
Tento článok sa zaoberá problematikou exekúcie u SZČO (samostatne zárobkovo činnej osoby) počas trvania PN (pracovnej neschopnosti). Vysvetľuje, ako exekúcia prebieha, aké sú práva a povinnosti SZČO a zamestnávateľa, a aké sumy sú nedotknuteľné.
Z pohľadu Zákonníka práce je pracovná neschopnosť jednou z dôležitých osobných prekážok na strane zamestnanca. Ak je ekonóm zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO, jeho PN má dopad na obe tieto pozície.
Podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca patrí zamestnancovi počas PN náhrada príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca od prvého do tretieho dňa PN.
Je dôležité si uvedomiť, že počas PN sa poistenci nemôžu liečiť kdekoľvek, ale sú povinní zdržiavať sa na mieste zaznamenanom v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN poistencovi povolí, ten je povinný novú adresu nahlásiť pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca. Poistenec zmenu oznámi písomne, neformálnym listom, najneskôr do 8 dní. Po zmene miesta pobytu je práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa na novo určenom mieste.
Informácie v Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú pre Sociálnu poisťovňu dôležité aj preto, že kontroluje poistencov podľa uvedeného miesta pobytu. Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Exekúcia je nútený výkon súdnych alebo iných rozhodnutí. Aby exekučné konanie vôbec mohlo prebehnúť, musí byť vydaný exekučný titul, podaný návrh na vykonanie exekúcie a ak súd nezistí dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Poverenie osoby exekútora na vykonanie exekúcie vykoná náhodným výberom súdu.
Exekučný titul je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Exekúcia upravuje viacero spôsobov vykonania exekúcie. Pri vymáhaní peňažného dlhu povinného, ktorý je zamestnancom, prichádza do úvahy exekúcia zrážkami zo mzdy. Po začatí exekúcie zabezpečuje jej vykonanie exekútor, ktorý bezodkladne vykoná úkony na zistenie majetku povinného.
Exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok nastáva v situácii, kedy má sám povinný svojho dlžníka - tomuto sa v exekučnom konaní vydá príkaz, aby svoj dlh neplatil povinnému, ale v prospech exekúcie. Ten však hradí len v rozsahu predmetu exekúcie, hoci by bol jeho samotný dlh vyšší. Pri tomto spôsobe vykonania exekúcie môže exekútor vydať príkaz aj vtedy, ak sa pohľadávka povinného stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.
Exekúcie vykonávané zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov upravuje Exekučný poriadok a Zákonník práce.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Exekútor, ktorý je poverený výkonom exekúcie daného zamestnanca, zamestnávateľovi ako platiteľovi mzdy oznámi začatie exekúcie prostredníctvom „Upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného“. Následne (alebo aj súčasne) prikáže zamestnávateľovi, aby odo dňa doručenia „Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného“ vykonával zo mzdy povinného (zamestnanca) zrážky, ktoré sú určené v príkaze.
Zamestnávateľ je povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca. Zamestnanec dňom, kedy exekútor zamestnávateľovi doručí príkaz na začatie exekúcie, stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Nakoľko zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy hneď po doručení príkazu na začatie exekúcie, zamestnancovi začne zrážať exekúciu v najbližšom výplatnom termíne.
Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy na základe príkazu na začatie exekúcie z čistej mzdy povinného (zamestnanca), ktorej výpočet je určený v Exekučnom poriadku. Od tejto čistej mzdy však musí zamestnávateľ odpočítať aj sumu, ktorú zamestnancovi (t. j. povinnému) nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov. Ide tzv. základnú sumu, ktorá je nepostihnuteľná, t. j. suma životného minima na povinného a na vyživovanú osobu.
Zamestnávateľ je povinný vykonať zrážky zo mzdy povinnému (t. j. zamestnancovi) až do úplného uspokojenia pohľadávky z titulu exekúcie, t. j. do konečnej výšky exekúcie, ktorá je uvedená v príkaze na začatie exekúcie. Pri výkone zrážok zo mzdy z titulu exekúcie si však zamestnávateľ musí dávať pozor na to, o akú exekúciu ide a kedy mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, nakoľko by mal zamestnancovi (povinnému) vykonávať zrážky zo mzdy podľa toho, ako boli doručené, t. j. podľa dátumu doručenia príkazu na začatie exekúcie, a to bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo bežné pohľadávky.
Prednostné pohľadávky sú uvedené v Exekučnom poriadku, ide napr. o pohľadávky výživného, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, pohľadávky daní, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie, a iné.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
V prípade, ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, t. j. jeho dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz a zároveň je povinný oznámiť to, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať danému zamestnancovi nemocenskú dávku. Rovnako ako to, že je zamestnanec dlhodobo PN, je zamestnávateľ povinný oznámiť exekútorovi aj prípadné skončenie PN.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti patrí do čistej mzdy pre účely výpočtu zrážky zo mzdy z titulu exekúcie.
Na výpočet výšky exekúcie, ktorú je potrebné zraziť v danom mesiaci zamestnancovi, zamestnávateľ môže použiť kalkulačky, ktoré sú verejne dostupné na viacerých webových portáloch, ako aj v mzdových softvéroch, kde sú už zapracované.
Zamestnávateľ postupuje pri výkone zrážky zo mzdy z titulu exekúcie v nasledovných krokoch:
Exekútor v príkaze na začatie exekúcie vždy uvedie, v akej výške je potrebné vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca z titulu exekúcie. Môže ísť o pevnú sumu zrážky zo mzdy, napr. 30 € mesačne alebo o zrážky z čistej mzdy vo výške 1/3 (bežné pohľadávky) alebo 2/3 (prednostné pohľadávky).
Zamestnávateľ pri výkone zrážky zo mzdy musí prihliadať na tzv. tretinový systém.
V praxi môžu nastať viaceré situácie doručenia príkazu na začatie exekúcie, ktoré súvisia aj so správnym určením výšky zrážok zo mzdy zamestnanca, môže ísť o:
Zamestnanec má čistú mzdu 420 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 112,39 €. Nakoľko je táto suma nižšia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi 1/3 zo sumy 112,39 €, t. j. 37,46 €.
Zamestnanec má čistú mzdu 1 000 €. Pri výpočte čistej mzdy pre výpočet zrážky zo mzdy z titulu bežnej pohľadávky zamestnávateľ odpočíta nepostihnuteľnú čiastku vo výške 205,07 € (t. j. suma životného minima) a nepostihnuteľnú čiastku na 1 dieťa a manželku vo výške 102,54 € (51,27 € x 2 osoby). Čistá mzda upravená bude vo výške 692,39 €. Nakoľko je táto suma vyššia ako 150 % sumy životného minima, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi bez obmedzenia sumu prevyšujúcu 150 % životného minima (t. j. 692,39 - 307,60), t. j. sumu 384,79 € a 1/3 zo sumy 150 % životného minima, t. j. sumu 102,53 €. Uvedené znamená, že zamestnávateľ zamestnancovi zrazí 384,79 € a 102,53 €, čím mu ostane čistá mzda vo výške 512,68 €.
Zamestnávateľ pri výkone zrážky zaúčtuje vo svojom účtovníctve tieto účtovné prípady (ak ide o účtovanie v sústave podvojného účtovníctva):
Pojem osobný bankrot sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov - v rámci toho aj dlhov v Sociálnej poisťovni. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pod týmto pojmom rozumie oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej zánik, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ju už nemôže ďalej vymáhať.
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov, ktorý obsahuje fyzické a právnické osoby, ktoré majú splatnosť zverejneného dlhu do určitého dátumu a zároveň tento dlh nebol uhradený v termíne do iného stanoveného dátumu. Zoznam môže obsahovať aj zamestnávateľov, ktorí si nesplnili zákonnú povinnosť predložiť príslušný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v termíne, ako aj obdobie, za ktoré táto povinnosť nebola splnená, a zahraničné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť výšku príjmov a výdavkov v termíne, ako aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.
Zo zoznamu sú priebežne odstraňované subjekty, ktoré preukážu pobočkám Sociálnej poisťovne, že tam nepatria alebo ktoré uhradili svoj záväzok v termíne.
Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi písomne alebo elektronicky, že bol z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení zaradený do zoznamu dlžníkov.