Môže sociálny pedagóg pracovať v školskom klube detí?

V súčasnosti sa v školskom a poradenskom systéme kladie dôraz na profesionalizáciu. Pri vytváraní podporných tímov sa už počíta s profesiou sociálneho pedagóga. Sociálny pedagóg má kompetencie nevyhnutné na poskytovanie komplexných služieb (Liberčanová, 2022).

Kto je sociálny pedagóg?

Podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022) je sociálny pedagóg expertom na sociálne prostredie. Rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a žiaka a dokáže posúdiť a vyhodnotiť jeho vplyv. J. Koláčková (2022) a N. Bizová (2022) uvádzajú, že sociálny pedagóg môže byť jedným z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je súčinný pri riešení rôznych problémov a situácií v školskom prostredí. N. Bizová uvádza, že sociálne aspekty inklúzie sú explicitnou sférou činnosti sociálneho pedagóga.

Ak v škole pôsobia viacerí odborní zamestnanci, ich vzájomná spolupráca môže byť základom multidisciplinárneho tímu, ktorého súčasťou môže byť aj sociálny pedagóg. Veľkosť a zameranie multidisciplinárneho tímu závisí od toho, na aké problémy je zameraná jeho činnosť, či funguje ako relatívne stabilná pracovná skupina v rámci jednej inštitúcie, alebo pôsobí medziinštitucionálne.

Zmeny v legislatíve od roku 2025

Novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinné od 1. januára 2025, priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.

Kvalifikačné predpoklady učiteľa

Kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii odborného zamestnanca sú vzdelanie a dĺžka výkonu pracovnej činnosti, ak sa vyžaduje.

Prečítajte si tiež: Úloha sociálneho pedagóga

Ak ide o pedagogického zamestnanca školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, školského zariadenia, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, vyžaduje sa získanie vzdelania v odbore vzdelávania zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo v študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy alebo absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g) zákona č. 138/2019 Z. z. To sa nevzťahuje na učiteľa, ktorý v triede pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v rozsahu najviac desať hodín týždenne.

Ak ide o pedagogického zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci, ktorý poskytuje výchovu v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin, vyžaduje sa získanie vzdelania:

  • v odbore vzdelávania zameranom na špeciálnu pedagogiku, ak ide o pedagogického zamestnanca s úplným stredným odborným vzdelaním alebo vyšším odborným vzdelaním,
  • v študijnom programe zameranom na špeciálnu pedagogiku alebo sociálnu pedagogiku v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy alebo v študijnom programe zameranom na liečebnú pedagogiku v študijnom odbore logopédia a liečebná pedagogika, ak ide o pedagogického zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa alebo s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, alebo
  • absolvovanie kvalifikačného vzdelávania podľa § 43 ods. 1 písm. g) zákona č. 138/2019 Z. z.

Ak ide o učiteľa materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín. Učiteľ materskej školy ho absolvuje do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.

Osobnostné charakteristiky vychovávateľa

Osobnosť patrí v súčasnosti k frekventovane diskutovaným pojmom u laickej aj odbornej verejnosti. V bežnom živote sa daným pojmom označuje niekto významný, slávny, známy, čo však nie je adekvátne označenie. Osobnosťou je každý z nás, pretože sa ňou stáva človek v priebehu svojho vývinu. Možno konštatovať, že osobnosť je bio-psycho-socio-kultúrna a transcendentálna jednota. Vedné disciplíny, najmä pedagogika, psychológia, sociológia, ale aj iné definujú osobnosť z aspektu svojho vedeckého zamerania. V pedagogických vedách sa pozornosť sústreďuje na osobnosť učiteľa a vychovávateľa. Osobnosti vychovávateľa sa venuje M.

Jednou z hlavných požiadaviek na súčasného vychovávateľa, ak chce byť v práci úspešný, je jeho dostatočná kreativita, tvorivosť. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch vo svojom kontexte vymedzuje súbor kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogického zamestnanca. Podľa M. Šnídlovej a E. Vincejovej (2013) profesijný štandard pedagogického zamestnanca vymedzuje nevyhnutné a dosiahnuteľné profesijné kompetencie ako predpoklad štandardného, t. j.

Prečítajte si tiež: Kvalifikácia sociálneho pedagóga pre materskú školu

V zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch patrí vychovávateľ do kategórie pedagogických zamestnancov. Je fyzickou osobou, ktorá vykonáva pedagogickú činnosť. Pedagogickou činnosťou zahŕňa súbor pracovných činností, ktoré sú späté s výchovno-vzdelávacou činnosťou, ustanovené zamestnávateľom. S. Babiaková (2007) a podobne M. Charakteristiky osobnosti vychovávateľa determinujú špecifiká jeho profesie, keďže nie každý vychovávateľ má predpoklady dosahovať úspechy vo výchovnej činnosti. Má ich iba taký vychovávateľ, ktorý je na kvalitatívnej, odbornej, pedagogickej, mravnej, kultúrnej a spoločenskej úrovni (Kouteková, M., 2003). Okrem požadovaného stupňa vzdelania, a teda odbornej spôsobilosti, ukotvenej v zákone by mal disponovať osobnostnou spôsobilosťou, a to schopnosťami ako sú sebaovládanie, vytrvalosť, dôslednosť, spoľahlivosť, zodpovednosť, trpezlivosť, schopnosť empatie, motivácie, schopnosť komunikácie, ale rovnako aj schopnosťou počúvať. J. A. Vychovávateľ disponujúci potrebným súhrnom pedagogických vedomostí a spôsobilostí, osobných vlastností a charakterových daností sa stáva dôležitým článkom v sústave výchovy mimo vyučovania.

Vychovávateľ v školskom klube detí

Pozitívny vzťah k deťom sa bezvýhradne radí k prioritám osobnosti vychovávateľa. Profesia vychovávateľa zastáva v systéme školstva nezastupiteľné miesto, keďže vychovávateľ je ten, ktorý deti vychováva a vedie ich k zmysluplnému tráveniu voľného času. Preto je pre vychovávateľa nesmierne dôležité budovať si s deťmi hodnotný a dôverný vzťah. Jednou z možností uplatnenie vychovávateľa je školský klub detí (ďalej „ŠKD“), ktorý na jeho realizáciu vytvára optimálny priestor. ŠKD patrí v školskej sústave medzi školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, kde sa realizuje výchova a vzdelanie mimo vyučovania. ŠKD ponúka deťom priestor na osvojenie si pravidiel zmysluplného trávenia voľného času. Jeho úlohou je rozvíjať vedomosti, zručnosti a postoje detí získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole, a to pri plnom rešpektovaní záujmov a potrieb detí. J. Sú aplikovateľné v činnosti školských klubov, pretože v nich sa vytvára priestor pre realizáciu aktivít, ktoré by naštartovali proces sebapoznania, sebaponímania dieťaťa, rozvoj jeho individuality, jedinečnosti. Špecifikum práce v ŠKD poskytuje vychovávateľom príležitosť viesť vychovávaných k racionálnemu využívaniu voľného času, v rámci ktorého majú možnosť rozvíjať ich špecifické schopnosti, upevňovať žiaduce morálne aspekty a zároveň uspokojovať prirodzené ľudské potreby.

Výchovno-vzdelávacia činnosť v ŠKD

Počas výchovno-vzdelávacieho procesu, aktívnym spôsobom trávenia času v ŠKD žiaci nadobúdajú kompetencie, ktoré sú výsledkom výchovno-vzdelávacej činnosti. Vychovávateľ v ŠKD má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu sústavnej a cieľavedomej činnosti, keďže deti navštevujú ŠKD denne. Činnosť v ŠKD nadväzuje na vzdelávaciu činnosť základnej školy, nie je ale priamym pokračovaním vyučovania, ani ho nenahradzuje (Kouteková, M., 2013). Denný a týždenný rozvrh činnosti by mal zodpovedať požiadavkám duševnej hygieny (striedaním pokojných a pohybovo náročných činností, striedanie práce a odpočinku a pod.), zároveň musí tento režim dbať na vytváranie vhodných podmienok pre uskutočnenie výchovných zámerov. Výchova je celoživotný proces a patrí k najnáročnejším a najzložitejším činnostiam, najmä ak sa má realizovať profesionálne. Špecifikum výchovného pôsobenia vychovávateľa v školskom klube detí spočíva vo výchove pozitívnych mravných vlastností, vedomiu osobnej zodpovednosti, sebaovládania, sebadisciplíny, prekonávania prekážok v živote, pozitívneho myslenia, aktívneho životného postoja, prosociálneho správania, rozvoju schopností, zručností, návykov v praktickej činnosti v oblasti športu, umenia, techniky, uplatňovania poznatkov spoločenských, prírodných a iných vied v praktickej činnosti (Titková, J., 2012). Rozvoj osobnosti detí je spoločensky a pedagogicky najdôležitejšia funkcia aktivít vychovávateľa vo voľnom čase. Tým sa výchova vo voľnom čase stáva súčasťou vedomého a zámerného výchovného úsilia, ktoré je zamerané na komplexný rozvoj osobnosti.

Prieskum medzi vychovávateľmi

Prieskumu sa zúčastnilo 30 vychovávateliek - žien (100 %). Prieskumnú vzorku z hľadiska veku tvorilo 12 respondentiek (40 %) vo veku od 31 - 40 rokov. V prieskumnej vzorke mali zväčša zastúpenie respondentky s dĺžkou pedagogickej praxe 0 - 10 rokov, konkrétne 12 respondentiek (40 %) a s dĺžkou pedagogickej praxe nad 30 rokov deväť respondentiek (30 %), čo nám umožňuje utvoriť si obraz o skúmanej problematike tak z pohľadu začínajúcich vychovávateliek, ako aj skúsených vychovávateliek, s dostatkom vedomostí a skúseností z praxe. Z aspektu vzdelania malo 17 respondentiek (57 %) ukončené vysokoškolské magisterské vzdelanie a 8 (27 %) bakalárske vzdelanie. Päť (16 %) malo ukončené stredoškolské vzdelanie. Až 29 (97 %) z oslovených respondentiek malo absolvované pedagogické vysokoškolské vzdelanie.

Mieru dôležitosti vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pre výkon profesie vychovávateľa v školskom klube detí. Až 23 respondentiek (77 %) si myslí, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa je čiastočne dôležité. Podľa šiestich respondentiek však nie je vôbec dôležité (20 %).

Prečítajte si tiež: Pracovná náplň sociálneho pedagóga

Mieru dôležitosti pedagogického zamerania pre výkon profesie vychovávateľa v ŠKD. Až 23 z opýtaných (77 %) považuje pedagogické zameranie pre výkon profesie vychovávateľa ŠKD za veľmi dôležité, sedem (23 %) z opýtaných ho považuje za čiastočne dôležité, no nikto z opýtaných si nemyslí, že by nebolo vôbec dôležité.

Vzdelávanie v oblasti rozvíjania kompetencií a uplatňovania aktivizujúcich metód v edukačnej praxi vychovávateľov. Prieskum ukázal, že 20 respondentiek ho považuje za veľmi dôležitý (66 %) a 10 aspoň čiastočne dôležitý (34 %). Z uvedeného vyplýva, že respondentky považujú za dôležité poznať a využívať nielen tradičné, ale aj aktivizujúce metódy vo svojej činnosti. Až 29 respondentiek (97 %) využíva vo svojej činnosti kombináciu tradičných a aktivizujúcich metód, jedna respondentka (3 %) preferuje výlučne tradičné metódy, čo však nemožno kritizovať, pretože aj vhodne zvolená tradičná metóda vie aktivizovať.

Výchovno-vzdelávacia činnosť vychovávateľa v ŠKD má svoje špecifiká, keďže svojim charakterom nie je pokračovaním vyučovacieho procesu. Vychovávateľ disponuje odlišnými didaktickými prostriedkami ako učiteľ, determinovanými charakteristikami voľnočasovej výchovy, pričom treba prihliadať na individuálne špecifiká každého jednotlivca. Možno konštatovať, že pri voľbe vhodných metód treba prihliadať na konkrétnu osobnosť žiaka, dieťaťa a charakter vykonávanej činnosti. Metódy treba vhodne kombinovať, striedať a prispôsobovať potrebám, využívať široké spektrum metód.

Požadované vlastnosti vychovávateľa

Za veľmi dôležité považujú vychovávateľky vlastnosti ako: komunikatívnosť, sebaovládanie, sebreflexiu, schopnosť počúvať, empatiu, motiváciu, vytrvalosť, kreativitu, zodpovednosť, dôslednosť, spoľahlivosť. Za dôležité považujú trpezlivosť a asertivitu. Všetky uvedené požiadavky považujú za veľmi dôležité, no za najdôležitejšiu považujú pedagogicko psychologickú spôsobilosť, čo potvrdzuje aj predchádzajúce zistenie, kde respondentky zdôrazňovali potrebu pedagogického zamerania pre efektívne vykonávanie vychovávateľskej profesie. Je treba, aby vychovávateľ disponoval pedagogicko- psychologickými spôsobilosťami, ktoré sú adekvátnym a potrebným predpokladom pre efektívne vykonávanie činností v ŠKD. Nadobudnuté vedomosti v priebehu štúdia sa práve v praxi, praktickej činnosti stávajú zručnosťami, ktoré sú základom pre rozvíjanie kompetencií. Na základe výsledkov prieskumu možno osobnostné predpoklady pre výkon profesie vychovávateľa reprezentovať ako požiadavku na osobnosť vysokoškolsky a predovšetkým pedagogicky vzdelanú, schopnú motivácie, kreativity, komunikácie, sebareflexie, reprezentujúcu demokratický výchovný štýl so snahou neustáleho sebazdokonaľovania nadobudnutých vedomostí a zručností, so schopnosťou flexibilne využívať tradičný aj tvorivo-humanistický model výchovy, ktorá bezvýhradne disponuje pozitívnym vzťahom k deťom a tiežk povolaniu, a ku ktorej neodmysliteľne patria vlastnosti ako spravodlivosť, zásadovosť, spoľahlivosť, dôslednosť či tolerantnosť.

tags: #moze #socialny #pedagog #pracovat #v #skolskom