
V súčasnej dobe je mimoriadne dôležité zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov, vrátane tých, ktorí majú zdravotné postihnutie. Právo na prácu a na slobodnú voľbu povolania patrí medzi základné ľudské práva. Súčasťou týchto práv je aj právo nebyť diskriminovaný/á na základe nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia. Tento článok sa zameriava na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, podmienky, ktoré s tým súvisia, a výhody, ktoré sú im poskytované na uľahčenie ich každodenného života.
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je na Slovensku upravené nielen Zákonníkom práce, ale aj zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Osoby so zdravotným postihnutím patria medzi znevýhodnené skupiny na trhu práce. Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamestnávatelia ich z určitých dôvodov (či už na základe predsudkov alebo pre nich „pragmatických“ dôvodov) nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím.
Zamestnávatelia na Slovensku majú určité povinnosti voči občanom so zdravotným postihnutím. Zo zákona vyplýva zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov/zamestnankýň, povinnosť zamestnávať istý počet osôb so zdravotným postihnutím. Ide o tzv. povinný podiel zamestnávania občanov/občianok so zdravotným postihnutím. Tento podiel je v § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti určený ako 3,2 % z celkového počtu zamestnancov/zamestnankýň u zamestnávateľa, ktorý má najmenej 20 zamestnancov/zamestnankýň (pričom je splnená podmienka, že príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zdravotným postihnutím).
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávatelia si môžu plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím rôznymi spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok pri nespavosti
Je teda na zamestnávateľovi, ktorú možnosť, prípadne možnosti, si vyberie. Štátu stačí, že si včas splní svoje povinnosti a splnenie týchto povinností aj preukáže (príslušnému úradu práce) do 31. 3. za predchádzajúci kalendárny rok.
Zamestnávatelia predkladajú ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2023 do 31. marca 2024. Na preukázanie zadaných zákaziek je potrebné priložiť fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).
V prípade, že si zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, je povinný odviesť úhradu na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Odvod sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Ak zamestnávateľ neodvedie odvod včas, môže byť vyzvaný a hrozí mu aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.
Život s ťažkým zdravotným postihnutím prináša množstvo výziev a prekážok. Je preto dôležité, aby spoločnosť a štát aktívne prispievali k zlepšeniu kvality života týchto osôb. Výhody pre ZŤP osoby predstavujú významnú pomoc pri zvládaní ich jedinečných potrieb a prispievajú k zabezpečeniu plnohodnotného života. Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa niekoľko krokov:
Nárok na získanie preukazu ZŤP vzniká až po vydaní posudku, v ktorom miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. V opačnom prípade preukaz ZŤP nie je vystavený a dotyčná osoba nie je považovaná za ťažko zdravotne postihnutého občana. Funkčná porucha sa týka nedostatočnosti telesných schopností, zmyslových vnemov alebo duševných schopností jednotlivca, ktorá trvá dlhšie ako jeden rok, a je to výsledok predpokladateľného vývoja zdravotného postihnutia.
Prečítajte si tiež: Ako odísť do predčasného dôchodku
Všeobecne platí, že schválenie ZŤP môže trvať približne 2 až 3 mesiace. V prípade jednoduchých zdravotných postihnutí môže byť schválenie ZŤP rýchlejšie, približne do 1 mesiaca. To, ako dlho trvá schválenie ZŤP, sa môže líšiť v závislosti od viacerých faktorov.
Podľa posúdenia môže byť pacientovi priznaný plný alebo čiastočný invalidný dôchodok. Sociálne dôsledky postihnutia sa zvyčajne kompenzujú peňažným príspevkom. Pre jeho poskytnutie je nutné podať žiadosť na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny.
Okrem finančných príspevkov existujú aj ďalšie výhody, ktoré pomáhajú ZŤP osobám:
Osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) majú rovnaké práva na zamestnanie ako ostatné osoby. Zákon č. 5/2004 Z. z. upravuje túto oblasť. Zamestnávatelia môžu získať príspevky na zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím. Chránené dielne sú špecializované pracoviská, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú schopné pracovať na otvorenom trhu práce. V chránených dielňach sa vyrábajú rôzne produkty alebo sa poskytujú rôzne služby. ZŤP osoby, ktoré majú obmedzenia v pohyblivosti, môžu pracovať z domu. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby pracovné podmienky a pracovné prostredie boli také, aby ich mohli vykonávať aj ZŤP osoby.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku s minimálnou mzdou
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
V súlade s ustanovením § 141 ods. 2 písm. je dôležité poznamenať, že toto pracovné voľno sa poskytuje zamestnancovi bez akejkoľvek náhrady mzdy. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa môže poskytnúť zamestnancovi len v prípade, že sprevádzanie do zdravotníckeho zariadenia bolo nevyhnutné a bolo nemožné ho vykonať mimo pracovného času.
Okrem štátnych príspevkov môžu občania so zdravotným znevýhodnením využiť aj množstvo ďalších výhod.
Súčasný systém zamestnávania zdravotne postihnutých motivuje zamestnávateľov obchádzať ducha zákona, a tak odsúvať zdravotne postihnutých ľudí na druhú koľaj, aj pri zamestnávaní. Dáta za rok 2018 ukazujú, že najviac zamestnávateľov si splnilo svoju povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím zaplatením odvodu (697 zamestnávateľov), kombináciou zaplatenia odvodu a priameho zamestnávania (271 zamestnávateľov), kombináciou zaplatenia odvodu a zadania zákazky (51 zamestnávateľov) a kombináciou všetkých troch možností (46 zamestnávateľov).
Ako je možné vidieť na uvedenom príklade, zákon síce ponúka tri možnosti, ako si splniť povinnosť voči osobám so zdravotným postihnutím na trhu práce, avšak tieto možnosti nie sú ani zďaleka rovnocenné. Výrazne najvýhodnejšia je možnosť zaplatenia odvodu, ktorá je však najvýhodnejšia pre zamestnávateľa a najmenej výhodná pre samotnú osobu so zdravotným postihnutím, čím sa míňa systém opatrení na zapojenie osôb so zdravotným postihnutím na trh práce svojmu účelu.
Považujeme za nevyhnutné tento systém nahrávajúci zamestnávateľom zmeniť. Prioritou je dostať osoby so zdravotným postihnutím na trh práce, a tomu by mali zodpovedať aj možnosti, ktoré zamestnávateľovi zákon poskytuje. Cieľom je upraviť systém tak, aby priame zamestnávanie osoby so zdravotným postihnutím bolo finančne rovnocennou možnosťou, čo v súčasnosti rozhodne nie je.
Prvoradé je upraviť náhradné plnenia, či už zadanie zákazky alebo odvod. Tie by mali byť v takej výške, ktorá zodpovedá reálnym nákladom zamestnávania osoby so zdravotným postihnutím. Prvým krokom je teda niekoľkonásobne zvýšiť cenu zadanej zákazky a veľkosť odvodu. Výška zadanej zákazky alebo odvodu by sa navyše nemala vypočítavať z priemernej mzdy zamestnanca/zamestnankyne v hospodárstve Slovenskej republiky, ale z priemernej mzdy u daného zamestnávateľa (keďže priemerné mzdy jednotlivých firiem sa výrazne líšia, čím niektoré firmy trpia, iné zas z toho značne benefitujú).
Ďalším krokom je zmeniť povahu osobitného odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím tak, aby mal povahu pokuty, teda trestu za nesplnenie si povinnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. V súčasnosti systém nemotivuje zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Vidno to napríklad aj vo verejnej správe, ktorá sama často využíva osobitný odvod na splnenie si svojej povinnosti, vrátane úradov práce.
Výskumná časť článku zameraná na zistenie možností zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím (FP) priniesla zaujímavé zistenia. Z rozhovorov s participantmi vyplynulo, že možnosti zamestnanosti sú minimálne a zamestnávatelia preferujú zamestnancov bez postihnutia. Niektorí participanti uviedli, že po spomenutí ZŤP statusu počas telefonického rozhovoru už zamestnávateľ nereagoval. Na druhej strane, participanti zdôraznili, že snaha by mala prísť aj zo strany ľudí s FP a že vynikajú v rôznych oblastiach, ako umenie, administratíva, zdravotníctvo alebo IT.
Z výsledkov vyplynulo, že rodinný príslušníci podporovali oslovených participantov v začlenení sa do spoločnosti a zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon. Participanti sa vyjadrili, že orgány štátnej správy nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím a poukázali na bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy. Niektorí participanti navrhli, aby sa ľudia so zdravotným znevýhodnením viac zapájali do administratívnych činností v ekonomických alebo sociálnych oblastiach.
tags: #možnosti #zamestnávania #telesne #postihnutých #Slovensko