Povinnosti kupujúceho v slovenskom práve

Kúpna zmluva je právne záväzný dokument, ktorý dáva obidvom stranám zmluvy určité práva a povinnosti. V slovenskom právnom poriadku je režim kúpnej zmluvy upravený dvoma právnymi predpismi, a to Obchodným a Občianskym zákonníkom. V tomto článku sa zameriame na povinnosti kupujúceho podľa Obchodného zákonníka.

Všeobecný rámec kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka

V zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov má kúpna zmluva svoje miesto v tretej časti, druhá hlava, prvý diel, prvý oddiel. Kúpna zmluva predstavuje jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. Na základe tejto zmluvy dochádza k zmene vlastníckych práv k hnuteľným veciam z predávajúceho na kupujúceho.

Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy

Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy sú uvedené už v jej legálnej definícii. Ide pritom o náležitosti, bez ktorých by sme nemohli hovoriť o kúpnej zmluve. Medzi tieto náležitosti patria:

1. Určenie zmluvných strán: Bez určenia zmluvných strán by zmluva logicky nemohla byť určitým právnym úkonom z dôvodu, že by nebolo jasné, kto je zaviazaný na plnenie povinností zo zmluvy vyplývajúcich.

Subjekty kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka

Okruh osôb, ktoré môžu uzatvárať kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, je vymedzený v § 261 Obchodného zákonníka. Ide o:

a) podnikateľov zapísaných v obchodnom registri, osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu.b) štát, samosprávne územné celky a iné verejné inštitúcie, ak zabezpečujú verejnú potrebu.c) fyzické alebo právnické osoby bez ohľadu na skutočnosť, či sú podnikateľmi, ak si písomne zvolili Obchodný zákonník za právny predpis, ktorému podriaďujú svoj záväzkovo-právny vzťah.

Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku

Vymedzenie predmetu kúpy

Vymedzenie predmetu kúpy v Obchodnom zákonníku je jednoznačné. Môže ním byť len hnuteľná vec určená jednotlivo čo do množstva a druhu. Obchodný zákonník pritom označuje takúto hnuteľnú vec ako tovar. Za nehnuteľnosti pritom považujeme pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Predmet kúpnej zmluvy je teda hnuteľná vec - teda tovar ako je nazývaný zákonom. Tovar ako taký nemusí v čase uzavretia kúpnej zmluvy ešte reálne existovať. Môže byť vyrobený neskôr a to až po uzavretí zmluvy.

Kúpna cena

V prípade kúpnej ceny hovoríme o štvrtej a poslednej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Kúpna cena je pritom úhrada kupujúceho za získaný predmet kúpy a musí byť vyjadrená v peniazoch, pretože ak by bol na úhradu použitý iný prostriedok ako peniaze, nemohli by sme už hovoriť o kúpnej zmluve. Obchodný zákonník definíciu ceny neobsahuje, avšak v slovenskom právnom poriadku sa takáto definícia nachádza, a to konkrétne v zákone o cenách.

Podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka„V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia spôsobu kúpnej ceny.

Povinnosti kupujúceho

Základnou povinnosťou predávajúceho je odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy, pričom kupujúci je následne povinný daný predmet prevziať a zaplatiť za neho kúpnu cenu.

Prečítajte si tiež: Kúpa Nehnuteľnosti Cudzincami

Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu

Povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za tovar je zakotvená v § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom nie je potrebné určiť čas, miesto a spôsob platenie kúpnej ceny. To znamená, že táto povinnosť kupujúceho je daná zákonom. Nezakotvenie však nezbavuje kupujúceho povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, pretože v takomto prípade platia podporne všeobecné ustanovenia III. časti Obchodného zákonníka, najmä ustanovenia týkajúce sa náhrady škody (§ 373 a nasledujúcich paragrafov), úrokov z omeškania (§ 369) a omeškania veriteľa (§ 370 a nasledujúcich paragrafov).

Podľa už uvedeného je zrejmé, že kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu. V praxi sa môžu preto vyskytnúť dva druhy kúpnych cien -- a to dohodnutá a nedohodnutá. Dohodnutú kúpnu cenu je kupujúci povinný zaplatiť s odvolaním sa na citované zákonné ustanovenia a § 448 ods. 1. Nedohodnutie kúpnej ceny rieši ustanovenie § 448 ods. 2 a 3, podľa ktorého môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu kúpnej zmluvy.

Čas okamihu platenia kúpnej ceny upravuje ustanovenie § 449, ktoré hovorí, že kupujúci je povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste odovzdania tovaru alebo dokladov sa na tovar vzťahujúcich, pokiaľ si strany dohodli, že kúpna cena sa má platiť pri odovzdaní tovaru alebo týchto dokladov. Ide o najbežnejší spôsob platenia kúpnej ceny, kedy kupujúci zaplatí kúpnu cenu pri preberaní tovaru.

Strany kúpnej zmluvy si, samozrejme, môžu určiť čas platenia kúpnej ceny odlišne od tohto ustanovenia, najmä v lehote alebo po uplynutí stanovenej lehoty (najčastejšie predávajúcim), ktorá začína plynúť dňom dodania tovaru a jeho prevzatia kupujúcim. Všeobecne však s vzhľadom na ustanovenie § 450 platí, že kupujúci nie je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu ceny pred tým, ako predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi týkajúcimi sa tovaru. Existuje aj výnimka s tohto všeobecného pravidla, ktorá je upravená v § 450, ktorá hovorí, že všeobecný spôsob platenia kúpnej ceny neplatí, pokiaľ dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo platenia kúpnej ceny by bol s touto podmienkou v rozpore. To znamená, že strany si môžu odchylne upraviť dodanie tovaru a platenie kúpnej ceny.

Povinnosť prevziať tovar

Táto povinnosť kupujúceho je zakotvená v § 451 veta prvá, podľa ktorého je kupujúci povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa zmluvy alebo zákona na to, aby predávajúci mohol kupujúcemu dodať tovar. Opäť zákonodarca necháva širokú dispozičnú právomoc stranám zmluvy, ktoré si môžu túto povinnosť (kupujúceho prevziať tovar, a teda aj povinnosť predávajúceho dodať tovar), upraviť ľubovoľným spôsobom na základe vzájomného súhlasu, premietnutého v zmluve. Pokiaľ túto dispozičnú právomoc strany nevyužijú, nastupujú ustanovenia Obchodného zákonníka preto, aby citované povinnosti strán upravili.

Prečítajte si tiež: Obrana pred online podvodmi

Možnosť nakladať s tovarom zahŕňa okrem objektívnej možnosti s ním nakladať aj subjektívnu, t. j. vedomosť kupujúceho, že s tovarom môže nakladať. To znamená, že povinnosti kupujúceho prevziať tovar musí presne korešpondovať s povinnosťou predávajúceho dodať tovar, a to nie len fakticky ale predávajúci musí nielen zabezpečiť, aby sa kupujúci o dodaní tovaru dozvedel a nemal o tom pochybnosť.

Pokiaľ si kupujúci nesplní svoju povinnosť prevziať tovar, prechádza na neho nebezpečenstvo škody na tovare (osobitne je nebezpečenstvo škody na tovare upravené v § 368 ods. Ako už bolo spomenuté, pokiaľ si predávajúci splnil svoju povinnosť dodať tovar kupujúcemu riadne (v požadovanej kvalite a kvantite), v čas a dohodnutým alebo pre príslušný tovar primeraným spôsobom a kupujúci si nesplní povinnosť tento tovar prevziať, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo škody na tovare, čo znamená, že kupujúci by niesol zodpovednosť, keby sa v takomto prípade predmetný tovar poškodil alebo zničil bez ohľadu na to, či by takémuto poškodeniu alebo zničeniu prišlo zavinením kupujúceho, alebo aj bez jeho zavinenia.

Z ustanovení Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že nebezpečenstvo škody na tovare (t. j. zodpovednosť za poškodenie alebo zničenie veci alebo tovaru) sa viaže k tomu, kto s daným tovarom disponuje, teda kupujúci alebo predávajúci. Otáznym je len prechod tohto nebezpečenstva z toho, ku komu sa viaže (predávajúceho), na "nadobúdateľa" tohto nebezpečenstva (kupujúceho).

Povinnosť uchovať tovar

Ďalšou povinnosťou kupujúceho je urobenie vhodných opatrení, primeraných okolnostiam a povahe tovaru na jeho uchovanie, pokiaľ kupujúci od predávajúceho prevzal tovar a zamýšľa ho odmietnuť (§ 463). Táto povinnosť vyplýva kupujúcemu priamo zo zákona, a to v prípade, že nepovažuje dodaný tovar za dodaný riadne a včas (napríklad: vady tovaru, chybné množstvo tovaru atď). V tom prípade má kupujúci právo tovar odmietnuť (toto odmietnutie musí adresovať v dohodnutej alebo predpísanej forme predávajúcemu) a po dobu, keď odovzdá tento vadne dodaný tovar predávajúcemu, je kupujúci povinný zabezpečiť uchovanie tovaru tak, aby neprišlo k jeho znehodnoteniu alebo strate.

tags: #povinnosti #kupujúceho #v #slovenskom #práve