Možnosti nákupu auta počas PN na Slovensku

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého je živnostník alebo zamestnanec dočasne neschopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas tohto obdobia môže nastať situácia, kedy živnostník zvažuje kúpu nového auta. V tomto článku sa pozrieme na to, ako práceneschopnosť ovplyvňuje nárok na nemocenské dávky a daňové povinnosti spojené s používaním auta na podnikanie.

Nárok živnostníka na nemocenské dávky počas PN

Živnostníci majú, podobne ako zamestnanci, nárok na nemocenské dávky. Nárok na nemocenské dávky vzniká živnostníkovi z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, alebo ak má nariadené karanténne opatrenie. Sociálna poisťovňa však prizná nárok iba tomu živnostníkovi, ktorý má lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť a je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Okrem potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti musí živnostník spĺňať aj ďalšie podmienky, aby mu Sociálna poisťovňa priznala nárok na nemocenské dávky:

• Nesmie poberať materské.
• Musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške (toleruje sa suma dlžného poistného nižšia ako 5 eur).
• Ak je dobrovoľne nemocensky poistený, musí mať najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch.

Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN.

Výpočet sumy nemocenskej dávky

Výška nemocenskej dávky pre živnostníkov vychádza z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). DVZ sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, vydelený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.

Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil. Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 12,5 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. dňa PN sa dávka zvyšuje na 25 % DVZ alebo PDVZ. Minimálna výška pri výpočte nie je stanovená. Ak však dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, DZV ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje v 1. až 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur. Od 4. dňa PN sa výška nemocenského zvýši.

Povinnosti živnostníka počas poberania nemocenskej dávky

Rovnako ako zamestnanec, aj živnostník je počas poberania nemocenskej dávky povinný dodržiavať liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom. Aj v tomto prípade je živnostník kontrolovaný zamestnancom Sociálnej poisťovne. Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca.

Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a zdržiavaniu sa v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.

Poistenie práceneschopnosti ako alternatíva k nemocenským dávkam

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

1. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne, z ktorých je pri PN vyplácaná nemocenská dávka.
2. Komerčným poistením PNky v poisťovniach.

Vzhľadom na to, že samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€ (čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne) a mesačná nemocenská dávka je iba približne 335€, môže byť komerčné poistenie práceneschopnosti zaujímavou alternatívou.

Príklady z praxe

• Kaderník, 35 rokov: Ak by sa ocitol na PN a od Sociálnej poisťovne by nedostal nič, pretože nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov, nedokázal by pokryť svoje mesačné výdavky na úrovni 1000€. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
• 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Ak by sa ocitol na PN a musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady 1800€, tak by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti nastavené na dávku 60€/deň, čo ho bude stáť približne 65€/mesačne.
• 30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku: Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na neočakávané výdaje. Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov 1500€, potrebuje dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne.

Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení práceneschopnosti

• Rizikové povolanie: Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu.
• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta- podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Každá poisťovňa má stanovenú čakaciu dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie.
• Karenčná doba: Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba, čo je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
• Limit poistenia PN: Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit- v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
• Požadované doklady: Doklady ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne.

Daň z motorových vozidiel a práceneschopnosť

Daň z motorových vozidiel upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. Predmetom dane je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie. Pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“ je potrebné chápať aj dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Vznik a zánik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t.j. vzniku daňovej povinnosti, ak došlo k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla.

Práceneschopnosť a daň z motorových vozidiel

Dôležité je, že daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel nezaniká pri prerušení činností podnikateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Takisto ani pri ďalších dôvodoch ako sú sezónne práce podnikateľa, nedostatok pracovných príležitostí či z dôvodu voľných dní. Ak je podnikateľ PN, daňová povinnosť nezaniká.

Oznamovacia povinnosť

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, daňovníkovi oznamovacia povinnosť nevzniká. Podnikateľ je povinný oznámiť zánik daňovej povinnosti k 31. decembru predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia vtedy, ak počas celého zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, vozidlo nebolo predmetom dane, t.j. nedošlo k naplneniu predmetu dane (vozidlo nebolo použité na podnikateľskú činnosť počas celého zdaňovacieho obdobia ani jeden deň), o vozidle nebolo účtované, vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii alebo neboli uplatňované výdavky spojené s požívaním vozidla.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie

Zdaňovacím obdobím pre daň z motorových vozidiel je kalendárny rok. Daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie podáva daňovník do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, pričom týmto dňom je daň splatná.

Uplatnenie výdavkov na auto v podnikaní SZČO

Samostatne zárobkovo činné osoby si môžu do svojich daňových výdavkov uplatniť výdavky spojené s používaním motorového vozidla, ktoré používajú na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Pre správne určenie výšky týchto daňovo uznateľných výdavkov je potrebné vedieť, o aké motorové vozidlo ide.

Forma obstarania auta do podnikania

Medzi základné formy obstarania auta do podnikania patria:

• Kúpa auta
• Finančný prenájom (lízing)
• Operatívny prenájom
• Výpožička

Vozidlo zaradené do obchodného majetku

Vozidlo zaradené do obchodného majetku je vozidlo, ktoré používa SZČO na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, účtuje o ňom v účtovníctve alebo ho eviduje v daňovej evidencii a má ho vo svojom vlastníctve.

Vozidlo nezaradené do obchodného majetku

V situácii, kedy nie je vlastné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku, si môže SZČO uplatniť výdavky ako cestovné náhrady, na ktoré ma SZČO nárok počas pracovnej cesty, a to podľa zákona o cestovných náhradách.

tags: #moze #szco #kupit #auto #pocas #pn