Môže zamestnávateľ počas PN vyžadovať lekárske záznamy?

V tomto článku sa zameriame na to, či má zamestnávateľ právo žiadať od zamestnanca informácie o návšteve lekára počas trvania práceneschopnosti (PN). Preskúmame, či je možné tieto informácie poskytnúť telefonicky alebo len osobne, a či vôbec.

Povinnosť mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ZoPZS) je zdravotnícky pracovník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Táto povinnosť je obsiahnutá aj v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, v rámci ktorého zdravotnícky pracovník nesmie nijakým spôsobom zneužiť dôveru a závislosť pacienta.

Výnimky z povinnosti mlčanlivosti

Existujú určité výnimky, ktoré umožňujú zdravotníckemu pracovníkovi porušiť mlčanlivosť:

• Ak od povinnosti mlčanlivosti oslobodí zdravotníckeho pracovníka pacient, ktorého údaje sú predmetom mlčanlivosti.
• Zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka na žiadosť súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní orgánom vydávajúcim povolenie (Ministerstvo zdravotníctva SR alebo samosprávny kraj).
• Pri postúpení zdravotnej dokumentácie inému lekárovi poskytujúcemu zdravotnú starostlivosť (§ 80 ods.
• Zbavením mlčanlivosti uznesením Ústavného súdu SR (podľa § 31 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
• Informovanie orgánov trestného konania o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 2 a 4 ZoPZS (oznamovanie dokonaných samovrážd, samovražedných pokusov, opustenie zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu poskytovateľa osobou, ktorá ohrozuje seba alebo svoje okolie a i.).
• Informovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach uvedených v § 79 ods. 4 písm. a) ZoPZS (podozrenia na sexuálne motivované trestné činy voči maloletým).
• Plnenie povinností uložených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zákonom o ochrane zdravia (napr. ustanovenia o pracovnej zdravotnej službe podľa § 30a, § 30e - § 30g, § 31a, 31b a všeobecné povinnosti poskytovateľa podľa § 52 ods. 5), ako aj výnimky uvedené v § 79 ods. 1 písm.
• Oznamovacia povinnosť v zmysle oznamovania narodenia dieťaťa a úmrtia podľa zákona č. 154/1994 Z. z.

Je nevyhnutné osobitne zvažovať, či je možné situáciu podradiť pod rozsah výnimiek.

Právo zamestnávateľa na informácie o absencii zamestnanca

Zamestnávateľ sa vo väčšine prípadov môže dozvedieť o tom, že zamestnanec bol v ambulancii lekára z potvrdenia, ktorým zamestnanec preukazuje dôvod svojej absencie v práci. Podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnanec povinný prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi preukázať.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Aj keby však zamestnávateľ chcel zistiť viac o zdravotnom stave svojho zamestnanca, ošetrujúci lekár jeho zamestnanca mu nemôže sprístupniť informácie, ktoré sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dozvedel.

Zdravotná spôsobilosť na prácu a pracovná zdravotná služba

Pokiaľ má zamestnávateľ dojem, že zamestnanec vzhľadom na svoje ochorenie stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon práce, má možnosť uvedenú skutočnosť prešetriť prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (§ 30a a nasl. zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia).

Lekár pracovnej zdravotnej služby si môže pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu vyžiadať vyšetrenia aj od ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napr. aj od špecialistu. Vyšetrenie a nález však dotazovaný špecialista predkladá lekárovi pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľovi pacienta. Lekár pracovnej zdravotnej služby, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, vypracúva pre zamestnávateľa zdravotný posudok.

Lekársky posudok ako pracovnoprávny dokument

Lekársky posudok je dôležitým pracovnoprávnym dokumentom, potvrdzujúcim dlhodobú zdravotnú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať dohodnutú prácu. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) deklaruje dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti pre výkon dohodnutej práce [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce], chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou [§ 55 ods. 2 písm. a) a § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce], a nemožnosť ďalšieho vykonávania práce bez vážneho ohrozenia zdravia [§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce].

Lekársky posudok na účely okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom musí obsahovať tie náležitosti, ako lekársky posudok na účely preradenia podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce [a následne aj výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce].

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Zákon o zdravotnej starostlivosti a lekársky posudok

Právnym predpisom upravujúcim (aspoň určité aspekty) lekársky posudok je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZS“). Lekársky posudok vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napr. nemocnica, ambulancia) a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár (napr. všeobecný lekár).

Dôležité ustanovenie predstavuje § 16 ods. 3 zákona o ZS, podľa ktorého sa lekársky posudok vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Zamestnávateľ nie je na základe tohto zákona oprávnený žiadať lekársky posudok bez súhlasu zamestnanca.

Postup zamestnávateľa pri pochybnostiach o zdravotnej spôsobilosti

Môžu nastať situácie, že zamestnanec odmieta vykonávať prácu preto, že nie je na jej výkon zdravotne spôsobilý, nepredloží však relevantný lekársky posudok a odmietne sa podrobiť lekárskej prehliadke. Ak zamestnávateľ nemá lekársky posudok, v snahe odstrániť nejasnosť týkajúcu sa zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, postupuje v súlade s právnym poriadkom vtedy, ak vyzve zamestnanca, aby sa podrobil lekárskemu posúdeniu.

Ak je zjavné, že zamestnanec nie je schopný naďalej vykonávať dohodnutú prácu zo zdravotných dôvodov, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Aby tak mohol zamestnávateľ urobiť, musí mať k dispozícii lekársky posudok potvrdzujúci zdravotnú nespôsobilosť vykonávať dohodnutú prácu.

Na jednej strane teda nemôže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a na druhej strane zase nesmie na výkon práce zaraďovať zamestnanca, ktorý nie je zdravotne spôsobilý vykonávať takúto prácu. Podľa § 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) je zamestnávateľ, okrem iného, povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

V tejto súvislosti možno odkázať na osobitnú povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke. Ust. § 30e ods. 14 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia) zakotvuje, že zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Ak by zamestnanec odmietol absolvovať takúto lekársku prehliadku, dalo by sa jeho konanie považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP a zdravotného stavu zamestnancov

Zamestnávateľ musí zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Uvedené povinnosti zamestnávateľovi vyplývajú z ustanovenia § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. Zákon o BOZP nešpecifikuje špeciálny subjekt povinnosti (zamestnávateľ) zaraďovania zamestnanca na výkon práce so zreteľom na jeho zdravotný stav na základe určitých parametrov (napr. činnosť s vyšším rizikom). Subjekt povinnosti - zamestnávateľ je všeobecný.

Povinnosti, podmienky a rozsah zabezpečovania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. Podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 7 ods. 3 zákona o BOZP č. 124/2006 Z. z. Oboznamovanie zamestnanca vykonáva zamestnávateľ podľa druhu vykonávaných prác. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnanca pri prijatí do zamestnania v prvom rade svojimi vlastnými odbornými zamestnancami.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

1. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Nemocenské a náhrada príjmu počas PN

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, resp. dávku, tzv. nemocenské. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod.do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Ak vznikne podozrenie, že poistenec nedodržiava liečebný režim určený lekárom, Sociálna poisťovňa má povinnosť preveriť všetky okolnosti. Do prešetrovania je zapojený samotný poistenec, ktorý musí poskytnúť svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Rovnako sa vyžaduje stanovisko ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdí alebo vyvráti, či pacient porušil pokyny týkajúce sa liečby. Až na základe zhromaždených informácií poisťovňa rozhodne, či došlo k porušeniu režimu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má možnosť preveriť, či zamestnanec počas PN naozaj dodržiava stanovený režim. Kontrola môže prebehnúť priamo na adrese nahláseného pobytu alebo na inom mieste, kde sa predpokladá, že sa zamestnanec zdržiava. Vstup do obydlia je však možný len s jeho súhlasom.

tags: #moze #zamestnavatel #pocas #PN #vyziadat #lekarske