
Slováci pracujúci v USA sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa peňažných dávok v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o dieťa, najmä ak majú trvalý pobyt stále evidovaný na Slovensku. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky Sloveniek žijúcich v zahraničí, ktoré sa rozhodnú pre pôrod na Slovensku.
Otázka, v ktorom štáte si požiadať o materské, či rodičovský príspevok, je kľúčová. Má sa žiadať v mieste trvalého pobytu alebo tam, kde osoba pracuje? Slovenka pracujúca v inom členskom štáte EÚ má v zásade rovnakú právnu ochranu ako občania tohto štátu, vrátane rovnosti prístupu k sociálnym dávkam. Teoreticky tak Slovenka žijúca v Írsku môže poberať materskú dávku v Írsku. Prakticky však nemôže poberať materskú v Írsku aj na Slovensku, pretože osoby pohybujúce sa v rámci spoločenstva majú podliehať systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Toto vyplýva z tzv. koordinačných nariadení EÚ.
Kľúč k určeniu príslušného štátu na výplatu sociálnych dávok poskytujú práve koordinačné nariadenia. Dôležité je miesto, kde osoba pracuje, býva, resp. kde má centrum svojich životných záujmov.
Podľa základného princípu primárna zodpovednosť za výplatu sociálnych dávok leží na štáte, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
Koordinačné nariadenia uvádzajú, že "v rámci spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na bydlisku danej osoby; v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť." V kontexte koordinačných nariadení sa bydliskom nemyslí trvalý pobyt zapísaný v občianskom preukaze, ten má iba evidenčný charakter.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak nie je možné jednoznačne určiť, kde osoba zvyčajne býva, skúma sa centrum životných záujmov príslušnej osoby. Medzi prvky, podľa ktorých sa centrum záujmov posudzuje, patrí dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situácia dotknutej osoby vrátane jej rodinného stavu a rodinných väzieb, bytová situácia, ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely a ďalšie. Ak posúdenie týchto kritérií nestačí na určenie skutočného miesta bydliska osoby, za rozhodujúci sa považuje úmysel tejto osoby, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (článok 11 vykonávacieho nariadenia).
V prípade podania žiadosti o poskytnutie rodinných dávok sa zohľadňuje nielen žiadateľ, ale celá rodina. Žiadosť sa preskúma na základe podrobných informácií poskytnutých žiadateľom, pričom sa zohľadnia všetky skutočnosti a právne okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu rodiny žiadateľa. Informačné minimum predstavujú tieto skutočnosti: zamestnanie a bydlisko matky, zamestnanie a bydlisko otca a štát, v ktorom žijú deti. Ak inštitúcia dospeje k záveru, že jej právne predpisy sú uplatniteľné na základe prednostného práva, poskytne rodinné dávky. Inak by mala postúpiť žiadosť inštitúcii toho členského štátu, ktoré právne predpisy sú prednostné a informovať o tom žiadateľa. V prípade nárokov, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba: miesto bydliska detí, za podmienky, že existuje takáto činnosť, a prípadne navyše najvyššia čiastka dávok poskytovaných podľa protichodných právnych predpisov. V takomto prípade sa náklady na dávky delia v súlade s kritériami ustanovenými vo vykonávacom nariadení.
V prípade nárokov, ktoré existujú na základe poberania dôchodkov: miesto bydliska detí, ak takýto dôchodok je splatný podľa jeho právnych predpisov a prípadne navyše najdlhšia doba poistenia alebo bydliska podľa protichodných právnych predpisov.
V prípade nárokov získaných na základe bydliska: miesto bydliska detí.
V prípade súbehu nárokov podľa právnych predpisov rôznych štátov sa budú poskytovať rodinné dávky podľa právnych predpisov určených za prednostné. Nároky na rodinné dávky na základe iného protichodného právneho predpisu sa pozastavia až do výšky poskytovanej podľa prvých právnych predpisov a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne v sume, ktorá prevyšuje túto čiastku. Rozdielový doplatok sa však nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na danú dávku je založený iba na bydlisku.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Výplata rodičovského príspevku sa zastaví, ak je na poskytovanie rodičovského príspevku príslušná inštitúcia iného členského štátu (§ 5 ods. 5 písm. b zákona o rodičovskom príspevku).
Výplata sa obnoví, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku. Tento postup sa uplatní, ak na výplatu rodičovského príspevku je príslušný aj platiteľ na území SR.
Rodičovský príspevok sa doplatí za obdobie zastavenia jeho výplaty alebo za jeho časť, ak podmienky nároku na rodičovský príspevok a na jeho výplatu počas tohto obdobia boli podľa tohto zákona splnené a oprávnená osoba si uplatnila nárok v inom členskom štáte, ale príslušná inštitúcia tohto členského štátu za toto obdobie alebo za jeho časť neposkytla rodičovský príspevok.
Rodičovský príspevok sa odníme podľa § 7 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku, ak ho poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu v rovnakej sume alebo vo vyššej ako je rodičovský príspevok na Slovensku alebo ak príslušná inštitúcia členského štátu neposkytuje rodičovský príspevok z dôvodu, že oprávnená osoba si neuplatnila nárok na rodičovský príspevok.
Ak oprávnená osoba poberá materskú dávku v inom členskom štáte EÚ, a suma tejto dávky je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, nevzniká jej nárok na rozdielový doplatok.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Ak oprávnená osoba poberá v inom členskom štáte EÚ materskú dávku v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku, môže požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého/prechodného pobytu na Slovensku, aby jej doplatili rozdiel tejto sumy (rozdiel medzi materskou dávkou v zahraničí a sumou rodičovského príspevku na Slovensku).
Podľa § 4 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku “ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte v sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku na Slovensku, rodičovský príspevok je počas obdobia vyplácania materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte v sume určenej ako rozdiel medzi sumou rodičovského príspevku na Slovensku a sumou materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte.”
Otázka: Môžem byť počas SK materskej dovolenky (zatiaľ bývam a pracujem na SK), fyzicky v Rakúsku kde žije a pracuje priateľ? Ako ak by som potrebovala ísť v Rakúsku k lekárovi počas materskej?
Odpoveď: Čítala som, že priateľ ma môže poistiť pod neho, no nie je možné mať zdravot/soc.poistenie v dvoch krajinách. Treba teda počas materskej ukončiť prac. pomer u SK zamestnavatela a odvtedy byt zdrav.poistena v Rakusku (či to s tým nesuvisi)? Ak trvale bydlisko mi ostane SK, mozem navstevovat vseobecnych lekarov aj tu? Ak by sa dieta narodilo na Slovensku, no potom by som uz ostala v AT s priatelom, rodinne pridavky a rodicovsky prispevok mi budu vyplacane z Rakuska?
Ak sa vaše dieťa narodí v zahraničí, na Slovensku si môžete uplatniť jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa v prípade, ak podobná dávka v zahraničí nebola vyplatená. Rodičovský príspevok nemusíte dostať vôbec, ak v krajine pôrodu takýto príspevok neexistuje, hoci tam bývate a máte prácu. Na pravidelný slovenský rodičovský príspevok v takomto prípade nemáte nárok. Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, nezáleží na tom, v akej krajine sa narodí vaše dieťa. Budete mať nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Požiadate oň písomne úrad práce, nemusíte však preto cestovať na Slovensko, dá sa to vybaviť aj poštou. "V takomto prípade je potrebné zaslať overené kópie potrebných dokladov, alebo úradu dodatočne predložiť originály na porovnanie. Žiadosti nie je možné podávať prostredníctvom zastupiteľských orgánov SR v zahraničí," hovorí Danica Lehocká z ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by za vás žiadosť podával niekto iný, napríklad rodinný príslušník, musí mať splnomocnenie. Základný príspevok pri narodení dieťaťa je 151,37 eura. Jednorazová dávka ako príspevok pri narodení dieťaťa zďaleka nie je vo všetkých krajinách EÚ, nevzťahujú sa na ňu ani koordinačné nariadenia Európskeho parlamentu, ktoré upravujú vyplácanie ostatných rodinných dávok. Obdobu nášho príspevku majú napríklad v Česku, volá sa pôrodné. "Nárok na pôrodné má slovenská občianka, ktorá je v Českej republike zamestnaná. Materské dostanete v tom štáte, kde si platíte odvody. Rodičovský príspevok je však štátnou dávkou, a na tú sa vzťahujú koordinačné predpisy z EÚ.
U dieťaťa narodeného v zahraničí môže v tejto súvislosti nastať niekoľko rôznych situácií, pri ktorých sa v zmysle koordinačných nariadení postupuje odlišne. Dieťa narodené v zahraničí sa môže vrátiť na Slovensko, alebo môže ostať s celou rodinou žiť v cudzine. Štát, kde je zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný rodič dieťaťa, má tiež vplyv na nárok na rodinné dávky. Prednostne budete mať nárok na rodičovský príspevok z krajiny, v ktorej ako rodič dieťaťa pracujete. V prípade, že rodičia sú zamestnaní v dvoch rôznych členských štátoch únie, príspevok dostanú tam, kde žije dieťa. Pokiaľ v štáte, kde sa vám narodilo dieťa, trvalo žijete, hoci oficiálne máte slovenské občianstvo a aj trvalý pobyt na Slovensku, rodičovský príspevok nedostanete.
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny). Vznik poistenia je potrebné oznámiť do 8 dní.
Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.
Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.
Ak máte bydlisko na Slovensku a pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ, nárok na zdravotnú starostlivosť na Slovensku získate požiadaním o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do Dôvery zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Ak pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku, vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.
Ak odchádzate zo Slovenska (ukončili ste pracovný pomer/podnikanie) a sťahujete sa z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa v ohlasovni pobytu odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku. Informáciu o odhlásení dostane zdravotná poisťovňa elektronicky z Registra fyzických osôb.
Ak sa dieťa narodí v zahraničí, štátne občianstvo automaticky nadobúda po svojich rodičoch. Stačí, ak je občanom Slovenskej republiky len jeden z rodičov. Na to, aby Slovenská republika právoplatne dieťa uznala za svojho občana, je nutné, aby preň rodičia získali na Slovensku rodný list. V zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. je potrebný rodný list dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý je nutné preložiť súdnym prekladateľom do slovenčiny. Osobitná matrika má podľa zákona trojmesačnú lehotu na vydanie rodného listu. Ak by sa táto lehota predĺžila, matrika je povinná Vás o tom informovať.
Zákon umožňuje dieťaťu mať slovenské občianstvo, aj keď sa nenarodilo na území slovenskej republiky. V zmysle § 5 ods. 1 pím. a) zákona č. 40/1993 Z.z. môžeme tvrdiť, že slovenské občianstvo automaticky „dedí“ po svojom rodičovi. O rodný list požiada rodič na osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR, ktorá sídli v Bratislave.
Život prináša rôzne výzvy a situácie, ktoré si vyžadujú silu a odhodlanie. Jednou z takýchto situácií je aj výchova dieťaťa v zahraničí, často bez potrebnej podpory. Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou podpory jediného dieťaťa žijúceho v zahraničí, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú život rodín a detí v tejto situácii.
Život v zahraničí môže byť plný príležitostí, ale aj výziev. Mnohé slovenské rodiny sa ocitajú v situácii, keď sa presťahujú do inej krajiny za prácou alebo lepšími podmienkami, pričom ich deti vyrastajú v cudzom prostredí. Táto situácia prináša špecifické problémy, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia a podporu.
Mnohé matky zažívajú zúfalstvo, keď sa chcú oslobodiť od neuspokojivého vzťahu, ale nemajú kam ísť. Chýbajú im rodičia, ktorí by ich prichýlili, a nemajú dostatok financií na zabezpečenie podnájmu a základných potrieb. Táto situácia je ešte ťažšia, ak majú malé deti a sú odkázané na materskú a nízky príspevok od partnera.
Jedna matka sa pýtala, ako zvládnuť ťažké obdobie, aby to nemalo zlý dopad na deti a aby nemusela žobrať o finančnú pomoc. Cítila sa nervózna a smutná, pretože nevedela, ako správne vykročiť.
Ženy, ktoré prežili podobné ťažké obdobia, radia hľadať podporu v komunitách, neziskových organizáciách a štátnych inštitúciách.
Je dôležité, aby deti žijúce v zahraničí mali možnosť zapájať sa do kultúrnych a spoločenských aktivít, ktoré im pomôžu udržať si kontakt s rodným jazykom a kultúrou.
V Lehote sa 17. januára konal karneval pre deti a dospelých, kde si mohli deti v maskách užiť veselé popoludnie a rodičia spoločný čas so svojimi ratolesťami. Súčasťou podujatia bola aj ochutnávka súťažných šišiek a vyhodnotenie súťaže Lehotská šiška. Rodičia si mohli vychutnať kávu a podporiť miestne tradície.
Deti, ktoré sa ocitnú medzi dvoma právnymi a sociálnymi systémami, môžu stratiť kontakt s rodným jazykom, kultúrou alebo jedným z rodičov. Je dôležité venovať pozornosť prevencii, informovanosti a dostupnej odbornej pomoci ešte pred vznikom krízových situácií.
Dagmar Szabó, odborníčka s dlhoročnou praxou v oblasti ochrany detí a podpory rodín, predniesla na pôde Slovenského veľvyslanectva v Londýne prednášku s názvom Cesta do (ne)známa.
Dieťa, ktoré bolo neoprávnene odobraté ako 30-dňové bábätko od rodičov, sa po 11 mesiacoch odlúčenia vrátilo domov. Súd rozhodol o jeho návrate na Slovensko.
Slovenské súdy rozhodli, že dve malé dcérky Ingrid musia opustiť Slovensko a vrátiť sa do USA k otcovi, aj keď ich to traumatizuje. Otec detí podal žalobu podľa Haagskeho dohovoru takmer rok po tom, ako Ingrid s deťmi legálne odišla na Slovensko. Prípad bol zamietnutý Ústavným súdom SR, ale súdy v Žiline a Lučenci sa ním zaoberali.
Pre občanov Slovenskej republiky, ktorí pracujú alebo plánujú pracovať v Rakúsku, je dôležité poznať systém podpory v nezamestnanosti.
Arbeitsamtservice (AMS Rakúsko) zohráva kľúčovú úlohu pri registrácii nezamestnaných a poskytovaní podpory v nezamestnanosti. Právnym základom pre dávky z fondu poistenia v nezamestnanosti je zákon o poistení v nezamestnanosti (ALVG).
Základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť max. 80%, bez rodinných dávok max. 60% denného čistého príjmu.
Rodičovský príspevok je finančná dávka, ktorá má pomôcť rodičom zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Nárok naň má dieťa, na ktoré bol priznaný nárok na základný rodinný príspevok.
Dĺžka a výška poberania rodičovského príspevku závisí od zvolenej varianty. Rodičovský príspevok môžu poberať obaja rodičia, nie ale súčasne. Nárok na poberanie rodičovského príspevku končí najneskôr v deň narodenia ďalšieho dieťaťa, na ktoré vzniká nový nárok na rodičovský príspevok.
Je pozastavený aj v prípade nároku na podobné dávky v inom štáte ES (napr. na Slovensku) a to do výšky príspevku v danom štáte. V prípade plného poberania rodičovského príspevku je potrebné dokladovať povinné pred- a popôrodné vyšetrenia matky a dieťaťa.
Často sa stáva, že slovenskí rodičia žijúci v zahraničí majú otázky ohľadom nároku na štátne sociálne dávky zo Slovenska, ako sú rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Na posúdenie nároku je dôležité zohľadniť celú rodinu, nielen matku. Kľúčové faktory sú krajina zamestnania oboch rodičov, krajina bydliska (nie trvalého pobytu) a krajina, v ktorej žijú deti.
Ako zamestnankyňa rakúskeho zamestnávateľa ste zo zákona sociálne aj zdravotne poistená v Rakúsku. Po splnení podmienok budete mať nárok na tzv. Wochengeld - peňažné dávky, ktoré sa vyplácajú 8 týždňov pred a 8 týždňov po pôrode. Ak nepríde k rozviazaniu prac. pomeru budete mať nárok aj na tzv. Kinderbetreuungsgeld - rodičovský príspevok a Familienbeihilfe (rodinné prídavky).
Áno, no musíte sa po pôrode zdržiavať aj s dieťaťom na našom území. V opačnom prípade vám tento nárok zaniká.
#