
Tento článok sa zaoberá špecifikami práce maloletých na Slovensku, najmä s dôrazom na dohody o vykonaní práce a s tým súvisiace podmienky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj pre mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do pracovného procesu.
Študentské brigády predstavujú pre mladých ľudí cennú príležitosť na získanie prvých pracovných skúseností, rozvíjanie finančnej gramotnosti a budovanie pracovných návykov. Zároveň umožňujú privyrobiť si a získať finančnú nezávislosť. Avšak zamestnávanie maloletých je spojené s osobitnými pravidlami a obmedzeniami, ktoré je potrebné dodržiavať. Zákonník práce priznáva mladistvým zamestnancom vyššiu ochranu a stanovuje prísnejšie podmienky pre ich zamestnávanie.
Zákonník práce zakazuje zamestnávať osoby mladšie ako 15 rokov, resp. osoby staršie ako 15 rokov, ktoré ešte nemajú skončenú povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov. Pre zamestnávanie osoby vo veku 15 rokov je nutné splniť obe zákonné podmienky kumulatívne, teda mladistvá osoba musí mať minimálne 15 rokov a súčasne musí mať aj ukončenú povinnú školskú dochádzku.
Do 31. júla platilo, že okrem podmienky dovŕšenia 15. roku veku musela fyzická osoba skončiť povinnú školskú dochádzku. Podľa platného školského zákona trvá povinná školská dochádzka desať rokov a končí sa 31. augusta školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Fyzická osoba tak mohla začať vykonávať závislú prácu najskôr dňom nasledujúcim po dni ukončenia desiateho roku vzdelávania alebo dňom nasledujúcim po 31. auguste školského roka, v ktorom dovŕšila 16. rok veku.
Od 1. augusta novela Zákonníka práce čiastočne mení toto ustanovenie. Ak fyzická osoba neskončila povinnú školskú dochádzku, môže vykonávať ľahké práce, a to aj počas obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky (do 30. júna).
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Práca fyzických osôb do dovŕšenia 15 rokov veku, resp. do skončenia povinnej školskej dochádzky je upravená v Zákonníku práce, avšak tieto osoby môžu vykonávať iba tzv. ľahké práce. Ide o práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť a ďalší vývoj alebo školskú dochádzku.
Na výkon týchto ľahkých prác je aj od augusta potrebné povolenie príslušného inšpektorátu práce, ktoré sa vydáva na žiadosť zamestnávateľa a po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. V povolení treba určiť počet hodín a podmienky, za akých sa ľahké práce môžu vykonávať.
Príklad 1: Žiak strednej školy má 15 rokov, absolvoval 9 rokov základnej školy a skončil 1. rok strednej školy - od 1. júla sa zamestnať nemôže, pretože povinnú školskú dochádzku skončí až 31. augusta, zamestnať sa môže najskôr od 1. septembra.
Príklad 2: Žiak základnej školy má 16 rokov, skončil 9. rok základnej školy - od 1. júla sa zamestnať nemôže, pretože vek 16 rokov dovŕšil v školskom roku, ale školskú dochádzku končí až 31. augusta, zamestnať sa môže najskôr od 1. septembra.
Dohoda o vykonaní práce je jednou z možností, ako môžu maloletí pracovať. Zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou dohodu o vykonaní práce, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
Pri uzatváraní dohody o vykonaní práce s maloletým je potrebné dbať na to, aby sa neohrozil jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Dôležité je tiež podotknúť, že zákazy prác a pracovísk pre mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.
Zákonník práce určuje zamestnávateľovi pri zamestnávaní mladistvých osobitné pracovné podmienky, medzi ktoré patrí napríklad utváranie priaznivých pracovných podmienok na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj s osobitnou úpravou ich pracovných podmienok, pričom ukladá aj povinnosť úzkej spolupráce so zákonnými zástupcami mladistvých pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých. Oproti dospelým zamestnancom je práca mladistvých limitovaná aj pri práci nadčas, práci vykonávanej v noci a pri pracovnej pohotovosti. Nič z vyššie uvedeného totiž mladistvý zamestnanec nesmie vykonávať. Jedinou výnimkou zo zákazu je výkon práce mladistvým zamestnancom starším ako 16 rokov, ktorý môže vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ktorá musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.
Ak ide o osobu staršiu ako 18 rokov, resp. osobu do 26 rokov veku, jej pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín. V prípade, že by mladistvý zamestnanec pracoval na základe pracovnej zmluvy, teda nie na základe dohody o brigádnickej činnosti, platí, že mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Avšak aj pri tomto typu pracovného pomeru platí, že pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.
Mladistvý zamestnanec nesmie byť zamestnávaný prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní. Taktiež nesmie byť zamestnávaný druhom prác, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychologické zvláštnosti, sú jeho mladistvému veku neprimerané, nebezpečné alebo inak zdraviu škodlivé. Povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na zoznam zakázaných prác mladistvým zamestnancom a so zreteľom na jeho kvalifikáciu, zdravotné stanovisko lekára, je povinný prideliť mu do času skončenia mladistvého veku inú primeranú prácu.Zamestnávateľ nesmie prideliť mladistvému zamestnancovi prácu, v prípade, že by:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Zamestnávateľ má voči mladistvým zamestnancom viaceré povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.
Pred uzatvorením zmluvy je mladistvý povinný informovať budúceho zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa (ak taký existuje). Hoci je informovanie budúceho zamestnávateľa o dĺžke pracovného času povinné zo strany mladistvého, je vhodné, aby zamestnávateľ sám inicioval zistenie tejto informácie a sám sa v prípade potreby opýtal priamo na rozsah pracovného času a požiadal o písomné vyhlásenie.
Zamestnávateľ je povinný:
Mladistvému zamestnancovi, ktorý odpracuje v pracovnej zmene viac ako 4,5 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť mladistvému pracovný čas v pracovnej zmene tak, aby mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín.
Už pri uzatvorení pracovnej zmluvy s mladistvým je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Zákonný zástupca nemusí súhlasiť s výkonom práce svojho mladistvého dieťaťa, stačí jeho stanovisko. Zamestnávateľ je teda povinný pred uzatvorením pracovného pomeru ale aj pri skončení pracovného pomeru poznať a mať stanovisko zákonného zástupcu.
Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení. Je teda povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkom lekárskej preventívnej prehliadky. Následne, pri ukladaní pracovných úloh mladistvému zamestnancovi je zamestnávateľ povinný riadiť sa aj týmito lekárskymi posudkami a prihliadať na ne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (teda aj dohody o brigádnickej práci študenta) nie je vylúčená. Podmienka je, aby ste mali viac ako 18 rokov a bola uzavretá písomne. Pokiaľ je medzi Vami uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, platí tu zodpovednosť zamestnanca za škodu s prezumpciou viny. To znamená, že zamestnávateľ Vám vznik škody nemusí preukazovať.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Toto ustanovenie sa vzťahuje napr. na peniaze, stravné lístky a iné hodnoty a pod.
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Povinnosťou zamestnávateľa je taktiež vedenie evidencie mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia musí mať písomnú podobu, formu napríklad tabuľky. Evidenciu o mladistvom zamestnancovi treba aktualizovať minimálne raz za rok, kvôli potvrdeniu o návšteve školy (ak sa jedná o mladistvého, ktorý je študent) a pri zmene ktoréhokoľvek z podstatných údajov evidencie - okamžite. Optimálna lehota archivácie evidencie mladistvých zamestnancov nie je taxatívne vymedzená Zákonníkom práce, ale na základe štúdií Zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov, uvádzam odporúčanie archivovať danú evidenciu 5 rokov. Kontrolu evidencie vykonáva inšpektorát práce.
Novela Zákonníka práce účinná od 1. augusta priniesla niekoľko zmien týkajúcich sa zamestnávania mladistvých. Najvýznamnejšou zmenou je možnosť vykonávať ľahké práce aj počas obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky.