaľ áno, tak najmä v chránenom prostredí. Možnosti trávenia voľného času nie sú ani zďaleka podobné tým, aké majú ľudia bez postihnutia. Vzhľadom na charakter svojho postihnutia nemôžu navštevovať bežne dostupné kurzy (jazykové, kuchárske, IKT…). Spoločnosť od nich neočakáva to, že budú jej plnohodnotnou súčasťou napriek tomu, že majú rovnaké práva ako ostatní. Ich ľudské práva sú neustále porušované.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Medzi prekážky patrí predsudky, nepochopenie, dlhoročné mýty, neznalosť a nezáujem o druhého.

Ciele a plány do budúcna

BIVIO bolo zasiahnuté pandémiou tak ako ostatné gastroprevádzky. Reštauráciu mali zatvorenú takmer tri mesiace a hotel štyri, rovnako tak rehabilitačné stredisko. Sociálny podnik utrpel veľké straty a vybavuje bankový úver, aby prežili najbližšie mesiace. V lete sa zasa začali vracať hostia, čomu sa veľmi tešili, avšak momentálne nikto z nás nevie, ako bude situácia pokračovať. BIVIO je ešte mladý podnik, zraniteľný, preto musia veľmi starostlivo zvažovať všetky rozhodnutia a kroky, ktoré robia. Najväčšou úlohou je udržať sociálny podnik tak, aby v ňom mohli naďalej poskytovať kvalitné služby a zároveň zaúčať klientov na budúcu prácu. Pre hostí robia rôzne aktivity ako napríklad. garden párty, „pub kvízy, grilovačky, pokiaľ sa dá.

Čo by si priali ľudia s mentálnym postihnutím?

Ľudia s mentálnym postihnutím tvoria rozmanitú skupinu, každý z nich je iný, jedinečný. Napriek tomu sú určité charakteristiky, konkrétne znaky, ktoré ich spájajú a častokrát určujú ich životné cesty. Každý z nich má inú potrebu miery podpory, inú sociálnu situáciu, vyrastal a žije v inom sociálnom prostredí (a niekedy žijú v rovnakom sociálnom prostredí, napríklad v pobytových zariadeniach sociálnych služieb). Od toho sa odvíja aj miera ich závislosti či nezávislosti na pomoci blízkych, odborníkov či okolia.

Keď počúvame sebaobhajcov (dospelých ľudí s mentálnym postihnutím), ktorí rozprávajú o sebe, o svojom prežívaní, plánoch a snoch, spoločným menovateľom je tzv. normalizácia. Chcú žiť v normálnom prostredí (tak, ako žijú rodičia, súrodenci, kamaráti bez postihnutia), mať svoju izbu so súkromím, kde keď si upracem alebo neupracem, nebude ma nikto karhať, mať možno byt, dom, sám, či s niekým. Môcť chodiť do práce alebo do denného centra, stacionára, zariadenia, v ktorom sa sebarealizujem, pracujem a robím zmysluplné činnosti, ktoré ma bavia a napĺňajú. Môcť sa stretávať s kamarátmi, zabávať sa, mať svoje koníčky a môcť ich vykonávať. Môcť ísť na dovolenku. Môcť občas cestovať. Žiť tak normálne, ako sa len dá. Žiť dôstojne v dôstojných podmienkach. A môcť rozhodovať o svojom živote.

tags: #misova #mentalne #postihnutie #publikacia