Možnosti vymáhania pohľadávok po zastavení konkurzného konania FO

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) účinná od 1. marca 2017 priniesla zásadné zmeny v konkurznom konaní voči fyzickým osobám. Jednou z týchto zmien je úprava popierania prihlásených pohľadávok.

Zmeny v popieraní prihlásených pohľadávok

Podľa novej úpravy prešlo popieranie prihlásených pohľadávok výlučne do rúk iného prihláseného veriteľa (§ 167l ods. 5 ZKR) bez zásahu správcu. Popierajúci veriteľ bude musieť zložiť zábezpeku vo výške 350 eur. V prípade podania určovacej žaloby popretým veriteľom, musí popierajúci veriteľ zabezpečiť zastúpenie advokátom, pokiaľ on sám (FO) alebo v prípade PO jeho zamestnanec nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 90 CSP).

Tieto zmeny majú vplyv na prax, kde sa popieranie pohľadávok veriteľmi v konaní o oddlžení stáva skôr výnimkou ako pravidlom. Vzhľadom na to, že sa vypustilo materiálne preskúmavanie prihlásených pohľadávok správcom a veritelia nie sú ekonomicky motivovaní popierať pohľadávky iných veriteľov, vzniká otázka, ako sa bude riešiť problematika neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Paradox v ochrane spotrebiteľa

Vylúčením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom vzniká paradoxná situácia. Konanie o oddlžení má pomôcť osobám, ktoré ťažia najmä spotrebiteľské dlhy. Vylúčením tohto prieskumu sa stráca nástroj na reálny prieskum spotrebiteľských zmlúv z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

Pred novelou mohol správca poprieť pochybné nároky zo spotrebiteľských zmlúv bez väčších nákladov. Po novele sa nároky z tých istých spotrebiteľských zmlúv uspokojujú bez kontroly, pretože veritelia ich vo väčšine prípadov nebudú popierať. Spotrebitelia tak v konečnom dôsledku uhradia (aj keď len čiastočne) pohľadávky, ktoré by inak veritelia len s veľkým problémom uplatňovali na súde.

Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie a vymáhanie pohľadávok

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZKR nepokrývajú široké spektrum nárokov, ku ktorým sa spotrebiteľ môže zaviazať, najmä čo do istiny. Hoci sa zjednodušilo a zlacnelo oddlženie, zároveň sa zvýšili šance na uspokojenie pohľadávok subjektom, pred ktorými sme spotrebiteľov chceli chrániť.

Rozpor so smernicou Rady 93/13/EHS

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Radlinger (C‑377/14) je úprava konania o oddlžení po 1. marci 2017 v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdny dvor EÚ sa prikláňa k tomu, aby aj v insolvenčnom konaní boli spotrebiteľské záväzky dlžníka podrobené kontrole.

V súčasnosti neexistuje nástroj, prostredníctvom ktorého by súd (súdom ustanovený správca) v konaní o oddlžení skúmal existenciu nekalých zmluvných podmienok. Aktuálna úprava popierania v konaní o oddlžení je otázna z pohľadu poskytnutia efektívnej ochrany spotrebiteľa. Vylúčenie uspokojenia niektorých pohľadávok podľa §166b ZKR neposkytuje plnohodnotnú ochranu pred uspokojovaním nárokov z nekalých zmluvných podmienok.

Názory a diskusia

Martin Maliar argumentuje, že dlžník je pri podaní návrhu kvalifikovane zastúpený a vie, že "odovzdáva majetok v prospech veriteľov". Pýta sa, či má mať dlžník právo popierať veriteľov a ako sa budú riešiť trovy neúspešných incidenčných konaní.

Martin Friedrich oponuje, že aktuálne neexistuje žiadna kontrola spotrebiteľských zmlúv v procese oddlženia a dlžníkovi to nemôže byť jedno. Uvádza príklad zabezpečenia úveru záložnou zmluvou a poukazuje na kreatívny prístup podnikateľov v spotrebiteľských vzťahoch. Navrhuje vrátenie právomoci správcovi na popieranie pohľadávok alebo umožnenie dlžníkovi zastúpenému Centrom poprieť tieto pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok pri nespavosti

Vladimír Šárnik tvrdí, že dlžníci vstupujú do oddlženia úplne bezmajetní a je im jedno, či bude dlh uhradený vo výške 0,- € "len tak", alebo po jeho súdnom prieskume. Ministerstvo pravotienia zvolilo model bez možnosti popierať pohľadávky správcom čisto pragmaticky, aby nedošlo k zahlteniu súdov akademickými incidenčnými žalobami.

Stanovisko ministerstva spravodlivosti

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že správca v konaniach podľa štvrtej časti nedisponuje popieracím oprávnením a nie je oprávnený vyvodiť „negatívne dôsledky“ veriteľa, ktorý si prihlásil nevymáhateľnú pohľadávku, ak žiadny veriteľ túto pohľadávku nepoprel. Takúto pohľadávku je povinný uspokojiť v celom prihlásenom rozsahu. To znamená, že ak sa do ODK prihlási akýkoľvek nárok zo spotrebiteľského vzťahu, musí byť v konkurze uspokojený.

Alternatívne riešenia a budúci vývoj

Nájsť model, ktorý by rešpektoval povinnosť chrániť spotrebiteľa aj v insolvenčnom konaní pred zlými záväzkami, je náročné. Riešením by mohlo byť vrátenie právomoci správcovi na popieranie pohľadávok, alebo umožnenie dlžníkovi zastúpenému Centrom poprieť tieto pohľadávky.

Martin Maliar navrhuje hľadať riešenie v tzv. "žalobách z lepšieho práva". Ak si niekto privlastnil na základe nejakej neprijateľnej podmienky plnenie, na ktoré podľa hmotného práva nemá nárok, tak osoba, ktorá vie preukázať, že má lepšie právo k výťažku, nech má aj po konkurze žalobný nárok.

Záver

Súčasný model oddlženia na Slovensku je nevyhovujúci z pohľadu ochrany dlžníka - spotrebiteľa pred neprijateľnými nárokmi zo spotrebiteľských vzťahov, ktoré voči nemu môžu byť uplatňované v konkurze. Je potrebné hľadať riešenia, ktoré by zabezpečili efektívnu ochranu spotrebiteľa v insolvenčnom konaní a zabránili uspokojovaniu nárokov z nekalých zmluvných podmienok. Je preto veľmi otázne, či aktuálna úprava popierania v konaní o oddlžení je udržateľná z pohľadu poskytnutie efektívnej ochrany spotrebiteľa.

Prečítajte si tiež: Ako odísť do predčasného dôchodku

Dodatočné informácie o osobnom bankrote

Slovenský právny poriadok zakotvuje možnosť dlžníka, ktorým je fyzická osoba, zbaviť sa svojich dlhov pri dodržaní zákonom predpísaných pravidiel a podmienok.

Čo je osobný bankrot?

Osobný bankrot je legálny proces, ktorým sa fyzická osoba (živnostník alebo osoba, ktorá nie je podnikateľ) môže zbaviť dlhov, ktoré už nedokáže splácať. Štandardne sa to dá spraviť dvoma spôsobmi: konkurz (predaj majetku) alebo splátkový kalendár (splácanie dlhu).

Akých dlhov sa dokážete zbaviť a ktorých NIE?

Veľa bežných peňažných dlhov áno, niektorých pohľadávok NIE. Typy dlhov, ktoré zvyčajne môžete oddlžiť sú hlavne spotrebné úvery, kreditné karty, pôžičky od bánk a nebankoviek (ak sú osobné pohľadávky), nezabezpečené obchodné dlhy voči súkromným veriteľom. Dlhy, ktoré zvyčajne nie sú oddlžiteľné (výnimky / „nedotknuté pohľadávky“):výživné (alimenty) na dieťa alebo starostlivosť, týchto dlhov sa nezbavíte, musia sa plniť ďalejzabezpečené pohľadávky, napr. hypotéka viazaná záložným právom. Veriteľ so záložným právom si môže uplatniť zabezpečenie (predaj nehnuteľnosti) a tieto pohľadávky nie sú „vymazané“ len takpeňažné tresty uložené súdom (niektoré pokuty / tresty môžu byť vylúčené)nároky zo spôsobenia úmyselnej škody, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, niektoré iné špecifické požiadavky.

Podmienky osobného bankrotu

Podmienky osobného bankrotu na Slovensku v skratke sú nasledovné:Dlžník musí byť fyzická osoba vrátane živnostníkov, ktorá je platobne neschopná, to znamená, že aspoň jeden jej peňažný záväzok je po lehote splatnosti minimálne 180 dní.Musí byť voči dlžníkovi vedené exekučné alebo iné vymáhacie konanie.Dlžník má trvalý pobyt na území Slovenska.Dlžník musí preukázať, že nemá reálnu schopnosť svoje dlhy splácať.Je potrebné mať poctivý zámer splatiť dlhy, čo znamená spoluprácu v procese oddlženia, snahu o zabezpečenie príjmov a úprimnú snahu o vyriešenie situácie bez zbytočných obštrukcií.

Výhody a nevýhody osobného bankrotu

Výhody:

• Zastavenie exekúcií a vymáhania dlhov
• Odpustenie väčšiny dlhov
• Nový finančný začiatok
• Rýchly proces (pri konkurze)
• Zastúpenie Centrom právnej pomoci

Nevýhody:

• Strata majetku (v konkurze)
• Zápis v registroch
• Obmedzenia počas konania
• Nie všetky dlhy zanikajú
• Psychologický a sociálny dopad

Pomôže právnik pri osobnom bankrote?

Áno, najmä v zložitejších prípadoch, kedy existujú zabezpečené dlhy, podnikateľská minulosť, prevody majetku, sporné pohľadávky a pod. Právnik môže urobiť audit dlhov a majetku, zvoliť správny postup, pripraviť podklady a zastupovať v sporoch.

Ako dlho trvá osobný bankrot

Konkurz trvá spravidla niekoľko mesiacov, splátkový kalendár 5 rokov.

Osobný bankrot online?

Osobný bankrot sa dá riešiť prevažne online prostredníctvom Centra právnej pomoci.

Na čo sa vzťahuje osobný bankrot

Z pohľadu bežného života, osobný bankrot (oddlženie) sa vzťahuje najmä na vaše peňažné dlhy vzniknuté pred podaním (resp. pred rozhodnutím súdu). V praxi to znamená:Čo spravidla „spadne do bankrotu“ (zaniká po oddlžení)Spotrebiteľské úvery a kreditky, povolené prečerpania, pôžičky z bánk aj nebankoviek.Nedoplatky za bývanie a služby: nájomné, energie, telecom, internet.Bežné dlhy z obchodov a služieb: faktúry, zmluvné pokuty tohto typu.Zostatky po exekúciách (po ich zastavení účinkami oddlženia).Zostatok nezabezpečenej časti hypotéky po predaji založenej nehnuteľnosti (ak predaj nepokryl celý dlh).Tieto pohľadávky sa po oddlžení už nevymáhajú (ak nejde o výnimky nižšie). Čo nezaniká (na toto sa osobný bankrot nevzťahuje)Výživné (dlhy aj bežné platby do budúcna).Zabezpečené pohľadávky v rozsahu krytia záložným právom (napr. hypotéka - veriteľ má právo predať založenú nehnuteľnosť).Náhrada škody na zdraví a dlhy z úmyselného protiprávneho konania.Peňažné tresty a pokuty uložené v trestnom/správnom konaní.Pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi (napr. nevyplatená mzda zamestnancovi).Nepeňažné záväzky (povinnosť niečo vykonať/dodať).Pôžička od Centra právnej pomoci (ak ste ju čerpali).Spoludlžníci a ručitelia ostávajú za dlh naďalej zodpovední, oddlženie chráni len vás.Dlhy vzniknuté po vyhlásení (nové účty, nové pokuty) nie sú pokryté oddlžením.Pri zabezpečených dlhoch (hypotéka, leasing) sa rieši najprv záloh: veriteľ môže speňažiť predmet záložného práva; ak ostane nedoplatok, ten sa už posudzuje ako nezabezpečený.

Zamietnutý osobný bankrot

Najčastejšie k zamietnutiu alebo odmietnutiu dochádza pre formálne nedostatky podania, nesplnenie zákonných podmienok a pochybnosti o poctivom zámere dlžníka.

Konanie o oddlžení

Prvé štádium je prísne formálne, nie je ešte konkurzným konaním, začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd (konkurzné konanie sa ešte nezačína). O návrhu na vyhlásenie konkurzu musí súd rozhodnúť do 15 dní od jeho doručenia uznesením o začatí konania, ak zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 12 ZKR. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov; inak v tejto lehote rozhodne uznesením o začatí konania na základe opraveného návrhu. Súd je povinný zaslať toto uznesenie do Obchodného vestníka na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Uznesením o začatí konania sa začína konkurzné konanie, a teda začína sa druhá fáza, ktorá je ukončená uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak sú splnené všetky podmienky, t. j.

Postup súdu po začatí konkurzného konania do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu sa odlišuje v závislosti od toho, či návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník alebo veriteľ. Ak podal návrh dlžník, súd musí rozhodnúť o tom, či vyhlási konkurz do 5 dní od začatia konkurzného konania. Pri pochybnostiach o majetku dlžníka v tej istej lehote súd ustanoví predbežného správcu. Vyššie uvedený postup súd nemusí dodržať, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník a súčasne aj veriteľ. V takom prípade súd postupuje ako pri dlžníckom návrhu, kde sa považuje úpadok dlžníka za daný, a preto nie je potrebné, aby preukazoval svoju platobnú schopnosť a ani ho poučovať o možnosti vyhlásiť konkurz, keď takýto návrh súdu predložil. Súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania. Súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania. Pokiaľ dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konanie zastaví. Súd je povinný zastaviť konanie do 7 dní. Uznesenie o zastavení konania súd doručí účastníkom konania, ktorými sú navrhovateľ (navrhovatelia) a dlžník. Zákon ďalej vyžaduje, aby boli splnené materiálne podmienky, medzi ktoré patrí úpadok (t. j. platobná neschopnosť alebo predlženie), pluralita veriteľov (t. j. ak má dlžník aspoň dvoch veriteľov, ktorí majú splatné pohľadávky a dlžník je v omeškaní s platením aspoň jednej pohľadávky voči každému veriteľovi viac ako 30 dní) a dostatok majetku úpadcu (t. j. ak dlžník nemá ani taký majetok, ktorý postačuje na úhradu nákladov konkurzného konania, nie je možné dosiahnuť účel konkurzu - uspokojenie pohľadávok veriteľov). Vyhlásením konkurzu sa začína relatívne samostatné (tretie) štádium konkurzného konania. Pre skončenie účinkov konkurzu ZKR vyžaduje, aby bol konkurz zrušený (§ 102 ZKR). Súd bude o zrušení konkurzu spravidla rozhodovať na návrh správcu. O zrušení konkurzu však súd môže rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí relevantné skutočnosti ohľadne majetku úpadcu. Uznesenie o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku alebo po splnení konečného rozvrhu výťažku (dodatočného rozvrhu výťažku) súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Súd ďalej doručí uznesenie úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať správca a každý veriteľ, ktorého pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená. Pred podaním návrhu na oddlženie je potrebné zistiť, či sú splnené podmienky pre jeho podanie. Predtým je však potrebné uvedomiť si, že je nutné podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 12 ZKR a spolu s ním možno podať aj návrh na oddlženie, pokiaľ už nebol návrh na konkurz podaný a konkurz nebol zrušený. § 12 zákona č. 7/2005 Z. z. Situácia po zrušení konkurzu u právnických osôb a fyzických osôb je zásadne odlišná. Zrušenie konkurzu pri právnickej osobe má za následok jej výmaz z príslušného registra, právnická osoba zaniká a fakticky sa zbavuje svojich dlhov (pretože prestáva existovať). Pri fyzických osobách je však situácia opačná, pretože po zrušení konkurzu nezanikajú (nie je možné vymazať ich z matriky ako osobitnej evidencie fyzických osôb). Domáhať sa zbavenia dlhov možno len po zrušení konkurzu, v ktorom aspoň čiastočne došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok. Zavedením inštitútu oddlženia došlo k zrovnoprávneniu (aj keď nie k faktickej rovnosti) medzi postavením dlžníka právnickej osoby a dlžníka fyzickej osoby. Oddlženie je v zákone koncipované ako inštitút, ktorému musí predchádzať konkurz na majetok fyzickej osoby, teda ako inštitút, ktorý môže, ale nemusí nasledovať po zrušení konkurzu. Na povolenie oddlženia nie je právny nárok. Súd bude o návrhu na oddlženie rozhodovať až po zrušení konkurzu. Zákon ustanovuje (§ 167 ods. 2 ZKR), že o povolení oddlženia má súd rozhodnúť bezodkladne po tom, čo rozhodnutie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť. Oddlženie začína uznesením súdu o povolení oddlženia.

Podstatnou náležitosťou návrhu na oddlženie je vyjadrenie poctivého zámeru dlžníka, že na zaplatenie svojich dlhov vynaloží primerané úsilie. Je potrebné uviesť, že je rozdiel, či návrh na vyhlásenie konkurzu (ktorý musí pred oddlžením prebehnúť) podal dlžník alebo veriteľ. Ak totiž podal návrh dlžník, poctivý zámer plniť svoje dlhy sa predpokladá, keďže si už splnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Neznamená to však, že by súd nebol oprávnený v prípade dlžníckeho návrhu skúmať takýto poctivý zámer. Súd je však povinný skúmať tento poctivý zámer dlžníka vždy, ak podal návrh veriteľ. Poctivý zámer dlžníka je významnou skutočnosťou pre oddlženie. Cieľom oddlženia je zasa uspokojenie aj tých pohľadávok, ktoré v konkurze neboli uspokojené. Oddlženie je tak do istej miery pokračovaním konkurzu za účelom uspokojenia všetkých veriteľov dlžníka. Správca v priebehu konkurzného konania speňaží celý majetok dlžníka, pričom rozsah zrážania príjmu vrátane výnimiek sa spravuje zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj ako „EP“). Podľa § 71 ods. 1 a 2 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Možnosti vymáhania pohľadávok po zastavení konkurzného konania u FO

Po zastavení konkurzného konania u fyzickej osoby v zásade platí, že veritelia nemôžu individuálne vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ak bol dlžník oddlžený. Oddlženie znamená, že dlžník sa zbavil svojich dlhov, ktoré boli zahrnuté do konkurzného konania, a veritelia nemôžu tieto dlhy vymáhať súdnou cestou alebo exekúciou.

Avšak, existujú určité výnimky, kedy je vymáhanie pohľadávok po zastavení konkurzného konania možné:

1. Pohľadávky, ktoré neboli zahrnuté do konkurzného konania: Ak veriteľ prihlásenej pohľadávky neprihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, alebo ak pohľadávka vznikla až po zastavení konkurzného konania, môže ju vymáhať štandardným spôsobom.
2. Pohľadávky vylúčené z oddlženia: Niektoré pohľadávky sú zo zákona vylúčené z oddlženia, napríklad výživné, náhrada škody spôsobenej úmyselným trestným činom, peňažné tresty a pokuty uložené v trestnom konaní. Tieto pohľadávky je možné vymáhať aj po zastavení konkurzného konania a oddlžení.
3. Zabezpečené pohľadávky: Veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené záložným právom alebo iným zabezpečovacím právom, majú právo uspokojiť sa z majetku, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky, aj po zastavení konkurzného konania.
4. Zrušenie oddlženia: Súd môže oddlženie zrušiť, ak sa preukáže, že dlžník konal nepoctivo alebo porušil svoje povinnosti počas konkurzného konania. V takom prípade sa obnovuje možnosť veriteľov vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi.

Spôsoby vymáhania pohľadávok

Ak je vymáhanie pohľadávky po zastavení konkurzného konania možné, veriteľ má k dispozícii štandardné spôsoby vymáhania, ako sú:

• Súdne konanie: Veriteľ podá na súd žalobu o zaplatenie pohľadávky.
• Exekučné konanie: Ak má veriteľ právoplatný exekučný titul (napr. rozsudok), môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
• Dohoda s dlžníkom: Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť na splátkovom kalendári alebo inom spôsobe uspokojenia pohľadávky.
• Postúpenie pohľadávky: Veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe, ktorá ju bude vymáhať.

#

tags: #moznost #vymahat #pohladavku #po #zastaveni #konkurzneho