Morálne princípy sociálneho pedagóga

Etika je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej práce, ktorá presahuje rámec etických kódexov, vzdelávania a výskumu. Bez etiky by sociálna práca nemohla existovať. Tento článok sa zaoberá etickými princípmi sociálneho pedagóga, pričom niektoré z nich môžu byť považované za teoretické princípy (napr. holistický prístup, empowerment) alebo právne predpoklady (napr. rešpektovanie ľudských práv, ochrana súkromia). Etické princípy sú chápané ako základné štandardy správania, ktoré sú nevyhnutné pre morálne uvažovanie.

Profesionalita a etické kódexy

Formulovanie etického kódexu je základnou požiadavkou profesionality. Hoci etický kódex sám o sebe negarantuje etické správanie, má veľký význam pre sociálnu prácu, profesionálov a užívateľov služieb. Aktuálny medzinárodný etický kódex sociálnej práce (IFSW/IASSW, 2004) zdôrazňuje princípy sociálnej spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a dôležitosti medziľudských vzťahov. Na Slovensku platí od roku 2015 nový Etický kódex sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorý zdôrazňuje etické povedomie ako zásadnú súčasť profesionálnej činnosti.

Holistický prístup

Holistický prístup je základným princípom sociálnej práce, ktorý presahuje oblasť etiky. Tento prístup je prítomný v celej disciplíne.

Sociálna spravodlivosť

Princíp sociálnej spravodlivosti bol uznaný ako zásadný v definíciách sociálnej práce (IFSW / IASSW, 2000; 2014) a v medzinárodnom etickom kódexe (IFSW / IASSW, 2004). Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce (2015) identifikoval sociálnu spravodlivosť ako kľúčovú hodnotu. Sociálni pracovníci sa usilujú o zabezpečenie prístupu k informáciám, službám a zdrojom, rovnosti príležitostí a účasti na rozhodovaní pre všetkých ľudí. Prispievajú k odstráneniu prejavov sociálnej nespravodlivosti, diskriminácie, útlaku a bariér. Angažujú sa o dosiahnutie sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja a sociálnej inklúzie, zvlášť v prospech zraniteľných a utláčaných skupín.

Sociálna spravodlivosť môže byť chápaná ako ekonomická spravodlivosť, ktorá sa zaoberá spravodlivým rozdelením materiálnych hodnôt. Blaha rozlišuje „zásluhovú starostlivosť“ a „spravodlivosť podľa potrieb“.

Prečítajte si tiež: Edukácia mentálne postihnutých

Zásluhová starostlivosť

V koncepte zásluhovej spravodlivosti má byť ohodnotenie jednotlivca úmerné jeho výkonu. Jednotlivec je odmeňovaný na základe vlastných kvalít a zásluh, bez ohľadu na iných jednotlivcov alebo spoločnosť. Dôležitá je kvalita výkonu, pretože schopnejší majú byť spravodlivo odmenení. Predpokladom tohto konceptu je, že spravodlivé je to, čo človek získal v súlade s právom a trhovým mechanizmom, zožal ovocie svojej práce a spravodlivosť by mala odrážať morálne zásluhy.

Spravodlivosť podľa potrieb

Koncept spravodlivosti podľa potrieb upozorňuje na nutnosť brať do úvahy aj menej schopných jednotlivcov a zabezpečiť, aby nikto nestratil dôstojnosť alebo možnosť prežiť. Táto intuícia vychádza z chápania spravodlivosti ako rovného prístupu a prebúdza sa pri pohľade na utrpenie chudobných a hladujúcich. Ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, nie je to spravodlivé. V tomto prípade nestačí zásluhová spravodlivosť, ale ponúka sa princíp sociálnej spravodlivosti motivovanej potrebami. Kľúčom k spravodlivému rozdeleniu statkov nie je kritérium zásluh, ale potrieb a solidarity. Zmyslom je vyrovnanie spoločenských podmienok alebo zabezpečenie dôstojného minima pre prežitie. Spravodlivosť podľa potrieb vyžaduje redistribučnú politiku vzhľadom na potreby jednotlivcov a je založená na hodnote solidarity. Ide o prevody od silnejších ku slabším, napr. od bohatých k chudobným. Podstatou je naplnenie základných ľudských potrieb bez ohľadu na zásluhy.

Ľudské práva a dôstojnosť

Medzi sociálnou spravodlivosťou a ľudskými právami existuje úzke prepojenie. Základným predpokladom spravodlivého rozdelenia je zabezpečenie materiálnych podmienok na dôstojný život pre každú ľudskú bytosť. Princípy dodržiavania ľudských práv a rešpektovania ľudskej dôstojnosti patria medzi zásadné požiadavky sociálnej práce. Etické kódexy sociálnej práce, vrátane medzinárodného kódexu IFSW / IASSW (2004) a slovenského etického kódexu (2015), reflektujú túto skutočnosť. Ľudská dôstojnosť je jednou z kľúčových hodnôt profesie. V centre pozornosti sociálneho pracovníka má byť jednotlivec so svojimi neodňateľnými právami, ktoré prislúchajú každému človeku od narodenia až po smrť. Nemožno obetovať jedného človeka v záujme iného človeka ani celej spoločnosti. Každému človeku, nezávisle od jeho stavu, prináleží neodňateľná dôstojnosť, zakladajúca jeho nevýslovnú hodnotu. Sociálni pracovníci majú podporovať a chrániť fyzickú, psychickú, emocionálnu a duchovnú integritu a blaho každého človeka (IFSW, 2004). Hodnota jedinca je nadradená všetkému ostatnému. Osoba je postavená vyššie než sú záujmy inštitúcie alebo akékoľvek hmotné hodnoty.

Úlohou sociálneho pracovníka nie je posudzovať mravnú úroveň klienta, ale ho akceptovať. Akceptácia je schopnosť sociálneho pracovníka zachovať ku klientovi rešpekt, hoci sa tento prejavuje rizikovým správaním. Je založená na bezpodmienečnom rešpektovaní človeka ako človeka. Ľudské práva možno chápať jedine tak, ak ich aplikujeme univerzálne, t. j. na každého človeka. Ak hovoríme o nejakom práve, ktoré niekto má a iný zas nemá, potom už nehovoríme o práve, ale o privilégiu. K pojmu právo logicky prináleží rovnosť všetkých ľudí, a teda zrušenie privilégií.

Sociálny pracovník by mal poznať dôležité medzinárodné dokumenty, ktoré sa venujú ľudským právam:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Organizácia Spojených národov (OSN): Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948); Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966); Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966); Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966); Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979); Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984); Dohovor o právach dieťaťa (1989); Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (2004); Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006).
• Rada Európy (RE): Európska sociálna charta (1961, revidovaná 1996) - zaoberá sa bývaním, zdravím, vzdelaním, zamestnaním, právnou a sociálnou ochranou, pohybom osôb a nediskrimináciou.
• Európska únia (EÚ): Sociálna charta Európskej únie (1989), Charta základných práv a slobôd Európskej únie - zahŕňa ochranu občianskych, politických aj sociálnych práv a je právne záväznou pre členské štáty EÚ prostredníctvom Lisabonskej zmluvy.

Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) sa delí na tri generácie ľudských práv:

• Prvá generácia: Občianske práva (právo na život, na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, na osobnú slobodu, na ochranu osobnej cti, na vlastníctvo, na spravodlivý proces, na slobodné myslenie, náboženské vyznanie, na slobodný pohyb a pobyt atď.) a politické práva (sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, právo na zhromažďovanie, právo na združovanie, volebné právo, právo na odpor).
• Druhá generácia: Hospodárske práva (právo na prácu, na podnikanie, na štrajk, na osobitné pracovné podmienky a na zvýšenú ochranu zdravia pri práci pre ženy, mladistvých a pre osoby zdravotne postihnuté atď.), sociálne práva (právo na zdravotnú starostlivosť, právo na dôchodkové zabezpečenie, právo na ochranu rodiny atď.) a kultúrne práva (právo na vzdelanie, na slobodné vedecké bádanie atď.). Články 22-26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa venujú sociálnemu zabezpečeniu, právu na prácu, odpočinok, životnú úroveň, vzdelanie a pod.
• Tretia generácia: Práva solidarity (právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných a etnických menšín).

Hodnoty v sociálnej práci

Hodnota je všetko, čo si ceníme a považujeme za dôležité. Hodnoty vychádzajú z morálky a ovplyvňujú naše rozhodnutia. Niektoré hodnoty rešpektuje celá spoločnosť, iné sú hodnotami určitej skupiny alebo jednotlivca. V živote každého človeka ovplyvňuje prienik rôznych systémov hodnôt. Osobné hodnoty vstupujú do riešenia etického problému ako prvé východisko. Spoločenské hodnoty sa prejavujú v individuálnej práci s klientami, v legislatíve, v zmluvách, profesijných kódexoch a strategických plánoch organizácií. Právo a legislatíva sú hodnotovou rovinou, ktorú možno pozitívne identifikovať vďaka systému zákonov. Kódexy nemávajú záväznosť právneho charakteru, avšak profesijné organizácie môžu mať určitú možnosť výkon profesie komentovať a ovplyvniť. Ich zmyslom je chrániť klienta aj sociálneho pracovníka tým, že stanoví hranice, v ktorých pracovník svoju profesiu vykonáva.

Mátel upozorňuje na kľúčové profesijné hodnoty, ktoré bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu.

Medzi orientácie v sociálnej práci patria:

• Paternalistická orientácia: Založená na predpoklade, že verejným poslaním je pozdvihnúť charakter klientov a umožniť im viesť čestný život.
• Klinická orientácia: Objavila sa v súvislosti s etickými dilemami v priamej práci s jednotlivcami, rodinami a skupinami (informovaný súhlas, paternalizmus, komunikovanie pravdy, konflikt záujmov).
• Defenzívna orientácia: Zameriava sa na riziká práce a ochranu pracovníkov.

Brnul pridal k týmto hodnotám hodnotu prosociálnosti, resp. lásky k blížnemu. Kišš uviedol, že poskytovanie sociálnych služieb nemožno oddeliť od lásky. Vzťah sociálneho pracovníka ku klientovi je podmienený jeho osobnými hodnotami, hodnotami profesie a hodnotami danej spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Terénna sociálna práca a edukácia Rómov

Spolupráca terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa pri riešení sociálnych, ekonomických a edukačných problémov rómskych žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je veľmi dôležitá. Edukácia rómskych detí je jedným z hlavných cieľov zvyšovania životnej úrovne Rómov. Terénny sociálny pracovník a učiteľ môžu pozitívne vplývať na sociálno-ekonomické aj edukačné problémy žiakov z rómskych komunít. Učiteľ by mal žiakov vychovávať v súlade so zásadami morálky a etiky, kvalitne vzdelávať a vytvárať priaznivú atmosféru. Terénny sociálny pracovník by mal poskytovať sociálnu pomoc a pracovať s rómskou komunitou v jej prirodzenom prostredí. Úspešnosť edukácie vyžaduje kvalitné životné a edukačné podmienky, ktoré tieto komunity nemajú. Terénny sociálny pracovník by mal navrhovať spôsoby riešenia sociálnej situácie a pomáhať rómskym komunitám riešiť ich problémy sociálneho začleňovania. Napríklad zlepšovať ich spôsob života, tak aby rómske deti predchádzali poruchám psychického, fyzického a sociálneho charakteru a vyhýbali sa tiež sociálno-patologickým javom.

Existuje celý rad sociálnych, ekonomických, kultúrnych a systémových príčin vedúce k absencii a školskej neúspešnosti rómskych detí: zlý zdravotný stav, nízka motivácia k učeniu, sexuálne správanie, zlé vnímanie seba samého a výsledky v škole. Kooperácia terénneho sociálneho pracovníka s učiteľom je preto veľmi významná a vnímaná ako jeden z možných nástrojov riešenia edukačných problémov rómskych detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Profesijná zodpovednosť a etika

Každá profesia v sebe nesie morálnu zodpovednosť. Profesijná zodpovednosť zahŕňa povinnosti aktérov, aby konali profesionálnym spôsobom, dodržiavali zákon, vyhýbali sa konfliktov záujmov, a uprednostnili záujmy klientov pred svojimi vlastnými záujmami. Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje nielen vzdelanie a praktické výcviky, ale aj nároky na jeho osobnosť a charakter. Byť čestný, poctivý, ohľaduplným k ostatným teda prejavovať ľudskosť a úctu, ktorá je úzko spätá s akceptáciou práv všetkých ľudí bez žiadneho rozdielu, ale aj spôsob spravodlivo rozdeľovať hodnoty v podobe pochvaly alebo trestu, odmietať akúkoľvek dvojtvárnosť, ale naopak byť pravdovravný považujeme v sociálnej práci s rómskymi komunitami za veľmi podstatné. Vyhnúť sa zneužívaniu dôvery rómskej komunity za účelom prospechu pre seba, pretože úžitok by mal byť upriamený na klienta, ktorý potrebuje pomoc.

Z pohľadu profesijnej etiky v sociálnej práci môžeme hovoriť o princípe zodpovednosti, princípe humanizmu, princípe spravodlivosti a rovnosti, princípe čestnosti a svedomitosti, o princípe dôveryhodnosti. Za ďalšie morálne princípy konkrétne v práci terénneho sociálneho pracovníka a učiteľa považujeme princíp dobročinnosti, princíp ľudskej dôstojnosti a princíp autonómnosti.

• Princíp dobročinnosti: Zameraný na správanie a konanie, ktoré sa riadi zásadami altruizmu. Potlačiť vlastný egoizmus a vykonávať dobročinnosť na úkor vlastného dobra. Uprednostniť dobro iných pred vlastným, teda ochotne obetovať vlastný záujem v prospech záujmu iných. Ide teda o nezištnú pomoc poskytovanú Rómom, ktorí ju potrebujú.
• Princíp ľudskej dôstojnosti: Viaže sa na hodnotu života človeka a jeho správanie a konanie. Zdôrazňovať a dbať na vzájomnú úctu a rešpekt nielen k Rómom, ale zároveň dbať na to, aby úcta a rešpekt sa dodržiavali aj vo vzťahu k aktérom sociálnej práce s cieľom vybudovať pevné vzájomné vzťahy. Rozumieme ním rešpekt k ľudskej bytosti a to bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, vzdelanie, vieru a pod. Uznáva človeku vrodené právo a tiež jeho akceptovanie a etické zaobchádzanie.
• Princíp autonómnosti: Akceptuje autonómiu človeka resp. jeho schopnosť vykonať vlastné rozhodnutia vzťahujúce sa k jeho životu. Podľa tohto princípu ľudia by mali mať kontrolu nad svojim životom v čo najväčšej miere, pretože, len oni sami vedia úplne pochopiť ich zvolený typ spôsobu života. Autentické správanie je určitým spôsobom spojené s jadrom aktérovej osobnosti a v konečnom dôsledku ju aj vyjadruje. V podstate tento princíp je rozšírením etického princípu dobročinnosti, pretože osoba, ktorá je nezávislá zvyčajne uprednostňuje mať vlastnú kontrolu nad svojim životom za účelom dosiahnutia takého spôsobu života, ktorý je pre ňu čo najviac prospešný.

Vzhľadom k tomu, že terénny sociálny pracovník poskytuje pomoc klientovi v takej situácii, ktorú nedokáže sám zvládnuť a adekvátne vyriešiť, a keď klient sociálnej práce dokáže po istom čase zvládať svoju sociálnu situáciu vlastnými silami, klient sa tak stáva nezávislým od tejto pomoci. Rómska komunita si však vyžaduje práve dlhodobú pomoc sociálnych pracovníkov. Práve hodnoty, ku ktorým sa vzťahujú morálne princípy by mali byť základom ich uznávania. Obe povolania si vyžadujú pri práci s rómskou komunitou vynaloženie veľkého úsilia a ako pomoc resp. spoluprácu medzi oboma profesiami by mohla byť napríklad v tejto stručnej podobe - terénny sociálny pracovník by mal oboznamovať učiteľa o sociálnej a ekonomickej situácii konkrétneho žiaka, z toho dôvodu, aby učiteľ vedel pochopiť situáciu, v ktorej sa žiak spolu s rodinou nachádza. Terénny sociálny pracovník vzhľadom k tomu, že v tejto kooperácií vystupuje akýmsi prostredníkom medzi učiteľom a žiakom, resp. faktom je, že učiteľ nie je v každodennom kontakte s rodičom, terénny sociálny pracovník by mal učiteľovi sprostredkovávať informácie o edukačných problémov žiaka. Pretože mnoho rodičov nevedia správne interpretovať problémy s ktorými sa dieťa doma nevie vysporiadať, napríklad pri písaní si domácich úloh. Faktom je aj to, že svojim deťom napríklad pri domácich úlohách nedokážu pomôcť, a to jednoducho preto, lebo nemajú ukončené ani len základné vzdelanie resp. sami zadaniam úloh nerozumejú. Týmto by terénny sociálny pracovník prispieval k zlepšeniu situácie a nabádal by žiakov a ich rodičov i komunitu k správnym postojom k vzdelávaniu.

Etika sociálnej práce a etické kódexy

Etika sociálnej práce je súbor noriem, požiadaviek a pravidiel správania sa sociálneho pracovníka, založený na humanistických hodnotách a postojoch spoločnosti k človeku. Cieľom je eliminovať alebo zmierňovať príčiny a dôsledky sociálnej nerovnováhy. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov spracovala v roku 1976 Medzinárodný etický kódex pre sociálnych pracovníkov. Základné princípy etiky sociálnej práce vychádzajú zo všeľudských princípov vzťahu človek - človek, skupina, spoločnosť deklarovaných vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv: autonómnosť, diskrétnosť, úcta, slušnosť, zdvorilosť, takt, ohľaduplnosť, zodpovednosť. Na týchto princípoch je postavený aj Etický kódex sociálnych pracovníkov SR, prijatý Valným zhromaždením Asociácie sociálnych pracovníkov na Slovensku 31.05.1997. Etický kódex je systematicky usporiadaný súbor noriem, má slúžiť ako sprievodca každodenného správania sa sociálneho pracovníka.

Etický kódex pozostáva z:

• Preambuly: Sociálni pracovníci sa pri svojej práci riadia Medzinárodným etickým kódexom a inými medzinárodne uznávanými normami a tiež normami, ktoré sami formulujú a prijímajú, aby vytvorili národný rámec svojej činnosti v príslušnom kultúrnom, sociálnom, právnom a ekonomickom kontexte na všetkých úrovniach. Ich funkcie zahŕňajú: Asistovanie ľuďom pri rozvíjaní schopností, ktoré im umožnia vyriešiť ich individuálne alebo kolektívne sociálne problémy; Podporu samostatnosti, adaptability a vývoja; Podporu spravodlivých sociálnych stratégií, služieb a alternatívnych riešení k existujúcim socio-ekonomickým zdrojom; Poskytovanie informácií a zabezpečenie kontaktov s inštitúciami, ktoré ponúkajú socio-ekonomické zdroje. Poslaním profesionálnych sociálnych pracovníkov je podporovať blaho všetkých ľudí a pomáhať.
• Základných etických princípov v sociálnej práci: Normy Medzinárodného etického kódexu profesionálnych soc. pracovníkov: normy pre vystupovanie a správanie sa soc. pracovníka, morálna alebo etická zodpovednosť soc. pracovníka voči klientovi (práva klientov, dôvernosť, mlčanlivosť), morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči spolupracovníkom (slušnosť, zdvorilosť), morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči zamestnávateľovi (záväzky), morálna zodpovednosť soc. pracovníka k soc. práci ako profesii, morálna zodpovednosť soc. pracovníka voči spoločnosti (udržanie profesionálnej cti, podpora všeobecného blaha).

Profesionálna etika sociálnej práce sa zaoberá etickými dilemami, problémami hodnôt, ktoré sa vyskytnú pri práci odborníkov, ale aj špecifickými otázkami, akými sú organizácia a disciplína v rámci profesií. Pracuje s poznatkami politickej, sociálnej, právnej filozofie a individuálnej etiky. Je to odvetvie etiky, ktorej predmetom je systém noriem. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.

Základné pojmy v etike

• Morálka: Vznikla z potreby spoločenstiev, v ich živote má funkciu poznávaciu, regulujúcu, výchovnú.
• Morálne správanie, konanie: Je také správanie, konanie jednotlivcov, skupín, celého spoločenstva, ktoré je od nich očakávané a tieto očakávania sú spoločensky stanovené, uznávané.
• Morálne vedomie: Principiálna schopnosť duševného života chápať objektívny svet a vlastnú existenciu a reflektovať toto chápanie vo vzťahu k sebe a k okolitému svetu na princípoch konkrétnou spoločnosťou uznávanej morálky. Je to vlastne ideál, ako by sme sa mali chovať. Vyslovuje odpovede na otázky: Ako sa máme chovať a čo máme robiť?
• Etiketa: Súbor pravidiel zdvorilého, slušného správania sa voči iným ľuďom v rôznych situáciách a podmienkach, noriem komunikácie, obliekania. Je súčasťou nášho každodenného života, týka sa medziľudských vzťahov. Je to súhrn pravidiel správania a požiadaviek na vonkajší prejav.
• Princíp: Pôvod, začiatok, východisko.
• Mravný princíp: Vyjadruje a umožňuje regulatívnu sociálnu funkciu morálky vo vzťahu človeka k človeku.

Základné etické princípy

• Princíp úcty k životu ako takému.
• Princíp dôstojnosti a jedinečnosti každej ľudskej bytosti.
• Princíp solidarity.
• Princíp spoločného dobra.
• Princíp subsidiarity.

Pri práci sociálneho pracovníka je ideálne akceptovať ako klienta kohokoľvek. Je isté, že táto požiadavka je neuskutočniteľná. Je potrebné prijať ako fakt skutočnosť, že nie každý môže kvalitne pracovať s kýmkoľvek a každý pomáhajúci sa stretne s klientom, ktorý mu je nesympatický. Ale úlohou sociálneho pracovníka je v prvom rade nadviazať kontakt a vytvoriť vzťah. Prijať klienta takého, akým je. Sociálny pracovník by mal dodržiavať tieto kritéria: pýtať sa čo klient potrebuje, hovoriť o potrebách, neodsudzovať ho bez posúdenia; zo strany klienta neprijímať také požiadavky na pomoc, ktoré by podľa názoru soc. pracovníka klientovi nepomohli; náklonnosť voči klientovi zachovať aj potom, keď neplní dohodnuté pravidlá, dohovory. Úlohou soc. pracovníka je poskytnúť klientovi „ochranné krídla“.

Existuje viac tendencií, ktoré narušujú hranice vzťahu v sociálnej práci:

• Rozširovanie vlastných hraníc: Prílišné angažovanie sa vo svojej práci.
• Nepriepustnosť hraníc: Táto tendencia v správaní sa môže vyskytovať na obidvoch stranách.
• Splynutie s klientom: Ak sa empatia soc. pracovníka premení na súcit, smútok, ľútosť.

Národné etické kódexy jednotlivých krajín ilustrujú veľkú rozmanitosť v detailoch, akými sú napríklad druhy a formy sociálnych služieb, prístupy k nim, spôsoby platby poplatkov, či účasť užívateľov služieb na výskumoch. Na druhej strane vykazujú viacero podobností. Mnohé začínajú zoznamom hodnôt alebo princípov, akými sú rešpektovanie jedinečnej hodnoty jednotlivých osôb, sebaurčenie užívateľov služieb, sociálna spravodlivosť a profesionálna integrita. Viaceré národné kódexy sa pokúšajú o uvedenie charakteristík kvality sociálnych pracovníkov špecifických pre danú krajinu. Štandardná štruktúra etických kódexov má zvyčajne 3 základné časti a 1 fakultatívnu:

• I. Preambula (úvod).
• II. Hodnoty a princípy.
• III. Etické štandardy a pravidlá.

Fakultatívnou zložkou môžu byť špecifické ustanovenia vzhľadom na osobitý charakter národných kódexov, napr. disciplinárne a sankčné opatrenia, či problémové oblasti a spôsoby ich riešenia.

#

tags: #morálne #princípy #sociálneho #pedagóga