
Tento článok sa zaoberá problematikou výpovede zo strany zamestnávateľa počas trvania výpovednej doby a počas práceneschopnosti zamestnanca (PN). Skúmame, kedy je výpoveď zo strany zamestnávateľa povolená, aké sú ochranné doby, dĺžka výpovednej doby a ďalšie dôležité aspekty pracovného práva v Slovenskej republike.
Výpoveď je jedným zo spôsobov, ako ukončiť pracovný pomer. Je to jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas zamestnanca. Zamestnávateľ však nemôže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu. Musí sa riadiť dôvodmi stanovenými v Zákonníku práce. Na rozdiel od zamestnanca, ktorý môže dať výpoveď aj bez udania dôvodu, zamestnávateľ musí svoj dôvod výpovede presne špecifikovať.
Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď len z nasledovných dôvodov:
Je dôležité, aby bol dôvod výpovede vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Zákonník práce chráni zamestnancov pred výpoveďou v určitých situáciách, ktoré sa nazývajú ochranné doby. Počas týchto období zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, aj keby inak boli splnené podmienky pre výpoveď.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Toto neplatí, ak si zamestnanec túto neschopnosť úmyselne vyvolal alebo spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia (§ 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
Novela Zákonníka práce hovorí, že OČR (ošetrovanie člena rodiny) sa posudzuje ako PN pre účely výpovede, čím rozširuje zákaz výpovede aj počas OČR. To znamená, že počas trvania OČR nemôže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď.
Okrem PN a OČR existujú aj ďalšie ochranné doby, počas ktorých zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď:
Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby, okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Zákaz výpovede nie je absolútny. Existujú situácie, kedy môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď aj počas ochrannej doby. Tieto výnimky sa vzťahujú na prípady, kedy sa zamestnávateľ zrušuje, alebo ide o stratu predpokladov na výkon práce, alebo porušenie pracovnej disciplíny.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Detailné podmienky týchto výnimiek sú upravené v § 64 ods. 3 Zákonníka práce.
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje "inak" v § 62 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, podľa ktorého:
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak zákon neustanovuje inak.
Počas plynutia výpovednej doby si zamestnanec musí riadne plniť svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Plynutie výpovednej doby neznamená žiadne úľavy, a rovnako za vykonanú prácu zamestnancovi patrí dohodnutá mzda, vrátane iných nárokov zamestnanca.
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Na odstupné má zamestnanec nárok len ak to ustanovuje zákon alebo sa na tom so zamestnávateľom dohodne. Zo zákona má v prípade výpovede zamestnanec nárok na odstupné len v prípade ak ide o zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a pracovný pomer trval aspoň 2 roky.
V určitých prípadoch musí zamestnávateľ pred daním výpovede zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu. Pokiaľ samozrejme takou disponuje v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, ako miesto výkonu práce.Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, aka) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Práca by mala podľa súdnej praxe zodpovedať zdravotnému stavu, kvalifikácii a vzdelaniu zamestnanca.
Podľa § 74 Zákonníka práce musí zamestnávateľ výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Ak u zamestnávateľa odbory (zástupcovia zamestnancov) nepôsobia, tak zamestnávateľ samozrejme môže konať aj bez toho.
Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V opačnom prípade by bola výpoveď neplatná. Takýto súhlas sa ale nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Výpoveď daná zamestnávateľom je veľmi častým predmetom súdnych sporov. Ak zamestnanec dostal od zamestnávateľa neplatnú výpoveď, tak podľa § 79 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Pracovný pomer je možné skončiť aj dohodou. Dohoda o skončení pracovného pomeru je viazaná na súhlas zamestnávateľa ako aj zamestnanca so skončením pracovného pomeru. Návrh dohody si preto dobre prečítajte.