Môžem prenajímať byt a poberať príspevok na opatrovanie: Podmienky a súvislosti

V súčasnej situácii, keď sa mnohí ľudia snažia zabezpečiť si stabilný príjem rôznymi spôsobmi, je otázka kombinácie príjmu z prenájmu bytu a poberania príspevku na opatrovanie mimoriadne aktuálna. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné túto kombináciu realizovať, a na súvisiace aspekty, ktoré by mali potenciálni žiadatelia zvážiť.

Úvod do problematiky pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom, alebo uplatnením si nárokov. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzuje individuálne, pričom sa berie do úvahy príjem a majetok všetkých členov domácnosti. Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Spoločne sa posudzujú manžel a manželka (nie druh a družka), v prípade rodín s deťmi sa spoločne posudzujú rodičia a deti, ktoré s nimi žijú, avšak iba v prípade, ak sú to:

• tzv. nezaopatrené deti, teda deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak študujú v dennej forme štúdia na strednej alebo vysokej škole alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz. Dieťa, ktoré môže požiadať o invalidný dôchodok (od 18 rokov veku) alebo ukončilo vysokoškolské štúdium druhého stupňa, nie je nezaopatreným dieťaťom.
• deti do 25 rokov veku, ktoré už neštudujú, ale vôbec nemajú príjem alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
• deti nad 25 rokov veku žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

Ak človek nežije s manželom alebo manželkou, ani s deťmi, ktoré spĺňajú vyššie uvedené podmienky, bude na účely hmotnej núdze posudzovaný samostatne.

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

• 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
• 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba,
• 122,77 € mesačne - dieťa.

Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa, t. j. 579,22 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 701,99 € pre manželov s dvoma deťmi atď. Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné).

Príjmy z prenájmu a ich vplyv na posudzovanie hmotnej núdze

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) vtedy, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 (príjmy z podnikania) a v § 5 zákona o dani z príjmov. Poberanie tohto druhu príjmu nie je u fyzickej osoby - prenajímateľa podmienené vydaním živnostenského oprávnenia, uvedené príjmy z prenájmu nehnuteľností plynú na základe podmienok dohodnutých s nájomcom v nájomnej zmluve (v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností vymedzené v ustanovení § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov patria príjmy z ich prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník uplatňuje len preukázateľne vynaložené daňové výdavky, pričom vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Ustanovenie § 6 ods. 13 zákona o dani z príjmov vymedzuje, že ak sa daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, rozhodne, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva. Daňovník nie je v tomto prípade účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), preto nemá povinnosť prikladať k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby účtovné výkazy. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada, t. j. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku je možné uplatniť a odpočítať len od tzv. aktívnych príjmov, t.j. príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona) alebo príjmov z podnikania alebo príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona). Daňovník je povinný podať daňové priznanie v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov (t.j.

Pri posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti započítava ako príjem člena domácnosti. To znamená, že ak prenajímate byt, príjem z prenájmu sa bude brať do úvahy pri posudzovaní, či spĺňate podmienky pre poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Ak príjem z prenájmu prekročí hranicu životného minima pre vašu domácnosť, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vám nevznikne.

Je však dôležité zdôrazniť, že pri posudzovaní sa berú do úvahy nielen príjmy, ale aj majetok. Ak máte majetok, ktorý môžete využiť na zabezpečenie príjmu, napríklad predať alebo prenajať, bude sa to tiež zohľadňovať.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Ako sa posudzujú príjmy a majetok?

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich. Za príjem sa nepovažujú napríklad prídavky na deti a príplatky k nim, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky do výšky 12 násobku životného minima poskytnuté nadáciami a neziskovými organizáciami.

Dôležitý je príjem členov domácnosti v mesiaci, kedy bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a potom počas celého obdobia, kedy je pomoc poskytovaná.

Majetok je čokoľvek, čo členovia domácnosti vlastnia a čo môžu využiť na zvýšenie svojich príjmov, napríklad to predať alebo prenajať, ak to povaha týchto vecí pripúšťa, teda ak od členov domácnosti možno spravodlivo žiadať, aby tieto veci použili na zvýšenie svojich príjmov.

Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, resp. aby jeho uplatnenie nestačilo na dosiahnutie životného minima. Takýmto právom môže byť nárok na výživné, náhradné výživné, na rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Pomoc v hmotnej núdzi od štátu teda nastupuje až vtedy, keď človek nemá nijakú možnosť pomôcť si sám.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávku v hmotnej núdzi však nedostane automaticky každý, kto je v núdzi. Od júla 2014 platí, že dávku v hmotnej núdzi je nutné si „odpracovať“, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (tzv. menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto „povinnosť pracovať“ sa nevzťahuje na ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu (napr. kvôli veku, invalidite, ŤZP, starostlivosti o dieťa), ani na tých, ktorým vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti nebolo ponúknuté.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Ochranný príspevok sa poskytuje v rôznej výške:

• 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

  • dosiahol dôchodkový vek,
  • je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
  • je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
  • je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku,
  • sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,
  • sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou.
  • je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 dní po sebe nasledujúcich dní,
  • je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, alebo opatrovanie, alebo sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu,
  • je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určený lekárom

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu nadobudnutia a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov zvyšujúcich možnosti uplatnenia na trhu práce. Výška príspevku je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:

• zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,
• externe študuje na strednej alebo vysokej škole,
• zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce,
• vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.

Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.

Menšie služby slúžia na zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok obce, životného prostredia a pod. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. V tejto dohode sa stanoví čo bude človek robiť a za akých podmienok. Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje sa vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak rodič (alebo iný zákonný zástupca) neprihlási dieťa do školy, a ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Škola je povinná oznámiť zanedbávanie plnenia školskej dochádzky obci, kde má dieťa trvalý pobyt. Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, ale aj na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb (zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku) a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov. Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti, v rodinnom dome aj poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti (postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu), mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky. Každá obec má vlastný formulár žiadosti, dostupný na obecnom úrade. Obec je povinná o žiadosti rozhodnúť (teda jej vyhovieť, alebo ju zamietnuť) do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti rozhodnutiu obce je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na obecnom úrade, rozhoduje o ňom príslušný súd.

Prenájom bytu a príspevok na opatrovanie

Osoba, ktorá prenajíma byt, môže teoreticky poberať príspevok na opatrovanie, ak spĺňa podmienky nároku na tento príspevok. Príspevok na opatrovanie je určený osobám, ktoré sa osobne, každodenne a riadne starajú o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.

Pri posudzovaní nároku na príspevok na opatrovanie sa však berie do úvahy príjem opatrovanej osoby a príjem osoby, ktorá opatrovanie vykonáva. Ak príjem z prenájmu bytu prekročí stanovené hranice, nárok na príspevok na opatrovanie nemusí vzniknúť.

Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) očakáva, že zákon by mohol byť zaradený na rokovanie vlády koncom septembra a následne doručený do Národnej rady SR. Novela by mohla vstúpiť do účinnosti od 1. Hlavným účelom novely je úprava podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc poskytovaná čo najadresnejšie a aby jej zabezpečenie bolo administratívne menej náročné.

Podľa zákona č. 417/2013 Z. z. Zároveň platí, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do výšky nárokov stanovenej v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do výšky životného minima. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm platných od 1. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

„Na účely pomoci v hmotnej núdzi sa po novom nebudú považovať za príjem žiadne príspevky poskytované v rámci aktívnych opatrení trhu práce v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Súčasne sa podľa návrhu na účely posudzovania hmotnej núdze za príjem nebude považovať ani tehotenská dávka. Naopak, do príjmu sa po novom bude započítavať zamestnanecká prémia a daňový bonus na dieťa. Novela zákona má priniesť zmenu vo výške mesačnej dávky, ako aj v kategórii adresátov. Momentálne zákon o pomoci v hmotnej núdzi určuje šesť odlišných výšok dávky, v závislosti od počtu členov domácnosti.

Novela zákona by mala priniesť zmenu aj v tom, že do majetku by sa po novom nemal započítavať taký majetok, pri ktorom si domácnosť výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. „V praxi pôjde o majetok, ktorý napríklad nie je možné predať, prenajať či požičať.

Keďže tehotenská dávka by sa podľa novely mala vypustiť z definície príjmov pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, pre kategóriu tehotných žien ide o pozitívnu správu. Vo vzťahu k tehotným ženám však advokátka D. Balogová poukazuje aj na ďalšiu možnú zmenu, podľa ktorej nárok na ochranný príspevok nevznikne tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva ani rodičovi dieťaťa mladšieho ako jeden rok. „Na druhej strane má tehotná žena možnosť od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vymenúva ďalšie potenciálne zmeny, ktoré sa aktuálne stále vyhodnocujú. e) Zámerom je vypustiť osobitný príspevok, keďže nedokáže zabezpečiť dlhodobejšie ukotvenie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce.

Hoci cieľom novely zákona je docieliť adresnejšie, efektívnejšie a administratívne menej náročné poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v praxi, advokátka D. „Svedčí o tom aj veľké množstvo pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní. Pripomienky smerujú najmä voči zmene kategórií žiadateľov o dávku v hmotnej núdzi, keďže v prípade málopočetných domácností (jednotlivec alebo dvojica s jedným dieťaťom) sa prijatými zmenami výsledná pomoc v hmotnej núdzi oproti aktuálnemu stavu zníži,“ hodnotí D.

tags: #môžem #prenajímať #byt #a #poberať #príspevok