Mladiství vo väzbe: Podmienky a špecifiká výkonu trestu odňatia slobody

Trestná činnosť sa netýka len dospelých, ale aj mladistvých. Táto činnosť má svoje špecifiká a je považovaná za nebezpečný jav, pretože protispoločenské návyky získané v mladom veku môžu pretrvávať aj v dospelosti, ak sa neodstránia reedukáciou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výkonu trestu odňatia slobody u mladistvých, so zameraním na špecifiká ukladania tohto trestu a podmienky jeho výkonu.

Trestná zodpovednosť mladistvých

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku. Subjektom trestnej zodpovednosti je teda osoba, ktorá dovŕšila štrnásty rok svojho veku. Výnimkou je trestný čin sexuálneho zneužívania, kde je trestne zodpovedná osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok svojho veku. Trestná zodpovednosť mladistvého nastáva až deň nasledujúci po dni, keď dovŕšil štrnásty, resp. pätnásty rok svojho veku.

Okrem veku sa vyžaduje aj príčetnosť mladistvého. Trestný zákon pripúšťa, aby mladistvý páchateľ nebol trestne zodpovedný, ak je mladší ako pätnásť rokov a v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Toto ustanovenie reflektuje rôznu mentálnu a osobnostnú úroveň mladistvých. Obligatórne zisťovanie rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého, ktorý neprekročil pätnásty rok svojho veku, je zakotvené v Trestnom poriadku. Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti. Predmetom tohto zisťovania je stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povaha, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred a po spáchaní trestného činu, vrátane iných okolností, ktoré sú dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu.

Mladiství páchatelia sa najčastejšie dopúšťajú majetkovej trestnej činnosti, násilnej trestnej činnosti (lúpeže, vydierania, ublíženia na zdraví), drogovej trestnej činnosti, trestného činu sexuálneho zneužívania, sexuálneho násilia či znásilnenia, trestných činov extrémizmu, trestného činu týrania zvierat, trestného činu šírenia poplašnej správy alebo trestného činu poškodzovania všeobecne prospešného zariadenia. V roku 2019 bolo odsúdených 8924 osôb, z toho 45 mladistvých.

Ciele trestania mladistvých

Primárnym cieľom trestu uloženého mladistvému má byť predovšetkým jeho prevýchova v riadneho člena spoločnosti, obnovenie narušených sociálnych vzťahov, začlenenie do rodinného a sociálneho prostredia a zamedzenie ďalšej recidívy. Pri trestaní mladistvého teda vystupuje do popredia výchovná funkcia trestu, popri preventívnej funkcii a záujme na ochrane spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Výživné a väzba mladistvých

Druhy trestov pre mladistvých

Mladistvému možno za spáchanie trestného činu uložiť trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest vyhostenia, trest domáceho väzenia a trest odňatia slobody.

Trest odňatia slobody u mladistvých

Azda najdôležitejšou podmienkou uloženia trestu odňatia slobody mladistvému je dodržanie zásady „ultima ratio", čo znamená, že ho možno uložiť iba vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, t.j. ak po zhodnotení subjektívnych, ako aj objektívnych okolností vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení a so zreteľom na skôr uložené a vykonané tresty bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu. Trest odňatia slobody by sa mal mladistvému uložiť len v prípade nevyhnutnosti.

Trestné sadzby odňatia slobody sa u mladistvých znižujú na polovicu. Horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov, maximálna dolná hranica trestnej sadzby je stanovená na dva roky. Podľa Trestného zákona, trest odňatia slobody je možné mladistvému uložiť iba pri splnení zákonom ustanovených podmienok, najmä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

Ak súd pri rozhodovaní o treste mladistvého zistí existenciu podmienok na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, má väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého, t.j. súd nie je viazaný obmedzeniami upravenými v Trestnom zákone. Takéto zníženie trestu odňatia slobody nemožno aplikovať na situácie, keď sa ukladá trest za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

V prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin, ktorého miera závažnosti je pre spoločnosť mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že výmera trestu uvedená v Trestnom zákone na dosiahnutie účelu nepostačuje.

Prečítajte si tiež: Mladiství vo výkone trestu a výživné

Právna úprava výkonu trestu odňatia slobody mladistvých

Výkon trestu odňatia slobody mladistvých je upravený v Trestnom zákone, Trestnom poriadku, zákone o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody a Ústavnom poriadku pre odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany. Právna úprava výkonu trestu odňatia slobody mladistvých obsiahnutá v zákone o výkone trestu nie je úpravou komplexnou, ale je to len úprava odchýlok od štandardných podmienok a pravidiel výkonu trestu odňatia slobody. Ak niektoré otázky nie sú v deviatej hlave tohto zákona špecifikované, aj na výkon trestu odňatia slobody mladistvých sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o podmienkach a pravidlách výkonu trestu odňatia slobody pre dospelých odsúdených.

Podľa Trestného zákona sa trest odňatia slobody osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Na základe rozhodnutia súdu však môže v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých vykonať trest aj osoba, ktorá prekročila osemnásty rok svojho veku, pričom súd pri rozhodovaní prihliadne predovšetkým na dĺžku trestu, stupeň a povahu narušenia mladistvého. Rovnakým spôsobom bude súd rozhodovať aj v prípade, ak odsúdený dovŕši osemnásty rok svojho veku po právoplatnosti odcudzujúceho rozsudku, ale ešte pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Ak súd rozhodne, že sa trest nevykoná v ústave na výkon trestu pre mladistvých, zároveň rozhodne aj o tom, do ústavu s akým stupňom stráženia bude odsúdený zaradený, t.j. či do ústavu na výkon trestu s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia. V prípadoch, keď sa trest mladistvého odsúdeného vykonáva aj po dovŕšení osemnásteho roku jeho veku, riaditeľ ústavu na výkon trestu pre mladistvých je oprávnený podať príslušnému súdu návrh na zaradenie už dospelého odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia.

Na území Slovenskej republiky vykonávajú mladiství odsúdení trest odňatia slobody len v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. Vnútorná diferenciácia v tomto ústave je prispôsobená potrebám mladistvým odsúdeným, pričom sa prihliada predovšetkým na osobnostné vlastnosti mladistvých, na úroveň ich psychických schopností a prognózu ich resocializácie. Na základe týchto kritérií sú mladiství odsúdení zaraďovaný do jednotlivých diferenciačných skupín s odlišnými formami a metódami zaobchádzania. Rozlišujeme štyri diferenciačné skupiny, ktorých deliacimi kritériami sú mentálna úroveň mladistvého odsúdeného, jeho osobnostná charakteristika, jeho správanie a prístup k plneniu povinností a programu zaobchádzania, bezpečnostné riziko a výchovno-vzdelávacie, špeciálne výchovno-vzdelávacie, reedukačné a resocializačné potreby mladistvých odsúdených. Mladistvým odsúdeným sa v rámci výkonu trestu odňatia slobody stanovuje obsah programu, ktorým sa bude s mladistvým odsúdeným zaobchádzať.

Opatrovník mladistvého odsúdeného

Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých rozhodne riaditeľ tohto ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody. Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o jej nezaujatosti pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého. Ďalšími predpokladmi pre ustanovenia osoby za opatrovníka mladistvému je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia alebo právo, prípadne uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Okrem splnenia požiadaviek na absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedených odboroch nemôže opatrovník vykonávať režimovú činnosť podľa zákona o výkone trestu alebo nemôže mať disciplinárnu právomoc podľa zákona o výkone trestu. Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka mladistvému odsúdenému sa doručuje jeho zákonnému zástupcovi, ktorý voči tomuto rozhodnutiu môže podať sťažnosť v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Medzi základné úlohy opatrovníka mladistvého odsúdeného patrí vykonávanie funkcie v záujme mladistvého odsúdeného.

Práva mladistvých odsúdených

V prípade mladistvých odsúdených sa osobitne od dospelých odsúdených upravujú niektoré oprávnenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody a ďalšie aspekty výkonu tohto druhu trestu. Umiestnenie odsúdeného mladistvého do cely alebo izby určuje riaditeľ ústavu. Kým ubytovacia plocha dospelých odsúdených je 3,5 m2, mladiství vykonávajú svoj trest na ubytovacej ploche najmenej 4 m2. Uvedená výmera ubytovacej plochy mladistvého odsúdeného sa môže znížiť najviac na obdobie šiestich mesiacov a len na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu. V každej cele alebo izbe musí byť pre mladistvého odsúdeného zabezpečené lôžko s matracom, vankúšom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou, stolík, stolička, rozhlas, elektrické osvetlenie.

Prečítajte si tiež: Vyšetrovacia väzba a pracovný pomer

Mladiství odsúdení majú na rozdiel od dospelých odsúdených právo na prijímanie balíkov raz za mesiac, obsahom ktorých sú veci osobnej potreby obsahujúce fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby povolené riaditeľom ústavu do hmotnosti dvoch kilogramov. Nárok na prijatie balíka s uvedeným obsahom majú dospelí odsúdení len raz za tri mesiace. Balíky možno mladistvým odsúdeným posielať len prostredníctvom poštového podniku.

Vzdelávanie mladistvých odsúdených

Potreba výchovy a prevýchovy mladistvého sa vedie aj cestou vzdelávania. U mnohých mladistvých odsúdených v čase výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je dovŕšená školská dochádzka, ktorá je v podmienkach a v rozsahu ustanovenom zákonom generálne povinná. To znamená, že je povinná aj pre mladistvých odsúdených, ktorí sú zaradení do výkonu trestu odňatia slobody v nepodmienečnej podobe. Od povinnosti vykonať povinnú školskú dochádzku nie je možné nikoho oslobodiť. Za účelom prípravy mladistvého odsúdeného na výkon budúceho povolania a rovnako aj pri jeho zaradení do práce spolupracuje ústav na výkon trestu odňatia slobody s rodičmi mladistvého odsúdeného. Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo samosprávnym krajom zabezpečuje povinnú školskú dochádzku formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave na výkon trestu aj mladistvým, na ktorých sa povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú. Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

Telefonovanie mladistvých odsúdených

Mladistvý odsúdený môže častejšie ako dospelý odsúdený telefonovať blízkym osobám alebo iným povoleným osobám v čase osobného voľna v rozsahu určenom podľa vnútornej diferenciácie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám. Konkrétne diferenciačná skupina so „zmierneným režimom" môže telefonovať bez určeného časového limitu spôsobom, ktorý neobmedzí ostatných odsúdených vo výkone tohto práva, diferenciačná skupina so „základným režimom" jedenkrát denne najviac 30 minút a diferenciačná skupina so „sprísneným režimom" a cela s bezpečnostným režimom jedenkrát v kalendárnom týždni najviac 30 minút. Ak osoba, ktorú mladistvý odsúdený uvedie v žiadosti o telefonovanie, preukázateľne vyjadrí nesúhlas, aby jej mladistvý odsúdený telefonoval, riaditeľom ústavu určený príslušník zboru úpravou v systéme telefónneho zariadenia umiestneného v ústave zabezpečí, aby predmetný telefonický hovor nemohol byť realizovaný. S obhajcom môže mladistvý odsúdený telefonovať raz za kalendárny týždeň, avšak na základe jeho písomnej žiadosti mu môže riaditeľ ústavu v odôvodnených prípadoch povoli.

tags: #mladistvý #vo #väzbe #prijíma #výživné #podmienky