Môže SZČO účtovať výdavky počas PN? Komplexný sprievodca pre živnostníkov

Tento článok sa zameriava na to, ako práceneschopnosť (PN) ovplyvňuje daňové priznanie živnostníka a aké sú možnosti pre dosiahnutie čo najvyššej PN. Zamestnancom a štátom poskytujú finančnú podporu vo forme náhrady mzdy a nemocenských dávok. Pre živnostníkov je táto situácia špecifická, preto je dôležité poznať postup a podmienky pre získanie nemocenských dávok a ich vplyv na daňové priznanie.

Kto je SZČO a aké má povinnosti?

Informácie v tejto časti sú určené pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy zo živnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. Ak daňovník, fyzická osoba, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, príjmy z takejto činnosti na daňové účely zaradí medzi príjmy zo živnosti (§ 6 ods. 1 písm. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky, nakoľko je podľa § 2 ods. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31.

Živnosť - resp. samostatná zárobková činnosť ako taká - je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec. O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

Povinnosti voči poisťovniam

Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacoch, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp.

Sociálne poistenie a PN

Sociálne poistenie pracujúcim zabezpečuje okrem iného aj pokrytie časti zárobkov v čase, kedy nemôžu chodiť do práce. Ide napríklad o obdobie, kedy sú chorí alebo mali úraz. Vtedy môžu zo Sociálnej poisťovne čerpať nemocenskú dávku. Akonáhle niekto platí sociálne odvody, má na dávku nárok okamžite. Ide tak o zamestnancov, živnostníkov, dobrovoľne poistených, ale aj ľudí, ktorí stratili prácu - vtedy platí ochranná lehota sedem dní alebo až osem mesiacov, ak ide o tehotnú ženu.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Rozdiely medzi zamestnancom a živnostníkom pri PN

Pri čerpaní dávky počas péenky však existujú zásadné rozdiely napríklad medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým prvý menovaný nemôže v období poberania dávky pracovať, pri živnosti sa dosahovanie zárobkov nesleduje. To v praxi znamená, že ak má živnostník prácu, ktorú môže vykonávať aj z domu, alebo podniká a počas péenky nie je potrebná jeho prítomnosť napríklad v prevádzke predaja tovaru či služieb, môže zarábať aj popri dávke.

Ako funguje PN u živnostníka?

Živnostníci na Slovensku začínajú povinne platiť sociálne odvody až po podaní svojho prvého daňového priznania. Zhruba 80 percent z nich potom platí minimálne odvody. Zvyšok podnikateľov platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu. Ten vypočíta Sociálna poisťovňa zo zárobkov, ktoré priznajú v daňovom priznaní. Aj samotná dávka počas péenky sa potom počíta buď z minimálneho vymeriavacieho základu, alebo individuálneho vymeriavacieho základu. Od januára tohto roka sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Pri minimálnych odvodoch je to suma na úrovni 652 eur. Pri výpočte sa totiž vždy posudzuje vymeriavací základ z predchádzajúceho roka. Okrem toho platí, že aj pri vyššom vymeriavacom základe platí na dávku počas péenky maximálny strop. Za 30 dní poberania dávky sa vypláca maximálne 1 466,80 eura mesačne a v prípade péenky počas 31-dňového mesiaca je najvyššia dávka 1 518,50 eura.

Výpočet dávky

Dávka sa počíta percentom z vymeriavacieho základu. Za prvé tri dni patrí živnostníkovi 25 percent, za zvyšné až 55 percent. Každý, kto vlani platil len minimálne sociálne odvody, dostane počas péenky v tomto roku za 31-dňový mesiac sumu zhruba 346 eur a za mesiac, ktorý má 30 dní, zase sumu približne na úrovni 334 eur. Zároveň platí, že keď je živnostník na péenke, je oslobodený od platenia odvodov - stáva sa totiž dočasne poistencom štátu. Musí však dodržiavať liečebný režim, čo pri bežnej chrípke znamená zdržiavať sa len na jednej adrese a chodiť len na kontroly ku lekárovi či do lekárne. Ak má podnikateľ prácu, ktorú môže robiť z domu, Sociálna poisťovňa neposudzuje, či počas péenky zarába. To v praxi znamená, že ak živnostník mesačne cez faktúry zarobí napríklad 1 500 eur, bez péenky mu po zaplatení odvodov zostáva niečo málo cez 1 155 eur. Keby musel 31 dní zostať na péenke a jeho mesačný zárobok zostane rovnaký, s nemocenskou dávkou a odpustenými odvodmi mu na účte zostane zhruba 1 846 eur.

Elektronická PN (ePN)

Nárok na poberanie dávky počas práceneschopnosti (PN) majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. PN živnostníka tiež po novom môže vybaviť lekár. Namiesto päťdielneho tlačiva tak ľudia už v niektorých prípadoch nepotrebujú v podstate žiadne. Ešte vlani v auguste Sociálna poisťovňa tvrdila, že od lekárov prijíma už takmer 22 percent vypísaných práceneschopností v elektronickej forme. Prvý rok sa oprávnení lekári do systému elektronickej práceneschopnosti zapájajú dobrovoľne, od júna tohto roka to bude povinné. Ide o všeobecných lekárov pre dospelých, gynekológov, pediatrov a lekárov ústavnej starostlivosti. Keď lekár uzná, že živnostník je práceneschopný, môže začať poberať nemocenskú dávku. Ide o druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca pre chorobu, úraz alebo karanténne opatrenie. Dávka sa vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku PN živnostníka. Po uplynutí tejto doby už nemá nárok na dávku.

Pre živnostníkov, ktorých lekár vystavuje už len ePN to v praxi znamená, že o nemocenskú dávku v Sociálnej poisťovni už nemusia osobitne žiadať. Po novom len navštívia lekára, ktorý informáciu o ich péenke elektronicky odošle do Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), odkiaľ sa potrebné údaje dostanú do Sociálnej poisťovne. Zároveň už nie je potrebné v poisťovni podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom bude automaticky považované za žiadosť o dávku. Informácie o ePN si môže živnostník aj skontrolovať. Platí to pre tých, ktorí majú aktivovaný prístup do elektronického účtu poistenca v e-Službách. Tam si môžu okrem péenky skontrolovať aj informácie o stave vybavovania dávky. V systéme si budú môcť priamo nahlásiť zmenu pobytu počas práceneschopnosti či upraviť spôsob výplaty na iný bankový účet. Rovnako budú môcť vziať späť žiadosť o dávku, ak si ju neželajú vyplácať.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Starý postup pri PN

Tí, ktorých lekár sa do systému zatiaľ nezapojil, musia do júna žiadať o dávku po starom. PN tiež potvrdzuje lekár, ktorý to musí urobiť na oficiálnom tlačive. Nárok na dávku si potom každý môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Potvrdenie o PN sa skladá z piatich dielov. Živnostníka bude zaujímať len prvý, druhý a posledný diel potvrdenia. Prvý si berie so sebou a bude sa ním preukazovať v prípade kontroly. Druhý diel je žiadosťou o dávku a posledným dielom sa ukončuje PN živnostníka. Počas trvania péenky poisťovňa kontroluje aj takzvané dodržiavanie liečebného režimu. Ak zistí pochybenia, poistenec môže o dávku prísť. Vlani napríklad vykonala 64 059 kontrol a zistila 635 porušení liečebného režimu. V dôsledku toho bola zastavená výplata nemocenskej odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

Podmienky nároku na dávku

Nárok na samotnú dávku má len živnostník, ktorý platí odvody do Sociálnej poisťovne. V prvom roku podnikania sa totiž sociálne poistenie neplatí. Respektíve sa neplatí až do prvého daňového priznania živnostníka. PN živnostníka sa určuje z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné. Pri péenke sa výška dávky počíta podľa toho, ako dlho je niekto chorý. Za prvé tri dni ľudia dostanú 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už majú nárok na 55 percent. Zjednodušene si môže svoj denný vymeriavací základ každý vypočítať tak, že svoj vymeriavací základ vynásobí číslom 12 a výsledok vydelí číslom 365. Keďže väčšina samostatne zárobkovo činných ľudí na Slovensku platí len minimálne odvody, aj PN živnostníka sa bude počítať len z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je v tomto roku na úrovni 605,50 eura. Za 30 dní tak môže živnostník v tomto roku dostať zhruba 310 eur. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Ak je niekto od januára tohto roka na péenke, maximálna výška jeho nemocenského na deň bude od štvrtého dňa 43,80 eura. Za prvé tri dni dostane najviac 19,91 eura na deň. Ak bude niekto chorý 30 dní, dostane maximálne 1 242,33 eura. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto dostal na PN pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Živnostníkom a dobrovoľne poisteným vypláca nemocenskú od prvého dňa poisťovňa.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne za kalendárny mesiac, kedy nebol uznaný za dočasne PN, t. j. 14.3.2024. Povinné sociálne odvody nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN do 25.3.2024. Ak PN trvá nepretržite od roku 2014, tzn. predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky - t. rozhodujúceho obdobia (1.1.2023 do 31.12.2023, t. j. 365 dní).

Možnosti pre dosiahnutie čo najvyššej PN

Vzhľadom na situáciu, ktorú ste opísali, je dôležité zvážiť niekoľko možností, ako dosiahnuť čo najvyššiu PN pre vášho manžela:

• Zamestnať sa v jednej firme:
  • Minimálny plat a doplácanie odvodov: Táto možnosť by mohla byť komplikovaná. Sociálna poisťovňa vypočítava dávky z reálneho vymeriavacieho základu. Doplácanie odvodov bez reálneho príjmu by nemuselo viesť k zvýšeniu dávky.
  • Plat, ktorý zabezpečí najvyššiu PN: Toto je teoreticky najlepšia možnosť, ale vyžaduje si nájsť zamestnávateľa, ktorý je ochotný zamestnať vášho manžela s platom, ktorý zodpovedá jeho potrebám.
• Platiť si najvyššie odvody: Ak váš manžel platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu, výška dávky sa potom počíta z tohto základu. Od januára 2024 sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Dôležité je zistiť, aký vymeriavací základ bude Sociálna poisťovňa brať do úvahy.

Daňové výdavky živnostníka

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Uplatnenie nedoplatku poistného ako daňového výdavku

Daňovník, ktorý v roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia. Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom.

• Preukázateľné výdavky: U daňovníka, ktorý si v daňovom priznaní uplatní preukázateľne vynaložené daňové výdavky z účtovníctva alebo z evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je nedoplatok poistného daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podkladom pre zaúčtovanie, resp. uvedenie v evidencii, je doklad o zaplatení, v prípade vedenia podvojného účtovníctva výkaz nedoplatkov.
• Paušálne výdavky: Daňovník uplatňujúci výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, uplatní ako daňový výdavok popri paušálnych výdavkoch aj poistné vrátane vyrovnaného nedoplatku z ročného zúčtovania poistného.

Za rok 2023 vám prišli v roku 2024 vypočítané dodatočné odvody zo zdravotného poistenia zo živnosti, ktoré ste neplatili počas roku 2023. Zaplatili ste ich v roku 2024. Nedoplatok z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia uhradený v roku 2024 zahrniete do daňových výdavkov, medzi ostatné zaplatené odvody. Na poslednej strane Daňového priznania v riadku 13 uvediete tento nedoplatok spolu s odvodmi do zdravotnej poisťovne a v riadku 14 uvediete platené odvody do zdravotnej poisťovne bez nedoplatku z Ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2025 (za 12/2024) neuvediete do Daňového priznania za rok 2024, tie budú v daňových výdavkoch až v roku 2025.

Ako si môže živnostník znížiť daňový základ?

Živnostník sa môže rozhodnúť pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre neho výhodný. Uplatniť si môže paušálne, ale aj skutočné výdavky. tzv. Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania, resp. Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1.

Výdavky na stravovanie živnostníka z pohľadu účtovníctva

Od 1. 1. 2022 si môže živnostník do daňových výdavkov zahrnúť za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín, t. j. sumu 2,81 € bez dokladovania. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z.z. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z. S účinnosťou od 1.12.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

Praktické tipy pre zníženie daňového základu

Práca na kontrakt vás vie v mnohom oslobodiť. Samozrejme prináša aj nové povinnosti a strážiť si náklady je jedna z najdôležitejších. Dnes vám poradíme, ako ich môžete nájsť v bežných každodenných výdavkoch.

Kedy vôbec treba riešiť náklady?

Zo zamestnania na kontrakt ste prešli zrejme preto, aby ste mali za rovnakú prácu viac peňazí. A skutočne, zarobiť môžete pokojne dvojnásobok, ak si ustrážite výšku nákladov. Najjednoduchšie to má živnostník, ktorý si uznáva tzv. paušálne výdavky. To znamená, že iba prehlásite 60 % vašich príjmov za výdavky a nemusíte doložiť jediný blok. Reálne náklady, bloky či faktúry začnete riešiť až vtedy, ak nastane jeden z troch scenárov:

• Zákon paušálne výdavky obmedzuje na najviac 20 000 €. Ak teda ročne zarobíte viac ako 33 333 € začnú byť paušálne výdavky stále menej výhodné.
• Ďalšia komplikácia príde, ak presiahnete príjem 49 790 € a stanete sa povinným platcom DPH - to vám časom zabráni uplatniť si paušálne výdavky.
• Pri živnosti sú tiež strašiakom odvody, ktoré sa vedia vyšplhať na tisícky eur ročne a mnohí kontraktori si preto založia SROčku.

Kde teda nájdeme reálne náklady?

Zákon hovorí, že oprávneným nákladom firmy je všetko, čo vám pomáha udržať a zvýšiť príjmy alebo dosiahnuť zisk. Preto sme vybrali najväčšie výdavky, s ktorými sa stretávate v každodennom živote a súčasne vám pomáhajú v podnikaní.

Bývanie

V IT bol home office bežnejší ako v iných odvetviach, no aj nám pomohol COVID spraviť zo vzdialenej práce bežnú vec. Domácnosti preto stále častejšie slúžia aj ako kancelárie. Bolo by spravodlivé, keby sme si ich mohli dať do účtovníctva firmy, nie? Ak bývate vo vlastnom, musíme vás sklamať. Bude to problém. Sami sebe totiž nemôžete nič prenajať. Jednoduchšie je to určite v prípade nájmu. Stačí, aby ste s majiteľom priestoru mali spravené dve zmluvy - jednu na osobné účely a druhú na firemné. Druhá zmluva je tak jasným podkladom pre daňový náklad vo výške, ktorá zodpovedá využívanej ploche bytu. Ak využívate na firemné účely celý byt, napríklad garzónku, alebo ste v kancelárii viacerí, môže byť oprávneným nákladom aj celý nájom.

Na podnikanie tiež využívate kopec kancelárskeho vybavenia. Notebooky, monitory a prípadne aj televízor, na ktorý si potrebujete svoju prácu zobrazovať. Ďalej slúchadlá, telefón, paušál či smart hodinky. Ak programujete aplikácie pre určitý typ zariadení, povedzme na hraciu konzolu, môžete si dať do účtovníctva aj ich nákup. Do kancelárie tiež určite potrebujete stôl, stoličku, tlačiareň, sedačku či kávovar.

Jedlo

Náklady na stravu sú pre živnostníka vyriešené pomerne ľahko - môžete si nakúpiť stravné lístky alebo gastro kartu. Maximálna hodnota je 5,10 € za každý odpracovaný deň. Po odrátaní nedieľ a iných sviatkov to vychádza okolo 290 dní v roku, teda necelých 1500 € chutných nákladov. SRO vám môže stravu preplácať jedine v prípade, ak sa u seba zamestnáte. Ak pozvete svojich klientov na večeru, pre daňový úrad sú to výdavky na reprezentáciu, ktoré nefungujú ako daňový náklad. Rovnako je to aj pri pohostení klientov v rámci firemnej akcie. Výnimka je napríklad školenie, na ktoré ste nakúpili pohostenie, aby ste ho následne v cene školenia „predali“ ďalej.

Auto

Významný firemný náklad je používanie auta. Máte na výber dve možnosti: buď využívate súkromné auto na firemné účely alebo auto priamo kúpite do firmy. Ak jazdíte v práci na súkromnom aute, každú jazdu si budete viesť v Knihe jázd. Môžete si tak zaúčtovať sumu 0,193 € za každý prejdený kilometer. Je to fixná sadzba určená úradmi, ktorá má vyvážiť opotrebenie auta. Samozrejme, oprávnený náklad je aj tankovanie podľa reálne doložených blokov alebo podľa priemernej sadzby za liter, ktorú každý mesiac vypočítava štatistický úrad. Palivo si môžete zaúčtovať podľa vzorca = celkový nájazd x priemerná spotreba v techničáku x 1,2. Ak Knihu jázd nemáte, môžete si uznať len 50 % hodnoty blokov z tankovania.

Keby ste auto mali v majetku firmy, do nákladov sa zapíše každý rok ¼ jeho kúpnej ceny a tiež všetky ostatné potrebné výdavky - servisy, pneumatiky či diaľničná známka. Nepočítate si nijakú sumu za prejazdené kilometre, ale stále si môžete účtovať návštevy pumpy. Ak máte Knihu jázd, palivo si pripíšete v plnej výške, bez nej vo výške 80 %. Spotreba musí tiež sedieť s technickým preukazom a samozrejme aj s počtom najazdených kilometrov. Auto, ktoré patrí firme, by ste nemali využívať na súkromné účely, inak by ste si museli uplatniť len 80 % týchto výdajov.

čím drahšie auto, tým lepšie je mať ho v majetku firmy. Čím viac jazdíte, tým lepšie je mať ho v súkromnom majetku. Matematika je už na vás.

Služobná cesta

Idete navštíviť klienta, obzrieť si výstavu, vypočuť odbornú konferenciu či vzdelávať sa na školení? Firma vás nenechá v štichu. Odložte si všetky bloky z taxíka, autobusu, vlaku, lode či lietadla - ak ste ich potrebovali využiť na dosiahnutie účelu pracovnej cesty. Tiež si zaúčtujte náhradu stravovania, ktorú určuje zákon. Pri celodennej služobke na Slovensku je stravné v hodnote 11,60 €, ale vedľa v Česku môžete prejesť približne 22 €, v Poľsku 37 €, v Maďarsku 39 € a v Rakúsku 45 €. K tomu všetkému ešte pribudnú aj výdavky na ubytovanie.

Oblečenie

Toto je výdavok, ktorý sa ajťákom vážne nepodarí dať do nákladov.

Tip na záver

Ak si budete chcieť zaúčtovať, povedzme, nákup telefónu od vašich rodičov, cena musí zodpovedať jeho skutočnej trhovej hodnote. Po výzve od úradu by ste museli doložiť tri podobné cenové ponuky, aby ste jeho cenu obhájili. Volá sa to transferové ohodnotenie a musíte ho počítať, ak na druhej strane nákupu stojí tzv. spriaznená osoba firmy - vaši najbližší príbuzní. Nechceme živiť stereotypy, ale taká svokra sa podľa daňového úradu v tomto okruhu nenachádza. Napokon pri každom výdavku platí, že ho musíte vedieť obhájiť.

tags: #môže #SZČO #účtovať #výdavky #počas #PN