Možnosti Odvolania, Ak Nie Ste Spokojní s Rozsudkom

V slovenskom právnom systéme existuje možnosť odvolať sa, ak nie ste spokojní s rozsudkom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad podmienok a postupov spojených s podaním odvolania, s dôrazom na konanie o dávke v nezamestnanosti.

Úvod do Konania o Dávke v Nezamestnanosti

Konanie o dávke v nezamestnanosti začína predložením žiadosti o dávku v nezamestnanosti miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Za žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa považuje priamo rozhodnutie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré vydáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zaradenie poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie je jedna z podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti. Nárok na túto dávku posudzuje a priznanú dávku vypláca pobočka Sociálnej poisťovne. V prípade, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nezaradí klienta do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká. Výnimkou z tohto pravidla je jednorazové požiadanie o vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti z nevyčerpanej časti dávky priznanej v predchádzajúcom období. V takomto prípade sa rozhodnutie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyžaduje.

Dokumenty Potrebné k Žiadosti o Dávku v Nezamestnanosti

Na dôsledné došetrenie skutkového stavu a posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné spolu s rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie doložiť aj ďalšie dokumenty, z ktorých sú zrejmé nevyhnutné údaje. Takýmto dokladom je predovšetkým tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, na ktorom okrem svojich osobných údajov žiadateľ uvedie prehľad dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa slovenských právnych predpisov, prípadne v zahraničí. Tento prehľad dôb poistenia je len informatívny a pomáha preveriť skutkový stav, ktorý vykonáva pobočka. Pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti sa následne vychádza z potvrdení zamestnávateľov a formulárov vystavených príslušnými zahraničnými inštitúciami.

Doba Poistenia

Prehľad o dosiahnutých dobách poistenia v nezamestnanosti je relevantný na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, lebo podľa slovenských právnych predpisov je na splnenie podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti, po zaevidovaní sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, potrebné dosiahnuť v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti v rozsahu dvoch rokov, t. j. 730 dní. Vo všeobecnosti platí, že do tejto doby sa započítava aj doba poistenia v nezamestnanosti spadajúca do posudzovaného obdobia, ktorá bola dosiahnutá podľa právnych predpisov štátu, s ktorým je Slovenská republika zmluvne zaviazaná na takéto započítanie.

Ďalšie Údaje v Žiadosti

Okrem uvedeného sa do tlačiva Žiadosť o dávku v nezamestnanosti vpisujú aj údaje o prípadnom poberaní alebo uplatnení si nároku na dôchodok, o poberaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, o exekúciách vedených proti žiadateľovi, o maloletých deťoch a vyživovaných osobách. Podpisom žiadateľ deklaruje, že údaje sú pravdivé, ako i to, že si je vedomý právnych následkov poskytnutia nesprávne uvedených údajov. Súčasťou tlačiva Žiadosť o dávku v nezamestnanosti je aj poučenie, v ktorom sú prehľadným spôsobom zhrnuté podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, spôsob výpočtu dávky v nezamestnanosti, doba poskytovania dávky, ako i povinnosti príjemcu dávky v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Potvrdenie Zamestnávateľa

Ďalším dôležitým tlačivom je Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Predkladá sa, ak do posudzovaného obdobia spadajú aj doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté z výkonu činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Okrem identifikácie zamestnávateľa a prehľadu dosiahnutej doby poistenia v nezamestnanosti sú súčasťou tohto tlačiva údaje o prerušení poistenia v nezamestnanosti, vylúčení povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnuté vymeriavacie základy a vykonané zrážky zo mzdy.

Ďalšie Potrebné Doklady

Ďalšími dokladmi, ktoré môžu byť potrebné k posúdeniu nároku v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, sú napríklad príslušné formuláre zahraničných inštitúcií či Potvrdenie o platení poistného na poistenie v nezamestnanosti na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, čo sú interné tlačivá Sociálnej poisťovne.

Lehoty na Vydanie Rozhodnutia

Podaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti začína plynúť pobočke Sociálnej poisťovne lehota na vydanie rozhodnutia. Presnejšie, lehota na vydanie rozhodnutia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení žiadosti o dávku v nezamestnanosti na miestne príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Táto je povinná posúdiť nárok na dávku v nezamestnanosti a vydať rozhodnutie do 60 dní od začatia konania. Lehota začína plynúť od momentu doručenia žiadosti na miestne príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Ak je rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie predložené miestne nepríslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, lehota na vydanie rozhodnutia začne plynúť až odo dňa doručenia žiadosti miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Došetrovanie Skutkového Stav

Pred vydaním rozhodnutia je potrebné presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Pokiaľ sú spolu s požiadaním o dávku v nezamestnanosti známe pobočke Sociálnej poisťovne všetky relevantné skutočnosti, rozhodne o dávke bezodkladne. V opačnom prípade, po podaní žiadosti o dávku komunikuje pobočka Sociálnej poisťovne s klientom, bývalými zamestnávateľmi žiadateľa, príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne zahraničnými nositeľmi poistenia, ak klient v posudzovanom období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pracoval v zahraničí. V rámci došetrovania skutkového stavu sa objasňujú rovnako všetky rozhodujúce skutočnosti, či sú v prospech alebo v neprospech žiadateľa.

Dôkazné Prostriedky

Za dôkaz je možné považovať všetko, čo prispeje k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, potvrdenia zamestnávateľa, pracovné zmluvy, výplatné pásky a iné pracovné podklady, rozhodnutia a vyjadrenia súdov a iných právnických osôb. Nedokazujú sa skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Aj samotný žiadateľ má právo navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Účastník konania má právo a zároveň povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Hodnotenie dôkazov vykonáva Sociálna poisťovňa podľa svojej úvahy, hodnotí každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala, uvedie Sociálna poisťovňa v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Predĺženie Lehoty a Prerušenie Konania

V mimoriadne zložitých prípadoch, zvlášť v prípadoch, ak je došetrenie skutkového stavu časovo náročné, môže pobočka Sociálnej poisťovne predĺžiť lehotu na rozhodnutie o ďalších 60 dní, o čom žiadateľa o dávku písomne informuje. V prípade závažnejších dôvodov, ktoré vedú k nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote, môže dôjsť k prerušeniu konania. Prerušiť konanie je možné aj v situácii, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (skutočnosť zásadného významu, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný orgán), ak bol účastník konania vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania alebo ak to zhodne navrhnú účastníci konania. V konaní sa následne pokračuje po odpadnutí dôvodov, pre ktoré sa konanie prerušilo alebo uplynutím doby, na ktorú bolo konanie prerušené. V prípade, ak žiadateľ vzal žiadosť o dávku späť pred samotným vydaním rozhodnutia, konanie sa zastavuje.

Rozhodnutie o Dávke v Nezamestnanosti

O posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti sa vydáva písomné rozhodnutie. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí byť členené na jednotlivé časti: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Doručovanie Rozhodnutia

Rozhodnutie o dávke v nezamestnanosti sa najčastejšie oznamuje žiadateľovi doručením. V prípade, ak je rozhodnutím dávka v nezamestnanosti priznaná, doručuje sa ako bežná listová zásielka. Ak je dávka nepriznaná, rozhodnutie sa doručuje ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Takto sú zasielané aj procesné rozhodnutia o prerušení alebo zastavení konania. Rozhodnutie o priznaní dávky v nezamestnanosti doručované ako bežná listová zásielka sa považuje za doručené druhým dňom po dni podania zásielky na poštovú prepravu. Do tejto dvojdňovej lehoty sa nezapočítava sobota ani deň pracovného pokoja. Rozhodnutie, ktorým sa dávka v nezamestnanosti nepriznala, sa doručuje ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" a považuje sa za doručené dňom uvedeným na doručenke ako dátum prevzatia. Ak nebol klient zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Rozhodnutie sa považuje za doručené aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať alebo ak bolo doručenie rozhodnutia zmarené konaním alebo opomenutím klienta.

Odvolanie Proti Rozhodnutiu Sociálnej Poisťovne

Proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne o dávke v nezamestnanosti je možné sa odvolať. Klienti sa zväčša odvolávajú proti rozhodnutiu o nepriznaní dávky v nezamestnanosti, majú však právo podať odvolanie aj v prípade, ak im dávka v nezamestnanosti bola priznaná. V takýchto situáciách spochybňujú priznanú výšku dávky v nezamestnanosti alebo obdobie, počas ktorého sa im má poskytovať.

Kde a Ako Podať Odvolanie

Odvolanie sa podáva v tej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Napriek tomu, že druhostupňovým orgánom je v prípade odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, Ústredie, klient podáva odvolanie priamo v pobočke, ktorá rozhodovala o dávke v nezamestnanosti v prvom stupni.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Lehota na Podanie Odvolania

Odvolanie je možné podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, pričom postačuje, ak je v posledný deň lehoty podané na pošte a adresované mieste príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania sa rozhodnutie stáva právoplatným. Odvolanie nie je možné podať, ak účastník konania vzal už raz podané odvolanie späť a alebo ak sa žiadateľ o dávku v nezamestnanosti písomne vzdal práva na podanie odvolania. Na podanie odvolania má klient predĺženú lehotu až v dĺžke troch mesiacov, ak nebol poučený o možnosti podať odvolanie vôbec alebo toto poučenie bolo nesprávne. V prípade nekorektného poučenia o odvolaní je odvolanie podané včas, ak je podané do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia klientovi.

Postup Pobočky Sociálnej Poisťovne

Pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní aj sama rozhodnúť v rámci autoremedúry, ale to iba ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka ďalšieho účastníka konania alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V opačnom prípade, ak o odvolaní sama nerozhodne, predloží odvolanie spolu so spisovým materiálom a výsledkami prípadného doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od doručenia odvolania. V takomto prípade o odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne rozhoduje Sociálna poisťovňa, Ústredie.

Rozhodnutie Sociálnej Poisťovne, Ústredie

Sociálna poisťovňa, Ústredie, ako odvolací orgán posúdi správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade potreby doterajšie konanie doplní a podľa došetreného skutkového stavu napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdí a odvolanie klienta zamietne alebo napadnuté rozhodnutie zmení, prípadne zruší a vec vráti do konania na prvom stupni. Sociálna poisťovňa, Ústredie, ako druhostupňový orgán je povinná rozhodnúť o odvolaní žiadateľa najneskôr do 60 dní odo dňa jeho doručenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Do tejto lehoty sa započítava aj doba, počas ktorej disponuje s odvolaním samotná pobočka. Ak bolo odvolanie klienta doručené priamo Sociálnej poisťovni, Ústredie, musí byť postúpené najprv pobočke Sociálnej poisťovne.

Právoplatnosť Rozhodnutia

Doručením druhostupňového rozhodnutia o nároku na dávku v nezamestnanosti žiadateľovi nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť. Ak je prvostupňové rozhodnutie potvrdené alebo menené, nadobúda právoplatnosť aj toto prvostupňové rozhodnutie, a to dňom právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia. Ak je prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie, nadobudne právoplatnosť iba zrušovacie druhostupňové rozhodnutie s tým, že vo veci koná opätovne prvostupňový orgán tak, ako keby doteraz konané nebolo. Opätovne tak rozhoduje o dávke v nezamestnanosti pobočka Sociálnej poisťovne a vydané rozhodnutie môže byť opäť napadnuté odvolaním a vec tak bude postúpená druhostupňovému orgánu. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, Ústredie, je pre pobočku záväzný.

Súdne Preskúmanie Rozhodnutia

Ak je žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nespokojný aj s výsledkom odvolacieho konania, môže ho napadnúť žalobou na príslušnom krajskom súde. Žaloba sa podáva na krajskom súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia druhostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie, klientovi. V prípade, ak by bola žaloba podaná po márnom uplynutí lehoty, konanie by bolo uznesením krajského súdu zastavené. Miestna príslušnosť súdu je určená podľa trvalého pobytu žalobcu. V prípade, ak by bola žaloba podaná omylom na nepríslušný súd, tento by ju bol povinný postúpiť príslušnému súdu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. V prípade podania žaloby na nepríslušný súd v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Ústredie, by lehota bola považovaná za zachovanú, aj keby žaloba nebola nepríslušným súdom postúpená príslušnému súdu v rámci tejto dvojmesačnej lehoty.

Vyčerpanie Riadnych Opravných Prostriedkov

Predpokladom využitia súdneho preskúmania rozhodnutia je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov žiadateľom. Žiadateľ tak, aby v prípade nespokojnosti s druhostupňovým rozhodnutím mohol využiť súdne preskúmanie tohto rozhodnutia, musí najprv využiť možnosť podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím vyjadruje žiadateľ podaním odvolania, ktoré podáva v lehote 30 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ teda nespokojný žiadateľ nevyužije možnosť podať odvolanie alebo mu lehota na podanie odvolania márne uplynie, príp. sa práva podať odvolanie vzdá alebo ho po jeho podaní zoberie späť, nie je možné obrátiť sa so žiadosťou na súd.

Vylúčenie Sudcu z Dôvodu Zaujatosti

V súdnych konaniach sa môže vyskytnúť situácia, že účastník konania má pocit, že konajúci sudca je voči nemu zaujatý. Tento pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach. Je potrebné vychádzať z toho, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Kritéria Nestrannosti Sudcu

Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať.

Právna Úprava Vylúčenia Sudcov

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 14 až § 17 obsahuje právnu úpravu vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Východiskovým je ustanovenie § 14, podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zákon však obsahuje aj negatívnu definíciu, a teda aké okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Zrekapitulujme si to. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp.

Námietky Zaujatosti

Najčastejšie sa v praxi vyskytujú zo strany účastníkov konania námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodov týkajúcich sa postupu sudcu v konaní, a teda že napríklad sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá dlhšie než účastník očakával a podobne. K uvedenému si dovoľujem odcitovať časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. 7. 2010, sp. zn. 1 Nc 20/2010, kde tento súd uviedol, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. V judikatúre možno nájsť tiež prípad, kedy účastník považoval sudkyňu za zaujatú z dôvodu, že rozhodla príliš rýchlo.

Účel Ustanovenia § 14 OSP

Účelom ustanovenia § 14 OSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.

Subjektívne a Objektívne Kritéria Nestrannosti

Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti.

Námietka Zaujatosti a Trestné Oznámenie

Skutočnosť, že odporca hrubo urážajúcim podaním invektuje zákonné sudkyne, ktoré zvažujú podanie trestného oznámenia voči jeho osobe, je takým vzťahom menovaných sudkýň k tomuto účastníkovi konania, ktoré vzbudzuje vážnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom prejednávaní a rozhodovaní vo veci, ako aj ich osobné presvedčenie, ktoré im zjavne bráni rozhodovať vo veci nestranne resp. nezaujato. Podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu (resp. sudcov) účastníkom konania alebo jeho zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch účastníka, pretože potom by sa mohlo stať, že účastník by účelovo podával trestné oznámenie na konajúceho sudcu (resp. sudcov) za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná a rozhodne iný sudca (resp. sudcovia), ktorý podľa jeho subjektívneho názoru sa javí ako „vhodnejší". Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania.

Lehota na Podanie Námietky Zaujatosti

Námietka zaujatosti nemôže byť podávaná kedykoľvek. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Je však možné, že o vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom konania sa účastník dozvie až neskôr.

Náležitosti Námietky Zaujatosti

Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne a ani vec nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. V minulosti sa dosť často stávalo, že sa účelovo podávali neúplné a nejasné námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi s účelom predlžovať konanie, keďže súd následne musel účastníka vyzývať na doplnenie chýbajúcich údajov a predkladať súdny spis na rozhodnutie o námietke na nadriadený súd. V súčasnosti teda pri podaní námietky zaujatosti, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, alebo ide o námietku zaujatosti, ktorá je neprípustná, lebo sa týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, sa takáto námietka vôbec nerieši a vôbec sa na ňu neprihliada.

Opakované Námietky Zaujatosti

Účastníci konania sa častokrát neuspokoja s vyriešením ich námietok resp. s rozhodnutím o ich námietkach a podávajú námietky zaujatosti opakovane z tých istých dôvodov (napríklad účastník znovu opakuje, že sudca je zrejme zaujatý, keď nevypočul jeho manželku a podobne). Zákon hovorí, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd. Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. Súd je povinný aj v prípade, ak vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil, teda musí listom oznámiť účastníkovi, prečo vec nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie! Nepostačuje, že súd námietku jednoducho odignoruje. Účastník, ktorý námietku podal má právo vedieť, prečo o nej nebude rozhodované.

Odvolanie v Civilnom Konaní

Odvolanie je dôležitým opravným prostriedkom v rámci slovenského procesného práva, a to ako v civilnom, tak aj v správnom konaní. Umožňuje účastníkom konania napadnúť rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, ak sú presvedčení, že došlo k pochybeniu vo veci samej alebo v procesnom postupe.

Riadny Opravný Prostriedok

Odvolanie je riadny opravný prostriedok, ktorým môže účastník konania napadnúť rozhodnutie prvostupňového orgánu (súdu alebo správneho orgánu) pred orgánom vyššieho stupňa. V civilnom konaní je možné podať odvolanie proti väčšine rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré ešte nie sú právoplatné.

#

tags: #mozem #podat #odvolanie #ak #som #s