Môže pracovník s andragogickým vzdelaním pracovať ako sociálny terapeut?

Úvod

Tento článok sa zaoberá možnosťami uplatnenia andragogického vzdelania v oblasti sociálnej terapie. Analyzuje zákon o sociálnej práci a zriadení komory sociálnych pracovníkov, pričom sa opiera o názory odborníkov z praxe a výskumné zistenia. Príspevok sa zameriava na reflexiu sociálnych pracovníkov k prijatiu zákona a očakávaniam z jeho aplikácie do praxe.

Vývoj sociálnej práce na Slovensku a legislatívny rámec

Vývoj sociálnej práce na Slovensku prešiel dynamickým vývojom, ktorý ovplyvnili sociálno-politické zmeny po roku 1989. Po roku 1992 sa sociálna práca začala rozvíjať ako samostatný študijný odbor na vysokoškolskom stupni. Uplatnenie absolventov a legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo, najmä v štátnej správe, vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa, ovplyvnilo dynamiku rozvoja študijného odboru sociálna práca.

Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu, tak profesijné, ako aj etické a právne. Hoci bol zákon o sociálnej práci predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR, išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa odbor sociálna práca študuje.

Profesionalizácia sociálnej práce a Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam. Hlavným cieľom zákona bolo podľa predkladateľov zákona, ako aj členov expertnej skupiny podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce. Podľa zákona ich môže v oblasti sociálnych vecí a rodiny vykonávať aj psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg alebo iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady, vrátane absolvovania akreditovaného vzdelávacieho programu.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Podľa súčasnej praxe je predpokladom, že medzi špecializované odbory môže patriť napríklad špecializované sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana detí, sociálna kuratela, sociálna posudková činnosť, možno sociálna terapia (resp. socioterapia) a pod.

Kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Vzhľadom na kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce sa na Slovensku dlhodobo - na rozdiel od iných krajín. Kvalifikačným predpokladom je získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Kvalifikačným predpokladom je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Okrem rovnakého uplatnenia ako asistenti sociálnej práce, môžu byť sociálni pracovníci navyše koordinátormi a manažérmi sociálnej praxe, vedúci subjektov v ktorých sa vykonáva sociálna práca alebo subjektov v zriaďovateľskej kompetencii miest a obcí, vyšších územných celkov, ako aj subjektov súkromno - právneho charakteru.

Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory.

Sociálna andragogika a jej prínos

Sociálna andragogika sa zaoberá dospelým človekom v problémovej situácii, ktorej riešenie sa nezaobíde bez účasti pomáhajúcich odborníkov. Skúma možnosti riešenia sociálnych problémov prostredníctvom výchovy, vzdelávania a poradenstva, skúma aké vlastnosti treba u dospelého človeka rozvíjať, aké druhy, formy, metódy edukácie uplatniť, akými profesijnými kompetenciami má sociálny andragóg disponovať, v akom inštitucionálnom prostredí vykonáva svoju prácu, pre aké cieľové skupiny dospelých.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Katedra andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa stala jedným zo štyroch vtedajších hlavných vzdelávacích a vedeckých andragogických pracovísk Čiech a Slovenska. Koncepčné východiská sociálnej andragogiky v podmienkach bratislavskej katedry andragogiky vytvárali a spoločne prispeli k rozvoju sociálnej andragogiky v trojuholníku základných činností - vedná disciplína, študijné zameranie študijného odboru andragogika a praktická činnosť J. Perhács a M. Machalová.

J. Perhács pôsobil na Katedre andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v období rokov 1992 až 2003. Považovaný je za hlavného predstaviteľa a zakladateľa sociálnej andragogiky ako vednej subdisciplíny na Slovensku.

M. Machalová pracovala na Katedre andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1992 až 2009. Sociálna andragogika sa stala vedľa andragogickej psychológie hlavnou oblasťou jej vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti.

Profesijné kompetencie sociálnych andragógov

Jednou z hlavných úloh katedier je príprava profesionálnych pracovníkov pre oblasť edukácie dospelých, preto je pochopiteľné zameranie výskumu katedier aj na profesijné kompetencie andragógov. Vo vedecko-výskumnej úlohe bratislavskej katedry andragogiky pod názvom Profesijná kompetencia pracovníkov vo výchove a vzdelávaní dospelých venoval J. Perhács (1998 b, 1999 a) pozornosť aj profesijným kompetenciám sociálnych andragógov. Vo svetle teoretických východísk, ale aj terénneho prieskumu poukazuje na oblasti uplatnenia sociálneho andragóga. Vymedzuje príslušné inštitucionálne prostredie, odborné činnosti, cieľové skupiny a naznačuje aj príslušné kompetencie, ktorými by mal sociálny andragóg disponovať.

M. Machalová (1999, s. 29) v tejto úlohe objasňuje podstatu psychologických aspektov profesijnej kompetencie pracovníkov vo výchove a vzdelávaní dospelých. Psychológia vstupuje do základov ich profesijnej kompetencie tým, že ich uschopňuje k tomu, aby iniciovali, organizovali a usmerňovali formujúci proces (seba)výchovy a (seba)vzdelávania dospelých.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

M. Machalová (2007) prehodnocuje koncepciu študijného zamerania sociálna andragogika a uvádza podnetné návrhy pre jej zlepšenie. M. Machalová uvádza, že v príprave sociálnych andragógov je žiaduce klásť dôraz na teoretické vedomosti, ale aj na aplikačné a tiež na praktické spôsobilosti absolventov.

Rámec profesijných kompetencií sociálnych andragógov vymedzujeme vo svojej publikácii (Szabová-Šírová, 2015, s. 167-171), pričom zohľadňuje výsledky vyššie uvádzaných výskumov katedry so zameraním na profesijné kompetencie sociálnych andragógov a cieľové skupiny andragogického pôsobenia.

Cieľové skupiny sociálnej andragogiky

Vedecko-výskumná úloha katedry Identifikácia cieľových skupín andragogického pôsobenia (Vedeckej grantovej agentúry pri Ministerstve školstva SR, pod vedením J. Perhácsa, s dobou riešenia 2000-2002) (Perhács ed., 2002 a) bola zameraná na cieľové skupiny edukácie dospelých. V rámci sociálnej andragogiky J. Perhács (2002 b) a M. Machalová (2002 a) upriamujú svoju pozornosť na cieľovú skupinu nezamestnaných.

Typológia cieľových skupín sociálnoedukačnej práce sa najčastejšie vytvára v kontexte aktuálnych sociálnopatologických javov.

Sociálna práca v zdravotníctve a kompetencie sociálneho pracovníka

Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

Sociálny pracovník v zdravotníctve vychádza vo svojej práci z holistického modelu chápania človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti.

Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme však nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Napríklad na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut.

Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie (Mojtová, Sedlárová, Šrank, 2013).

Osobnostné predpoklady a etika sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností.

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal.

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady. Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiťAutonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.

Základné etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola (Novotná - Schimmerlingová, 1992). Sú to:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci
4. Intervencia a sociálna pomoc.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov).

tags: #mozem #pracovat #ako #socialny #terapeut #s