Právo na výživné a podmienky mladistvých vo výkone väzby

Článok sa zaoberá problematikou mladistvých vo výkone väzby, so zameraním na ich právo na výživné a podmienky, v akých sa nachádzajú. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s ohľadom na špecifiká ukladania trestu odňatia slobody mladistvým a ich resocializáciu.

Úvod do problematiky mladistvých a trestného práva

Trestnej činnosti sa nedopúšťajú len dospelí, ale aj mladiství. Táto činnosť má svoje špecifické znaky a je považovaná za nebezpečný jav. Protispoločenské návyky získané v mladom veku môžu pretrvať aj v dospelosti, ak sa neodstránia vhodnou reedukáciou. Mladiství sa najčastejšie dopúšťajú majetkovej a násilnej trestnej činnosti, drogovej trestnej činnosti, sexuálneho zneužívania, trestných činov extrémizmu, týrania zvierat, šírenia poplašnej správy alebo poškodzovania všeobecne prospešného zariadenia.

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku. Subjektom trestnej zodpovednosti je teda osoba, ktorá dovŕšila štrnásty rok svojho veku. Výnimkou je trestný čin sexuálneho zneužívania, kde je trestne zodpovedná osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku. Trestná zodpovednosť mladistvého nastáva až deň nasledujúci po dni keď dovŕšil štrnásty rok svojho veku. Okrem dosiahnutia veku sa vyžaduje aj príčetnosť mladistvého. Trestný zákon pripúšťa, aby mladistvý páchateľ nebol trestne zodpovedný, ak je mladší ako pätnásť rokov a v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

Účel a prostriedky výkonu trestu odňatia slobody

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho pripravovať k tomu, aby viedol riadny život občana. Vo výkone trestu odňatia slobody sa musí rešpektovať prirodzená dôstojnosť ľudskej osobnosti, nesmú byť použité kruté, alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania a trestania. Pri zaobchádzaní s odsúdenými sa využívajú prostriedky osobitných výchovných postupov, kultúrno-osvetovej práce, zamestnávania odsúdených, ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) v miestach, v ktorých sa trest vykonáva.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých a vo vojenských nápravných útvaroch. V ústavoch na výkon väzby možno zriaďovať samostatné oddelenia na výkon trestu. Ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného, trest sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v osobitnej nemocnici pre obvinených a odsúdených zriadenej ministerstvom. Ak je ohrozené zdravie alebo život odsúdeného a nemožno mu poskytnúť primeranú liečebnú starostlivosť v ústave alebo nemocnici, trest sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v inom zdravotníckom zariadení, pričom odsúdeného stráži Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Väzba a mladiství: Špecifiká

Diferenciácia výkonu trestu

Trest sa vykonáva oddelene podľa pohlavia a oddelene na dospelých a mladistvých. V ústavoch sa trest vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhoduje súd. O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, rozhoduje generálne riaditeľstvo zboru, pričom prihliada najmä na konkrétne potreby resocializácie odsúdeného.

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa pri zaobchádzaní s odsúdenými, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia, uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení; obdobne diferencovane sú upravené aj formy zamestnávania odsúdených a kultúrno-osvetovej práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

Práva a povinnosti odsúdených vo výkone trestu

Odsúdení majú popri povinnostiach vyplývajúcich zo zákonov a iných predpisov aj povinnosti uložené podľa tohto zákona. Po dobu výkonu trestu môžu sa odsúdeným obmedziť len tie občianske práva, výkon ktorých by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Ak sa proti odsúdenému vo výkone trestu vedie trestné konanie a je splnený dôvod väzby podľa Trestného poriadku, uplatnia sa proti nemu primerane obmedzenia, ktoré by si podľa zákona vyžadoval dôvod väzby, najmä odlúčenie spolupáchateľov trestného činu, cenzúra korešpondencie, povoľovanie návštev a prípadné nezaraďovanie odsúdeného do práce.

Základné sociálne práva odsúdených

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich primeraný telesný a psychický rozvoj. V súlade s tým sa určia náležitosti a podmienky stravovania tak, aby zodpovedali odporúčaným výživovým dávkam; pritom sa prihliada na obťažnosť vykonávanej práce a zdravotný stav odsúdeného. Náležitosti a podmienky ubytovania a vystrojovania sa určia v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a príslušnými hygienickými normami, pričom ubytovacia plocha v cele pripadajúca na odsúdeného musí byť najmenej 3,5 m2, ktorá sa môže v odôvodnených prípadoch na nevyhnutne potrebný čas zmenšiť. Pre každého odsúdeného musí byť v cele zabezpečené lôžko s matracom, podhlavníkom a prikrývkou a skrinka na uloženie osobných vecí. Cely pre odsúdených zaradených do III. nápravnovýchovnej skupiny sú vybavené sociálnym zariadením a umývadlom s pitnou vodou. Ubytovacie priestory pre ostatných odsúdených sú spravidla vybavené spoločným sociálnym zariadením vrátane umývadla s pitnou vodou. Odievanie odsúdených musí zodpovedať klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a musí dostatočne chrániť ich zdravie.

Odsúdeným sa zabezpečuje osemhodinový spánok, čas potrebný na osobnú hygienu a upratovanie, najmenej jednohodinová vychádzka a primerané osobné voľno. Odsúdeným sa poskytujú zdravotnícke služby v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu. Zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, poistenie zodpovednosti za škodu a poistenie v nezamestnanosti odsúdených upravujú osobitné predpisy. Na odsúdených cudzincov sa počas výkonu trestu vzťahuje zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, poistenie zodpovednosti za škodu a poistenie v nezamestnanosti v rovnakom rozsahu ako na ostatných odsúdených, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Prečítajte si tiež: Mladiství vo výkone trestu a výživné

Odsúdenému, ktorý nie je zaradený do práce pre vek, zdravotný stav alebo nedostatok pracovnej príležitosti, ústav poskytuje zo svojho rozpočtu sociálne vreckové, ak ústav neeviduje jeho peňažné prostriedky podľa § 14a vrátane úložného podľa § 29 alebo iné príjmy podľa § 29a a 29b. Sociálne vreckové je peňažná dávka poskytovaná odsúdenému, ktorý pre svoje sociálne postavenie nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť bezplatne podľa osobitného predpisu, a na zabezpečenie základných hygienických potrieb počas výkonu trestu, ak ich nemožno poskytnúť odsúdenému bezplatne; ich skladbu a množstvo určí riaditeľ ústavu v ústavnom poriadku.

Korešpondencia, veci osobnej potreby a návštevy

Odsúdený smie prijímať a odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Riaditeľ ústavu a ním poverená osoba sú oprávnení nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného, s výnimkou petícií, sťažností, žiadostí a návrhov adresovaných štátnym orgánom a korešpondencie s advokátom, adresovanej na jeho pracovisko. Rozsah osobnej korešpondencie a vecí osobnej potreby sa obmedzí u osoby odsúdenej za obzvlášť závažný trestný čin, ktorá je zaradená na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny; pri ostatných odsúdených sa obmedzí možnosťou ich uloženia v cele.

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby. Návštevy odsúdených zaradených do II. a III. nápravnovýchovnej skupiny sa organizujú bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch výnimočne povoliť vykonanie návštevy iným spôsobom. Na požiadanie sa príslušníkom rodiny odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podávajú oznámenia o stave a správaní sa odsúdeného.

Vzdelávanie a kultúrne aktivity

Odsúdený môže odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie podľa svojho záujmu, duchovných potrieb a vierovyznania v rozsahu, ako je umožnené ostatným členom spoločnosti. V zariadeniach na výkon trestu sú zriadené knižnice vybavené literatúrou podobne ako verejné knižnice, v ktorých si odsúdení môžu požičiavať knihy podľa vlastného výberu; knižnice sú vybavené aj platnými právnymi predpismi a rôznou odbornou a náboženskou literatúrou.

Prijímanie balíkov

Odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len poštou. Balík nesmie obsahovať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory, jedy a iné obdobné látky, potraviny podliehajúce rýchlej skaze, doma vyroben…

Prečítajte si tiež: Definícia sociálneho kurátora

Peňažné prostriedky odsúdených

Odsúdený môže prijímať slovenskú menu a cudziu menu aj pri návšteve blízkych osôb.

Osobitosti výkonu trestu odňatia slobody u mladistvých

Primárnym cieľom trestu uloženého mladistvému má byť predovšetkým jeho prevýchova v riadneho člena spoločnosti, obnovenie narušených sociálnych vzťahov mladistvého, začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, z ktorého pochádza a zamedzenie ďalšej recidívy. Pri trestaní mladistvého vystupuje teda do popredia popri preventívnej funkcii trestu a záujme na ochrane spoločnosti najmä výchovná funkcia trestu. Mladistvému možno za spáchanie trestného činu uložiť len trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest vyhostenia, trest domáceho väzenia a trest odňatia slobody.

Azda najdôležitejšou podmienkou uloženia trestu odňatia slobody mladistvému je dodržanie zásady „ultima ratio", to znamená, že mladistvému možno trest odňatia slobody uložiť iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, t.j. ak po zhodnotení subjektívnych, ako aj objektívnych okolností vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení - prirodzene aj so zreteľom na skôr uložené a vykonané tresty bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. Trest odňatia slobody by sa mal mladistvému uložiť len v prípade nevyhnutnosti. Trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých znižujú na polovicu. Kým horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov, maximálna dolná hranica trestnej sadzby je stanovená na dva roky.

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých je upravený v Trestnom zákone, Trestnom poriadku, zákone o výkone trestu, Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody a Ústavnom poriadku pre odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany. Právna úprava výkonu trestu odňatia slobody mladistvých obsiahnutá v zákone o výkone trestu nie je úpravou komplexnou, ale je to len úprava odchýlok od štandardných podmienok a pravidiel výkonu trestu odňatia slobody. Ak niektoré otázky nie sú v deviatej hlave tohto zákona špecifikované, aj na výkon trestu odňatia slobody mladistvých sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o podmienkach a pravidlách výkonu trestu odňatia slobody pre dospelých odsúdených.

Podľa Trestného zákona sa trest odňatia slobody osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Na základe rozhodnutia súdu však môže v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých vykonať trest aj osoba, ktorá prekročila osemnásty rok svojho veku, pričom súd pri rozhodovaní prihliadne predovšetkým na dĺžku trestu, stupeň a povahu narušenia mladistvého. Ak súd rozhodne, že sa trest nevykoná v ústave na výkon trestu pre mladistvých, zároveň rozhodne aj o tom, do ústavu s akým stupňom stráženia bude odsúdený zaradený, t.j. či do ústavu na výkon trestu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia. V prípadoch, keď sa trest mladistvého odsúdeného vykonáva aj po dovŕšení osemnásteho roku jeho veku, riaditeľ ústavu na výkon trestu pre mladistvých je oprávnený podať príslušnému súdu návrh na zaradenie už dospelého odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia.

Na území Slovenskej republiky vykonávajú mladiství odsúdení trest odňatia slobody len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. Vnútorná diferenciácia v tomto ústave je prispôsobená potrebám mladistvým odsúdeným, pričom sa prihliada predovšetkým na osobnostné vlastnosti mladistvých, na úroveň ich psychických schopností a prognózu ich resocializácie. Na základe týchto kritérií sú mladiství odsúdení zaraďovaný do jednotlivých diferenciačných skupín s odlišnými formami a metódami zaobchádzania. Rozlišujeme štyri diferenciačné skupiny, ktorých deliacimi kritériami sú mentálna úroveň mladistvého odsúdeného, jeho osobnostná charakteristika, jeho správanie a prístup k plneniu povinností a programu zaobchádzania, bezpečnostné riziko a výchovno-vzdelávacie, špeciálne výchovno-vzdelávacie, reedukačné a resocializačné potreby mladistvých odsúdených. Mladistvým odsúdeným sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody stanovuje obsah programu, ktorým sa bude s mladistvým odsúdeným zaobchádzať.

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých rozhodne riaditeľ tohto ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o jej nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého. Ďalšími predpokladmi pre ustanovenia osoby za opatrovníka mladistvému je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia alebo právo, prípadne uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Okrem splnenia požiadaviek na absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedených odboroch nemôže opatrovník vykonávať režimovú činnosť podľa zákona o výkone trestu alebo nemôže mať disciplinárnu právomoc podľa zákona o výkone trestu. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka mladistvému odsúdenému sa doručuje jeho zákonnému zástupcovi, ktorý voči tomuto rozhodnutiu môže podať sťažnosť v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Medzi základné úlohy opatrovníka mladistvého odsúdeného patrí vykonávanie funkcie v záujme mladistvého odsúdeného.

V prípade mladistvých odsúdených sa osobitne od dospelých odsúdených upravujú niektoré oprávnenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody a ďalšie aspekty výkonu tohto druhu trestu. Vzhľadom na uvedené budeme najprv špecifikovať práva mladistvých odsúdených, ktoré sú odlišné od práv dospelých odsúdených. Umiestnenie odsúdeného mladistvého do cely alebo izby určuje riaditeľ ústavu a v prípade jeho neprítomnosti z iného závažného dôvodu službukonajúci vedúci strážnej zmeny. Kým ubytovacia plocha dospelých odsúdených je 3,5 m2, mladiství vykonávajú svoj trest na ubytovacej ploche najmenej 4 m2. Uvedená výmera ubytovacej plochy mladistvého odsúdeného sa môže znížiť najviac na obdobie šiestich mesiacov a len na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu. V každej cele alebo izbe musí byť pre mladistvého odsúdeného zabezpečené lôžko s matracom, vankúšom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou, stolík, stolička, rozhlas, elektrické osvetlenie. Mladiství odsúdení majú na rozdiel od dospelých odsúdených právo na prijímanie balíkov raz za mesiac, obsahom ktorých sú veci osobnej potreby obsahujúce fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Nárok na prijatie balíka s uvedeným obsahom majú dospelí odsúdení len raz za tri mesiace. Balíky možno mladistvým odsúdeným posielať len prostredníctvom poštového podniku.

Potreba výchovy a prevýchovy mladistvého sa vedie aj cestou vzdelávania. U mnohých mladistvých odsúdených v čase výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je dovŕšená školská dochádzka, ktorá je v podmienkach a v rozsahu ustanovenom zákonom generálne povinná. To znamená, že je povinná aj pre mladistvých odsúdených, ktorí sú zaradení do výkonu trestu odňatia slobody v nepodmienečnej podobe. Od povinnosti vykonať povinnú školskú dochádzku nie je možné nikoho oslobodiť. Za účelom prípravy mladistvého odsúdeného na výkon budúceho povolania a rovnako aj pri jeho zaradení do práce spolupracuje ústav na výkon trestu odňatia slobody s rodičmi mladistvého odsúdeného. Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo samosprávnym krajom zabezpečuje povinnú školskú dochádzku formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave na výkon trestu aj mladistvým, na ktorých sa povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú. Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

Mladistvý odsúdený môže častejšie ako dospelý odsúdený telefonovať blízkym osobám alebo iným povoleným osobám v čase osobného voľna v rozsahu určenom podľa vnútornej diferenciácie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám. Konkrétne diferenciačná skupina so „zmierneným režimom" môže telefonovať bez určeného časového limitu spôsobom, ktorý neobmedzí ostatných odsúdených vo výkone tohto práva, diferenciačná skupina so „základným režimom" jedenkrát denne najviac 30 minút a diferenciačná skupina so „sprísneným režimom" a cela s bezpečnostným režimom jedenkrát v kalendárnom týždni najviac 30 minút. Ak osoba, ktorú mladistvý odsúdený uvedie v žiadosti o telefonovanie, preukázateľne vyjadrí nesúhlas, aby jej mladistvý odsúdený telefonoval, riaditeľom ústavu určený príslušník zboru úpravou v systéme telefónneho zariadenia umiestneného v ústave zabezpečí, aby predmetný telefonický hovor nemohol byť realizovaný. S obhajcom môže mladistvý odsúdený telefonovať raz za kalendárny týždeň, avšak na základe jeho písomnej žiadosti mu môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoli…

Mladiství vo výkone väzby a ich právo na výživné

Zatiaľ čo článok sa primárne zameriava na výkon trestu odňatia slobody, je dôležité spomenúť aj situáciu mladistvých vo výkone väzby. Aj v tomto prípade majú mladiství zabezpečené základné sociálne práva a potreby, vrátane stravy, ubytovania a zdravotnej starostlivosti.

Právo na výživné je v slovenskom právnom poriadku upravené Zákonom o rodine. Vo všeobecnosti platí, že rodičia sú povinní vyživovať svoje deti, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť trvá aj v prípade, že dieťa je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Avšak, spôsob realizácie tohto práva je v takýchto prípadoch špecifický.

V prípade mladistvých vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody je potrebné rozlišovať, či sú schopní pracovať a zarábať si vlastné prostriedky. Ak mladistvý pracuje, jeho príjem sa môže použiť na uspokojenie jeho potrieb, prípadne aj na úhradu trov výkonu väzby alebo trestu. Ak mladistvý nepracuje, povinnosť vyživovať ho zostáva na rodičoch, avšak štát preberá zabezpečenie základných potrieb mladistvého počas výkonu väzby alebo trestu.

Zlé sociálne pomery a kriminalita mladistvých

Mladiství páchajú na Slovensku osem percent objasnených trestných činov. Väčšina, ktorá skončí za mrežami, pochádza z biednych sociálnych pomerov. Časť z nich nemá zabezpečené ani nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb. Niektorí nemajú osvojené základné hygienické návyky a stretávame sa s mladistvými, ktorí sú negramotní. Ak rodičia nedokážu alebo nechcú zabezpečiť výchovnú a ochrannú funkciu rodiny, život dieťaťa sa ocitá na tenkom ľade. Mladiství sú tak vo výchove odkázaní sami na seba, nemajú primerané sociálne vzory, osvojujú si dysfunkčné vzorce správania, nemajú stanovené hranice a ľahšie podľahnú vplyvom rovesníckej partie. Často pritom pochádzajú z neúplnej rodiny alebo z rodiny, v ktorej už samotní rodičia majú problémy so zákonom alebo drogami. Mnohí mladí končia v cele za činy, ktorých následky si vôbec neuvedomovali. Väčšinou konajú impulzívne, na základe momentálnych pohnútok, bez zvažovania následkov svojho konania. Často majú nízke právne a morálne povedomie, poprípade pochádzajú z prostredia, kde sú napríklad krádeže považované za normálne a nevnímajú ich ako trestný čin alebo sú presvedčení, že ich nechytia.

Proces resocializácie a návrat do spoločnosti

Personál väzenia sa snaží formovať osobnosť odsúdených tínedžerov - zameriava sa najmä na rozvoj morálneho a právneho povedomia, prevenciu užívania drog a vzdelávanie. Väzni môžu podstúpiť liečbu závislostí, dokončiť školu, resp. získať aj stredoškolské vzdelanie. Je na každom mladistvom, ako ponúkané možnosti využije a ako bude vyzerať jeho život po prepustení na slobodu. Pre väčšinu odsúdených tínedžerov je po nástupe do väzenia najťažšie vyrovnať sa so stratou slobody a súkromia. Vo väzení majú síce zabezpečenú pravidelnú teplú stravu, môžu sledovať televíziu, športovať, na druhej strane však musia rešpektovať pravidlá, dodržiavať režim, čo pociťujú ako výrazné obmedzovanie v porovnaní s bezstarostným životom, ktorý žili pred uväznením. Väčšina sa iba ťažko prispôsobuje režimovým pravidlám, má problémy s rešpektovaním pokynov. Prevažná väčšina z nich žila pred uväznením v podstate bez pravidiel a povinností, často užívali psychoaktívne látky, túlali sa po nociach, nikto ich neobmedzoval. Mnohým tiež chýbajú rodina a kamaráti. S pedagógmi, psychológmi či sociálnymi pracovníkmi v ústave riešia stratu kontaktu s rodinou, rozchod s priateľkou alebo konflikty s inými odsúdenými. Obracajú sa na nás aj so psychickými ťažkosťami, ako sú nespavosť, nočné mory, úzkosť, nervozita, ale aj s myšlienkami na sebapoškodenie či samovraždu. Tieto ťažkosti riešime v prípade potreby spoločne s ústavnou psychiatričkou.

Recidíva a návrat do patologického prostredia

Nakoľko dokáže pobyt vo väzení zmeniť hodnotové nastavenie mladých delikventov, sa vyhodnocuje iba ťažko. Chýbajú totiž presné štatistiky o recidíve mladistvých. Pri dospelých odsúdených je miera recidívy 60 až 70 percent. K zločinu sa vracajú aj muži a ženy, ktorí za múrmi väzenia strávili časť mladosti. S odsúdenými, ktorí boli odsúdení ako mladiství, sa pomerne často stretávame vo výkone trestu opakovane aj po dovŕšení dospelosti. Pripisuje sa to aj návratu do prostredia, v ktorom sa dieťa stalo kriminálnikom. V niektorých rodinách odsúdených mladistvých sa vyskytuje trestná činnosť u viacerých členov rodiny a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa vracajú do patologického rodinného prostredia.

tags: #mladistvý #vo #výkone #väzby #právo #na