Uznanie neexistujúceho záväzku: Komplexný pohľad

V dnešnom podnikateľskom prostredí, kde sa bežne vyskytujú neuhradené faktúry a predlžujúce sa splatnosti, je dôležité rozumieť možnostiam riešenia takýchto situácií. Jednou z nich je aj problematika uznania neexistujúceho záväzku, ktorá môže mať závažné právne dôsledky.

Pohľadávky ako majetkové právo

Pohľadávka veriteľa predstavuje jeho majetkové právo voči dlžníkovi. Toto právo je možné definovať a následne s ním nakladať podľa vôle veriteľa. Právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká zo záväzkového vzťahu, sa nazýva pohľadávkou. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je zmluva.

Započítanie pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok nájdeme v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581). Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. Podmienkou je, aby pohľadávky boli vzájomné, rovnakého druhu a spôsobilé na započítanie.

Podmienky a obmedzenia započítania

Na započítanie nie sú spôsobilé pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone, ako napríklad pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Vymenované pohľadávky nie je dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale Občiansky zákonník pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa.

Jednostranný započítací prejav

Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane a musí obsahovať náležitosti podľa § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok na hygienické potreby?

Účinky započítania

K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

Započítanie v obchodných záväzkových vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné.

Započítanie v konkurznom konaní

Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii započítanie pohľadávok po vyhlásení konkurzu je obmedzené. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. 3). Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb.

Započítacia námietka v súdnom konaní

Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

Prínos započítania pohľadávok

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.

Prečítajte si tiež: Príspevky pre mladých športovcov

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky

Postúpenie pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.

Odplatné a bezodplatné postúpenie

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpenia pohľadávky.

Zodpovednosť postupcu

V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Forma a oznámenie postúpenia

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Príslušenstvo a práva spojené s pohľadávkou

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.

Prečítajte si tiež: Áno, nie, možno - Facebook prieskum

Možnosť odchýlnej dohody

Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

Faktoring a forfaiting

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Faktoringová spoločnosť získa zisk, pretože kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá. Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ.

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Prevod pohľadávky počas konkurzu

Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby. Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

Predaj podniku a prechod pohľadávok

Zmenou v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho. V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci). Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Pokiaľ sa prevodom veriteľovej pohľadávky v rámci predaja podniku zhoršila jej vymožiteľnosť, je veriteľ oprávnený domáhať sa podaním odporu, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúcim na kupujúceho právne neúčinný.

Záložné právo k pohľadávke

Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom. Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Záložca tak vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň vystupuje ako veriteľ založenej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Tento dlžník zasa voči jeho záložnému veriteľovi vystupuje ako poddlžník. K zriadeniu záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založenej pohľadávky).

Trestnoprávne aspekty poškodzovania veriteľa

Ustanovenie § 256 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa zaoberá problematikou poškodzovania veriteľa. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty postačí aj fiktívne zmenšenie majetku.

Možnosti obhajoby v trestnom konaní

Prvou možnosťou, ktorú je možné zvoliť pri obhajobe v súvislosti s trestným stíhaním pre podozrenie zo spáchania z trestného činu poškodzovania veriteľa je aplikácia tzv. materiálneho korektívu obsiahnutého v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona. Ďalším štandardným nástrojom obhajoby je namietanie nedostatku zavinenia. Prvoradou predbežnou otázkou, ktorú je nevyhnutné skúmať, je existencia pohľadávky veriteľa, pretože objektom tohto trestného činu je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi (páchateľovi).

Zmarenie uspokojenia veriteľa

Významným znakom je slovné spojenie „zmarí uspokojenie veriteľa“, ktoré predstavuje zároveň návetie pre jednotlivé spôsoby, ktorými možno toto zmarenie realizovať - preto je nevyhnutné skúmať konkrétne machinácie týkajúce sa majetkovej sféry dlžníka v spojitosti s touto podmienkou, pretože nie každým týmto konaním musí nevyhnutne dochádzať aj zmareniu uspokojenia veriteľa. Ak obvinený (dlžník) preukáže, že disponuje iným majetkom, z ktorého je možné uspokojenie pohľadávky veriteľa za rovnakých podmienok, nebude naplnený predpoklad, že došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky, pretože túto je možné uspokojiť z iného majetku dlžníka.

Nevymáhateľná pohľadávka

Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. novembra 2015, sp.zn. 4To/82/2015, skutková podstata trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 TZ nechráni majetok veriteľa, ktorý disponuje nevymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi.

Uznanie neexistujúceho záväzku

V súdnej praxi sa možno stretnúť aj s názorom, že samotné uznanie neexistujúceho záväzku nie je samo o sebe konaním napĺňajúcim skutkovú podstatu poškodzovania veriteľa. S týmto názorom možno polemizovať, pretože už samotné uznanie neexistujúceho záväzku, resp. fingovanie pasív, ktoré majú znížiť skutočnú hodnotu dlžníkovho majetku môže veriteľov odradiť od uplatňovania ich pohľadávok.

Scudzovanie majetku za zodpovedajúcu protihodnotu

V rámci obhajoby je dôležitou tiež skutočnosť, či dlžníkove úkony spočívajúce v scudzovaní majetku sú realizované za zodpovedajúcu protihodnotu - ak totiž dlžník získa za scudzovaný majetok iný majetok v rovnakej hodnote, nemožno uvažovať o zmarení uspokojenia veriteľa, ktorý sa môže uspokojiť z takto transformovaného majetku, ktorý zmenil iba svoj charakter, nie hodnotu.

Majetok vylúčený z exekúcie

V závislosti od povahy konkrétneho majetku možno založiť obhajobu podľa druhu majetku, ktorého sa týkajú dlžníkove úkony v kontexte ich možnej exekvovateľnosti - v zásade platí, že k zmareniu uspokojenia veriteľa nemôže dôjsť v dôsledku dispozície týkajúcej sa takého majetku, ktorý nepodlieha exekúcii, t.j. je vylúčený z výkonu rozhodnutia.

Uznanie dlhu ako zabezpečovací inštitút

Autor sa v príspevku zaoberá podstatou uznania dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu z hľadiska slovenského práva. Dospieva pritom k záveru, že význam uznania dlhu sa nevyčerpáva v účinkoch na premlčanie a v založení domnienky trvania dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu je v zmysle Občianskeho zákonníka jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky. Úprava tohto inštitútu je viac než stručná. Obmedzuje sa len na vymedzenie účinkov uznania dlhu, a to z hľadiska dôkazného bremena a z hľadiska premlčania. (§ 558 prvá veta OZ). Z hľadiska premlčania je zas účinkom uznania dlhu to, že právo na splnenie uznaného dlhu sa premlčí až za 10 rokov (§ 110 ods. 1 OZ).

Judikatúra k uznaniu dlhu

Stručnosť právnej úpravy spôsobila, že sa v súvislosti s uznaním dlhu nakopilo viacero otázok. Sporné bolo najmä to, či sa dlh dá platne uznať aj pred jeho zročnosťou. Otázne bolo aj to, či uznanie premlčaného dlhu vedie k novému plynutiu premlčacej lehoty, a ak áno, či tento záver platí aj vtedy, ak dlžník o premlčaní nevedel. Riešenie týchto otázok priniesla ako obvykle až súdna prax. Tak napríklad Najvyšší súd SR nedávno potvrdil, že dlh možno platne uznať aj pred jeho zročnosťou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 92/2019 z 29. 10. 2020). Už skôr zas Najvyšší súd ČSSR judikoval (pri absencii dnešného § 558 OZ), že k uznaniu môže dôjsť aj po premlčaní dlhu a že uznaním začína plynúť nová premlčacia lehota aj vtedy, ak dlžník o premlčaní nevedel (R 51/1968).

Teoretické pozadie uznania dlhu

Mnohé z otázok týkajúcich sa uznania dlhu teda už vyriešila judikatúra. Zdá sa však, že tak urobila bez toho, aby úplne ozrejmila teoretické pozadie, teda podstatu, resp. význam uznania dlhu ako právneho inštitútu. Práve preto bude cieľom tohto príspevku vymedzenie tejto podstaty a významu z hľadiska súčasného občianskeho práva a následne aj konfrontácia tohto vymedzenia s niekoľkými praktickými otázkami, či už riešenými, alebo neriešenými súdnou praxou. Menovite pôjde o otázku uznania nezročného dlhu, otázku uznania neexistujúceho dlhu a otázku, či má uznanie dlhu vplyv na premlčanie, ak bol dlh v čase uznania už premlčaný a dlžník o tom nevedel.

Historický vývoj uznania dlhu

V rímskom práve sa vyskytovali dva druhy uznania dlhu:

1. constitutum debiti proprii, ktorým dlžník sľuboval veriteľovi splniť svoj vlastný dlh.
2. constitutum debiti alieni, ktorým niekto sľuboval veriteľovi splniť dlh cudzieho dlžníka.

V oboch prípadoch išlo o formálne sľuby, ktoré kreovali novú obligáciu stojacu vedľa tej starej. Obe obligácie boli do istej miery od seba nezávislé, hoci podmienkou vzniku tej novej bola existencia starej. Veriteľ sa mohol rozhodnúť, ktorý záväzok bude žalovať. Ak však došlo k uspokojeniu jedného záväzku, zanikol aj druhý (D. 46, 3, 69).

V dobovom rakúskom práve sa o uznaní hovorilo, nie úplne presne, ako o kumulatívnej novácii. Podobne ako v rímskom práve aj v rakúskom práve sa uznaním dlhu kreovala nová obligácia. Veriteľ preto mohol svoju žalobu oprieť o ktorúkoľvek z nich. Nová obligácia však bola akcesorickou obligáciou, zánikom pôvodnej obligácie preto zanikla aj tá nová.

Aj v uhorskom práve sa k uznaniu pristupovalo obdobne. Výstižne to vyjadril Š. Luby: "uznaním zakladá sa nový právny dôvod, odlišný od právneho dôvodu, z ktorého vznikol pôvodný záväzok.

Pasivita dlžníka ako uznanie záväzku

Nevrátenie faktúr či nevyjadrenie sa k žalobe nemožno považovať za uznanie záväzku podľa § 323 ods. 2 OBZ.

Čiastočná úhrada faktúry a uznanie záväzku

Zaplatenie ceny tovaru čiastočným zaplatením faktúry nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie zvyšku záväzku a správnosti faktúr z hľadiska stanovenia ich splatnosti.

Dôkazné bremeno dlžníka v prípade uznania záväzku čiastočným plnením

Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom).

Platnosť uznania záväzku aj v prípade uznania neexistujúcej pohľadávky

V niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným, nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi.

Založenie vyvrátiteľnej domnienky uznaním záväzku

Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 OBZ je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania.

Dôkazné bremeno ohľadom neexistencie uznaného záväzku

Uznanie záväzku zachytáva stav ku dňu uznania, avšak dôkazné bremeno ohľadom neexistencie alebo zániku uznaného záväzku (či už ku dňu uznania alebo k neskoršiemu dátumu) spočíva na dlžníkovi, prípadne na ručiteľovi.

Dôsledky uznania záväzku dlžníkom

Ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného.

Prijatie uznania záväzku zo strany oprávneného

Je vecou slobodnej dispozície oprávneného, či príjme uznanie záväzku zo strany dlžníka v tej podobe, v akej mu ho dlžník predostrie, a to hoci za cenu určitého ústupku.

Započítanie plnenia dlžníka na istinu a príslušenstvo

Skutočnosť, či konkrétna platba sa má (či už podľa prejavenej vôle dlžníka, alebo za použitia pravidla v § 330 Obchodného zákonníka) započítať na istinu alebo príslušenstvo, bude potrebné preskúmať pri každom čiastočnom plnení osobitne a následne ju v zmysle čl. 15 a § 191 C. s. p. posúdiť.

Bezdôvodné obohatenie a investície do cudzieho majetku

Podľa judikatúry vloženie investícií do majetku inej osoby predstavuje neoprávnený majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie, pričom tento neoprávnený majetkový prospech nespočíva v samotných investíciách do cudzieho majetku, ale v tom, o čo sa tento majetku zhodnotil vloženými investíciami.

Vplyv platobného výmeru na existenciu záväzku

Povinnosť platiť poistné síce podľa zákona existuje, ale práve platobný výmer ju konkretizuje a bez tohto výmeru nie je možné určiť presnú výšku záväzku.

Kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia

Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu a na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje poškodeného.

Vylúčenie bezdôvodného obohatenia

Občiansky zákonník v niektorých prípadoch uvádza okolnosti, kde síce dochádza k majetkovému prospechu na strane jedného subjektu, avšak existujú iné dôvody, na základe ktorých Občiansky zákonník bezdôvodné obohatenie vylučuje (§ 455 Občianskeho zákonníka). O bezdôvodnom obohatení nehovoríme v prípade, kedy zákon hovorí o majetkovom prospechu jedného subjektu zmluvy, pričom druhému subjektu vznikne na tomto základe iné právo, ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 635 ods. 4 a § 636 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Náklady na opravy a úpravy domu v podielovom spoluvlastníctve

Pokiaľ niektorý spoluvlastník vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov.

Dôkazná povinnosť v občianskom súdnom konaní

V sporových konaniach je dôkazná povinnosť - povinnosťou účastníka a jej obsahom je označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje svoje deklarované právo.

tags: #plnenie #neexistujúceho #záväzku #uznanie