
Aj keď ste práceneschopný (PN), môžete si otvoriť živnosť. Podnikanie so sebou prináša slobodu a flexibilitu, no vyžaduje si aj zodpovedný prístup, najmä ak sa vaša situácia komplikuje zdravotnými problémami. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako otvoriť živnosť počas PN, aké máte práva a povinnosti, a na čo si dať pozor.
Ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva ako ostatní. Zároveň pre nich platia určité úľavy, ktoré im majú uľahčiť ich situáciu.
Ak chcete ako SZČO so zdravotným postihnutím využívať zákonné zvýhodnenia, potrebujete rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti. Na základe tohto potvrdenia sa vám znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Od 1. januára 2026 sa percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO mení na 8 %. Do podania prvého daňového priznania platí takáto SZČO najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1. januára 2026 bude 762 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 121,92 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 60,96 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
Od začiatku roka 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia, vrátane novej definície SZČO, vzniku a zániku povinného poistenia a výšky minimálnych odvodov. Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Za SZČO sa bude považovať fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov.
Ak ste zamestnaný a plánujete si založiť živnosť, je dôležité vedieť, ako to ovplyvní vašu PN (práceneschopnosť). Môžete fakturovať a dosahovať príjmy z podnikania počas PN, ale nesmiete porušiť liečebný režim. To znamená, že sa musíte zdržiavať na adrese, ktorú ste uviedli počas PN. PN sa vám bude počítať iba z pracovného pomeru, keďže po založení živnosti sa nestanete povinným platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak ste si hradili nemocenské poistenie, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Sociálna poisťovňa sprístupňuje poistencom informácie o ich poistení a dávkach v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. aj za dni pracovného pokoja). Dávka sa vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napríklad nemocenské za marec je vyplatené najneskôr do konca apríla). Sociálna poisťovňa zasiela poistencovi informáciu o výplate dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. Poistenec oznamuje Sociálnej poisťovni aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr. zmenu účtu, na ktorý žiada zasielať dávku).
Počas PN živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne. Ak však bol zaradený do evidencie dočasne práceneschopných v priebehu mesiaca, musí za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Živnostník je povinne sociálne poistený nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023, t. j. 365 dní.
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.
Ak ste zamestnancom v súkromnej sfére, vo všeobecnosti vám žiaden právny predpis nezakazuje začať svoju podnikateľskú činnosť. Musíte si však dať pozor na to, v čom máte záujem začať podnikať. Ak by vaše podnikanie malo konkurenčný charakter vo vzťahu k vášmu zamestnávateľovi, v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce si musíte najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od vašej žiadosti, platí fikcia udelenia súhlasu. Zamestnávateľ môže svoj súhlas odvolať z vážnych dôvodov a tým pádom budete mať povinnosť svoju podnikateľskú činnosť ukončiť.
Daňovo-odvodové zaťaženie bude závisieť od toho, ako sa vám bude dariť vo vašej podnikateľskej činnosti. Oproti bežnému živnostníkovi však máte výhodu v podobe odvodov do zdravotnej poisťovne. Na druhú stranu pri odvodoch do Sociálnej poisťovne sa na vás uplatňujú rovnaké pravidlá, ako pre bežného živnostníka.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
V prípade ak ste zamestnancom, ktorý si založí živnosť v roku 2025, na začiatku nemáte povinnosť platiť mesačne preddavky na zdravotné odvody, nakoľko ich už platíte ako zamestnanec. Nasledujúci rok podáte daňové priznanie zo svojej podnikateľskej činnosti a z tohto vám zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie, výsledkom ktorého môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preto je vhodné zvážiť, aby ste si platili aj prvý rok preddavky na zdravotné poistenie, aby vás ročné zúčtovanie nemilo neprekvapilo. Výhodou pre vás je, že si môžete zvoliť platenie preddavkov aj v nižšej sume ako je nastavená pre bežného živnostníka, ktorý má povinnosť platiť preddavky hneď od začiatku svojej podnikateľskej činnosti v minimálnej výške 107,25,-€ pre rok 2025. Nasledujúci rok po podaní daňového priznania vám vznikne už aj povinnosť platiť mesačne zdravotné odvody. Ich výšku vám vypočíta zdravotná poisťovňa.
Aj keď začnete podnikať popri zamestnaní, nemáte povinnosť platiť v prvom roku podnikania sociálne odvody, rovnako ako bežný živnostník. To, či budete platiť sociálne odvody nasledujúci rok, alebo nie, bude závisieť od vašich príjmov zo živnosti za aktuálny rok. V prípade ak váš príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vznikne vám povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. nasledujúceho roka (resp. od 1.10 ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania). Výšku samotných sociálnych odvodov určí Sociálna poisťovňa na základe vašich príjmov zo živnosti.
Pre vás ako živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní, neplatia osobitné pravidla pre daň z príjmov. Ak začínate podnikať v roku 2025, prvé daňové priznanie podávate v klasickom termíne do konca marca v roku 2026. Je nevyhnutné myslieť na to, že pri živnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa, aby vám vykonal ročné zúčtovanie, preto musíte podať daňové priznanie vy, a to na inom formulári (pôjde o Daňové priznanie FO typ B). Následne po podaní daňového priznania bude vašou povinnosťou jednorázovo odviesť daň. Pre správne určenie daňovej povinnosti budete musieť poznať svoj základ dane z príjmov. V závislosti od výšky zdaniteľných príjmov a základu dane, ktorá vám vyšla, budete platiť daň. Ak patríte do 1. daňovej kategórie (dosiahnete príjmy do 100 000 eur), vaša sadzba dane bude pre rok 2025 vo výške 15%.
Založiť živnosť popri zamestnaní môžete jednoducho online z pohodlia domova. Stačí vyplniť jednoduchý online formulár a o všetko sa postaráte.
Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania. Príslušný formulár odovzdáte živnostenskému úradu osobne, pošlete poštou alebo ho vyplníte a odošlete elektronicky cez portál www.slovensko.sk.
Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.
Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k daňovému úradu je potrebné požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov a aj na daň z pridanej hodnoty, ak ste platiteľom DPH, a ak používate pokladnicu e-kasa klient, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.
Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Rovnako sa vám do obdobia poistenia v nezamestnanosti započítava aj obdobie rodičovskej dovolenky, materskej dovolenky, dočasnej práceneschopnosti či poberania ošetrovného.
Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.
Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec. Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:
Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.