Kedy vyplatiť odchodné a odstupné: Kompletný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Ukončenie pracovného pomeru je vždy spojené s viacerými otázkami a povinnosťami, a to ako pre zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa. Medzi najdôležitejšie patrí určenie nároku na odstupné a odchodné, ich výška a termín výplaty. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto dvoch inštitútoch, ich podmienkach a vzájomných rozdieloch, a to na základe slovenského Zákonníka práce.

Úvod do problematiky odstupného a odchodného

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. upravuje podmienky poskytnutia odchodného a odstupného v ustanoveniach § 76 a § 76a. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu za stratu zamestnania, odchodné plní funkciu odmeny pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Tieto dva inštitúty sa navzájom nevylučujú, čo znamená, že zamestnanec môže mať nárok na obidva súčasne, ak splní zákonné podmienky.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré má kompenzovať zamestnancovi stratu zamestnania, t. j. skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.

Podmienky nároku na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak:

• Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca).
• Pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca).
• Zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
• Zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu, ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.

Dôležité je, že nárok na odstupné nevzniká v prípade, ak zamestnanec podá výpoveď sám. Taktiež, dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce.

Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Zákonník práce určuje minimálnu výšku odstupného, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť.

• Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej jedného mesačného priemerného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od jedného roka do piatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od piatich rokov do desiatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od desiatich rokov do dvadsiatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, má zamestnanec nárok na odstupné vo výške:

• Ak pracovný pomer trval menej ako dva roky: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej jedného mesačného priemerného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od dvoch rokov do piatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od piatich rokov do desiatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval od desiatich rokov do dvadsiatich rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov: Zamestnanec má nárok na odstupné v sume najmenej päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Termín výplaty odstupného

Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s "poslednou" mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu patrí v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Podmienky nároku na odchodné

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi, ak:

• Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
• Zamestnanec požiadal o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Výška odchodného

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Termín výplaty odchodného

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Odvody a dane z odstupného a odchodného

Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na daň v zmysle § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. Z odchodného je zamestnávateľ povinný zraziť zamestnancovi preddavok na daň.

Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku

Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Príklady z praxe

Príklad č. 1: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Zamestnanec má nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného ­priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods.

Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje vo firme 21 rokov. Odchádza do predčasného dôchodku, pričom má nárok na odchodné vo výške mesačnej mzdy, ktoré zamestnávateľ považuje za daňový výdavok. Konateľ uvažuje nad vyplatením odchodného vo výške trojmesačnej mzdy. V tomto prípade je možné vyplatiť odchodné aj vo vyššej sume, ako je minimálna zákonná hranica.

Príklad č. 3: Zamestnanec končí pracovný pomer z dôvodu odchodu na predčasný starobný dôchodok dňom 17. 3. 2023. V tomto prípade má nárok na odchodné, ale nemá nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer nekončí zo strany zamestnávateľa, pretože spoločnosť nezaniká, nejde ani o nadbytočnosť, ani o zdravotné dôvody.

Alternatívy k pracovnému pomeru

Na slovenskom trhu práce je rozšírené zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou živnosti. Zamestnanie formou klasického pracovného pomeru je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie, pretože zamestnanec má zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, ako sú stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce definuje aj podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesty a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené.

tags: #kedy #vyplatiť #odchodné