
Vyvlastnenie predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na správny postup pri vyvlastňovaní a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo vyvlastnenie v súlade so zákonom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch vyvlastnenia na Slovensku.
Vlastnícke právo je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Napriek tomu existujú situácie, kedy je nevyhnutné toto právo obmedziť, najmä z dôvodu zabezpečenia potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva alebo vo verejnom záujme. Vyvlastnenie predstavuje najzávažnejší zásah do vlastníckych práv, kedy dochádza k prechodu práva z pôvodného vlastníka na nového.
Vyvlastnenie je upravené viacerými právnymi predpismi:
Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely. Medzi takéto zákony patria:
Vyvlastnenie je možné len pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Základné podmienky sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Občianskom zákonníku.
Prečítajte si tiež: Kontakt a informácie: Sociálny a správny odbor Komárno
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva možno prikročiť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Verejný záujem je kľúčovým prvkom, ktorý musí byť preukázaný. Verejný záujem určujú najmä:
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Za iný spôsob možno považovať napr. zrušenie spoluvlastníctva, využitie predkupného práva, usporiadanie vzťahov súdnou cestou. Potenciálny vyvlastniteľ teda musí dať vlastníkovi pozemku alebo stavby najskôr návrh na uzavretie dohody.
Vyvlastniť možno len v takej miere, ako je to nevyhnutne potrebné pre zákonom ustanovený účel. S primeranosťou vyvlastnenia sa úzko spája aj problematika využiteľnosti zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je podmienkou, ktorá je zakotvená tak v Listine základných práv a slobôd ako aj v Ústave Slovenskej republiky. Vyvlastnený má nárok na peňažnú náhradu alebo náhradný pozemok alebo stavbu. Podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby určená znaleckým posudkom.
O vyvlastnení sa rozhoduje vo vyvlastňovacom konaní, na ktoré je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode, ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo v určitých zákonom stanovených prípadoch aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
Prečítajte si tiež: Pomôcky pre správny úchop ceruzky
Účastníkmi konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný. Osobitne zákon ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.
Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním (môže ho podať len vyvlastniteľ) a nemôže začať ex offo. Náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu priložiť vyvlastniteľ sú koncipované imperatívne tak, aby mohli identifikovať všetkých účastníkov konania, v rozsahu údajov podľa správy katastra a aby mohli viesť k spoľahlivému zisteniu skutočností, potrebných na rozhodovanie o vyvlastnení, vrátane určenia náhrady.
Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
Vyvlastňovací orgán môže rozhodnutie o vyvlastnení úplne alebo čiastočne zrušiť, a to na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov, ak sa v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, alebo ak vyvlastniteľ nezaplatí vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.
Vo väčšine prípadov je vyvlastňovanie na Slovensku sporné. V takýchto prípadoch je možné nápravu nezákonnosti dosiahnuť iba aktívnym pôsobením vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti (možnosť odvolania, možnosť žaloby a ďalšie preventívne a následne prostriedky).
Prečítajte si tiež: Zľavy pre držiteľov ZŤP preukazu
tags: #správny #poriadok #vyvlastnenie #podmienky