Súdny poplatok a schválený zmier: Komplexný prehľad

V súčasnom právnom prostredí Slovenskej republiky zohrávajú súdne poplatky a inštitút zmieru významnú úlohu v oblasti civilného súdneho konania. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na súdne poplatky, proces schváleného zmieru a ich vzájomný vzťah, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu a judikatúru.

Úvod do problematiky súdnych poplatkov

Súdne poplatky predstavujú peňažné platby, ktoré sú vyberané štátom za úkony vykonávané súdmi. Ich právny základ je položený v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoSP"). Cieľom súdnych poplatkov je čiastočná náhrada výdavkov štátu spojených so súdnym konaním a zamedzenie preťaženiu súdov.

Legislatívny rámec súdnych poplatkov

Zákon o súdnych poplatkoch bol novelizovaný už viac ako 25-krát, čo svedčí o jeho dynamickom vývoji a snahe zákonodarcu reagovať na aktuálne potreby praxe. Prílohou ZoSP je sadzobník súdnych poplatkov, ktorý stanovuje výšku poplatkov za jednotlivé úkony súdov.

Ústavnoprávny rozmer súdnych poplatkov

Výber súdnych poplatkov štátom je ústavne aprobovaný ustanovením Čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd" alebo "ÚS SR") konštatuje, že dane a poplatky majúce charakter verejnoprávnej povinnosti peňažnej platby štátu predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť majetok. Základný rozdiel medzi daňami a poplatkami spočíva v tom, že zmyslom daní je zhromažďovanie finančných prostriedkov na zabezpečovanie rôznych typov verejných statkov bez ekvivalentného protiplnenia, zatiaľ čo v prípade poplatkov je peňažná platba chápaná ako istý ekvivalent činnosti orgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu.

Zmier ako alternatíva súdneho sporu

Popri zdĺhavých súdnych sporoch sa pozornosť často odvracia od možnosti zmieru. Zmier predstavuje dohodu strán sporu, na ktorej sa dohodli dobrovoľne. Vďaka zmieru neodchádza žiadna zo strán ako porazená a každá zo strán týmto spôsobom niečo získa. Právna úprava rozoznáva dva základné typy zmieru: predsúdny a súdny zmier.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Predsúdny zmier

Predsúdny zmier je upravený v § 67 až 69 OSP, no pre tento typ zmieru platia aj ustanovenia § 99 OSP. Predsúdny zmier sa trocha líši od súdneho zmieru. Rozdielom oproti súdnemu zmieru je, že strany dohody nie sú ešte účastníkmi konania. Zjednodušene povedané, pred uzavretím dohody o zmieri nepodali na súd napríklad návrh na vydanie platobného rozkazu, či vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode. Následne podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je okresný súd, v istých prípadoch súd krajský, pričom platí, že príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh napríklad na spomínaný platobný rozkaz. Napríklad pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu. Ostatné podmienky sú totožne so súdnym zmierom. To znamená, zmierovacie konanie vedie opäť samosudca, ktorý musí posúdiť či dohoda nie je v rozpore s platným právom a až následne rozhodnúť či zmier schváli alebo nie.

Súdny zmier

Súdny zmier je upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku. Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Ako už bolo uvedené, po začatí konania, sa má súd pokúsiť o zmier účastníkov konania, a to ešte pred prvým pojednávaním. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či túto dohodu schvaľuje alebo nie. Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda podľa ustanovenia § 99 ods.4 účinky právoplatného rozsudku a môže sa tak stať napríklad aj exekučným titulom. Ak by súd predmetný zmier neschválil, opäť by o tom vydal uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní. Paragraf 99 ods.2 výslovne ustanovuje, že súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom.

Zmier v Civilnom sporovom poriadku

Nový Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016, kladie ešte väčší dôraz na zmierne riešenie sporov. Podľa § 148 CSP môžu žalobca a žalovaný uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. CSP nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Mediácia

Mediácia je spôsob riešenia sporov mimo súdov, pri ktorej sporné strany riešia konflikt za asistencie mediátora. Ide o rýchlejší, menej nákladný, neformálny a flexibilnejší spôsob ukončenia sporov. Mediácia sa vzťahuje najmä na spory, ktoré vznikli z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov. Mediátorom je osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Mediátora si vyberú zúčastnené osoby a uzatvoria s ním písomnú dohodu o začatí mediácie, v ktorej sa dohodnú na mediácii konkrétneho sporu. Ak sa mediácia skončí úspešne, t.j. uzatvorením písomnej dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, je táto dohoda pre osoby zúčasnené na mediácii záväzná. Mediáciu upravuje zákon č. 420/2004 Z.z.

Súdne poplatky a zmier

Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa položky 11 prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. je poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t.j. predsúdny zmier stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Vrátenie súdneho poplatku pri zmieri

Pri súdnom zmieri je úhrada trov značne odlišná. Keďže pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok podľa zákona 71/1992 Zb. poplatok za súdny zmier sa priamo neplatí. Ak však dôjde k súdnemu zmieru platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého:

• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.
• Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku.
• Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Súdny poplatok za zrušenie uznesenia o schválení zmieru

V prípade, ak by sa niekto rozhodol požiadať súd o zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil zmier, musel by uhradiť súdny poplatok vo výške 6% hodnoty predmetu sporu, najmenej však 331,50 € najviac 16.596,50 €.

Problematické aspekty súdnych poplatkov

Súdne poplatky vždy boli, sú a aj v budúcnosti zrejme budú akceptovanou prekážkou prístupu k súdnej ochrane. Existuje však určitá pomyselná hranica, kam až môže zákonodarca pri konštruovaní poplatkových povinností zájsť. Táto vymedzuje výšku i objekt poplatku. Inak povedané, koľko je prípustné vybrať a za čo.

Elektronické podania a súdne poplatky

Položka 20a Sadzobníka, ktorá sa týka poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh pri elektronických podaniach, vyvoláva v praxi viaceré otázky. Podľa tejto položky sa vyberá súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Objekt a subjekt poplatku

Kvalifikovaný pohľad na objekt a subjekt analyzovaného súdneho poplatku vytvára značné pochybnosti o správnosti opísaného postupu. V prvom rade je tu skutočnosť, že účastník vykonanie poplatkového úkonu nenavrhuje a nemá z neho ani žiaden prospech. Po druhé, ak aj poplatkový úkon súd vykoná, a to bez návrhu, nemožno z platného znenia ZoSP ustáliť, kto je jeho poplatníkom. Po tretie, je tu diskutabilný moment vzniku poplatkovej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Ústavnoprávne aspekty

Ústavnoprávne konotácie výberu poplatkov štátom sú aprobované ustanovením Čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako bolo uvedené vyššie, samotná položka Sadzobníka vymedzuje len objekt a sadzbu poplatku. Pokiaľ ide o ostatné náležitosti, ZoSP výslovne nestanovuje poplatníka tohto konkrétneho poplatku, a rovnako tak neustanovuje všeobecné pravidlo, na základe ktorého by ho bolo možné určiť.

tags: #súdny #poplatok #a #schválený #zmier #postup