Možnosti starostlivosti o deti po rozvode na Slovensku

Rozvod je náročná životná udalosť, ktorá významne ovplyvňuje všetky zúčastnené strany, najmä deti. Zmena rodinného usporiadania si vyžaduje adekvátne riešenia v oblasti starostlivosti o deti, ktoré zohľadňujú ich najlepší záujem. Slovenská legislatíva ponúka niekoľko možností úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode, pričom každá z nich má svoje špecifiká a je vhodná pre rôzne situácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach starostlivosti o deti po rozvode na Slovensku, vrátane ich právnych aspektov, praktických dôsledkov a dostupných foriem pomoci.

Rozvod a jeho dopad na deti

Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi.

V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú. Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kurately č. Psychológ RPPS sa riadi okrem zákona aj etickým kódexom poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Právny rámec starostlivosti o deti po rozvode

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp.

Prečítajte si tiež: Kariéra v sociálnej pedagogike

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

V konaní o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Ust.

Formy starostlivosti o deti po rozvode

Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.

• Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.
• Striedavá osobná starostlivosť: Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa.
• Spoločná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku či výživné. Rozsudok bude krátky.

Osobná starostlivosť jedného z rodičov

Osobná starostlivosť jedného z rodičov na čas po rozvode manželstva znamená, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti len jedného rodičov (teda ten sa o dieťa bude osobne starať). konkrétnych časových úsekov (napríklad: dieťa je s rodičom každý párny víkend v mesiaci od piatka do nedele, resp. styk rodiča sa neupraví, teda rodič ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nebude mať striktne upravený čas styku s dieťaťom ale bude ho mať vlastne neobmedzený a dopredu neurčený.

Výlučná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným rodičom, druhý má právo styku a povinnosť platiť výživné. Znie to ako ideál? Áno, ale iba vtedy, ak to rodičia naozaj zvládnu. Tento model je založený na spolupráci, nie na súťaži.

Prečítajte si tiež: Možnosti preberania dôchodku

Striedavá osobná starostlivosť

1. Pojem "striedavá osobná starostlivosť" je v Zákone o rodine od 1.7.2010 v paragrafe 24 odsek 2. a opisuje situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Najčastejšie ide o rozvedených rodičov (rozvod) alebo o rodičov, ktorí síce neboli zosobášení, ale majú spoločné dieťa a rozišli sa (rozchod). Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď., preto názov striedavá starostlivosť. Vo výnimočných prípadoch sa rodičia starajú o dieťa spolu, napr. ak sú rozvedení, ale ešte žijú v jednej domácnosti.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa na čas po rozvode manželstva znamená, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti oboch rodičov. Jednoducho povedané, striedavka znamená, že dieťa je striedavo s každým z rodičom v určitom pravidelnom časovom intervale počas ktorého sa rodič o dieťa osobne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby.Čo sa týka úpravy časových intervalov starostlivosti o dieťa, v tomto prípade sa bude jednať o také intervaly, ktoré budú najlepšie vyhovovať potrebám dieťaťa, nie rodičov! Nezabúdajte na to, že vždy ide o najlepší záujem dieťaťa, nie rodiča.

Doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, a to v závislosti od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, školských povinností či mimoškolských aktivít.

2. Musí byť dieťa rovnaký čas u otca aj u matky? Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný (60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba.

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa je v pravidelných intervaloch zverené do starostlivosti oboch rodičov. Tieto intervaly môžu byť týždenné, dvojtýždenné alebo inak dohodnuté, v závislosti od potrieb dieťaťa a možností rodičov.

Alternating custody, with effect from 1st of 7th 2010, the amendment to Act no. 36/2005 Coll. the family (the "Family Act") introduced the so-called alternating custody. In § 24 paragraph. 2 about the family the Code states: "If both parents are eligible in raising the and if both parents are taking interest in the personal care of the child then the court may entrust the child to alternating custody of both parents, if it is within the interests of the child and if this way ensures better the child's needs.

The child has a right to both parents. The introduction of alternating custody in our legal system is based on the text of the Convention on the Rights of the Child. According to Art. 18 paragraph. 1 Convention on the Rights of the Child "State that are participatin to the present convention shall make every effort that a principle that both parents have common responsibilities for the upbringing and development of the child will be recognized. The foundation of their basic concern must be the best interests of the child.

Prečítajte si tiež: Trnava: Aktivity pre seniorov

Alternating custody is nothing new in other European countries. Adjusting alternating custody in a form as introduced, is inspired by the rules of alternating custody in the Czech Republic. In foreigh countries is alternating custody understood not only as a right but as an obligation of parents. The core of parental agreement or court decision is how will be the childcare adjusted.

Entrusting a child in alternating custody means to entrust to the care of the child alternately to one and the other parent for a specified period of time. The rights and duties of parents applying for the periods indicated shall be defined by the court. For divorced spouses who are parents nothing changes. If the interest on alternating custody is reflected only by one parent, it is not a reason for a negative decision of the court. Also in this case the court will have to examine whether the alternating custody is of the childs interest.

• Both parents have the same role for the child, the child shall remain equally important. The father of the minor was perceived as a source of funds for education and child care.
• Announcement of the Federal Ministry of Foreign Affairs no. 104/1991 Coll.
• Law no. 36/2005 Coll.

5.

6. Nebolo potrebné striedavú starostlivosť najskôr experimentálne overiť? Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napr. v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.
7. Nie je problém, ak dieťa nebude mať jeden domov? Jedným z možných riešení je aj také, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič. Dieťa má mať pocit istoty a bezpečia a ten môže mať aj v dvoch domácnostiach, ak je s najbližšou osobou - rodičom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Striedavá starostlivosť je dobré riešenie pre rodičov, no najmä pre deti, čo potvrdili mnohé výskumy.
8. Rovnako, ako v nerozvedených rodinách, aj po rozvode je vhodné, ak sa rodičia rodičia dokážu dohodnúť ohľadne spôsobu výchovy. Avšak rovnako, ako v nerozvedených rodinách, ani po rozvode nie sú obaja rodičia úplne rovnakí a teda majú rozdielne prístupy k deťom. Dieťa je väčšinou na to zvyknuté už z obdobia pred rozvodom. Rozdielni rodičia zároveň dieťa obohacujú.
9. Striedavá starostlivosť nie je vhodná, ak sa aspoň jeden rodič nechce starať o dieťa, prípadne sa nedokáže starať o dieťa alebo na to nemá vytvorené podmienky.

Ak sa rodičia dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu túto dohodu predložiť súdu na schválenie. Ak dohoda nie je možná, môže ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na súd na nariadenie striedavej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a vyššie uvedené podmienky.

Striedavá osobná starostlivosť môže byť pre mnohé rodiny vhodným riešením po rozvode, ak sú splnené potrebné podmienky a rodičia sú schopní spolupracovať v záujme dieťaťa.

Podmienky striedavej starostlivosti

V zmysle zákona o rodine sa výkon rodičovských práv má vykonávať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a tejto požiadavke musí byť podriadené rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti., t. j.

Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod.

Spoločná starostlivosť oboch rodičov

Spoločná starostlivosť oboch rodičov môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako ostatné dve formy starostlivosti. Túto formu starostlivosti majú už upravenú v nemeckom, českom, rakúskom či švajčiarskom právnom poriadku.

Podľa dôvodovej správy: „Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j.

Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode a rozchode, t. j. vytvoriť novú formu starostlivosti, ktorá môže byť v tomto smere pre konkrétne dieťa najvhodnejšia. rodičov) sú rovnocenné.

Úprava spoločnej starostlivosti rodičov o dieťa je vyslovene obsiahnutá v ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý vymedzuje pre prípad rozvodu potrebu určenia jednej z troch foriem starostlivosti rodičov o deti: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania. Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať dokument - rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť, prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať.

V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok bude krátky.

Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa. Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Ak napr. otec neuhradí výživné alebo matka neumožní otcovi prázdniny s dieťaťom, nebude možné podať návrh na exekúciu či návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou.

V praxi sú prípady, kedy rodičia aj po rozvode ostávajú bývať v jednej nehnuteľnosti alebo sa dohodnú, že budú bývanie dieťaťa striedavo využívať. Presne tak to bolo aj v prípade mal. Kristíny a Barbory, o ktorých rozhodoval Okresný súd Malacky. Rodičia bývali v spoločnom byte a dokázali sa dohodnúť na všetkom - od výživy až po každodenné fungovanie. Sudkyňa preto schválila ich dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti.

Spoločná osobná starostlivosť má množstvo výhod Dieťa má stabilné prostredie a necíti, že „stratilo“ jedného z rodičov. Oboch rodičov vníma ako plnohodnotných a prítomných. Konflikty sa znižujú, pretože rozhodnutia sú spoločné. Na druhej strane, nie je to model pre každého. Ak medzi rodičmi pretrváva napätie alebo nedôvera, spoločná starostlivosť sa rýchlo zmení na bojisko. Vyžaduje schopnosť dohodnúť sa na bývaní, financiách, aj osobnom priestore - a to bez zásahov súdu.

Spoločná osobná starostlivosť je dôkazom, že aj po rozchode možno zostať rodinou. Ak o nej uvažujete, nevstupujte do toho bez prípravy.

Rozchod rodičov nemusí znamenať rozchod rodiny. Ak medzi nimi zostane dôvera a schopnosť spolu komunikovať, spoločná osobná starostlivosť o dieťa môže byť riešením, ktoré prinesie pokoj a stabilitu všetkým zúčastneným.

Rodičovská dohoda

RODIČOVSKÁ DOHODA - dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.

Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode. Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia. "Kto chce, hľadá spôsoby.

Aspekty úpravy rodičovských práv a povinností

V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv.

1. osobná STAROSTLIVOSŤ o maloleté dieťa - súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. do striedavej starostlivosti, alebo do spoločnej starostlivosti.
2. ZASTUPOVANIE a SPRAVOVANIE MAJETKU maloletého dieťaťa - túto funkciu zvyčajne vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne obaja rodičia, ak ide o striedavú alebo spoločnú osobnú starostlivosť.
3. VÝŽIVNÉ na maloleté dieťaťa - zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
4. STYK rodiča s maloletým dieťaťom - zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

ĎALŠIE: Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia, napr.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Dnes už súdy zverujú maloleté deti i do starostlivosti otcov a povinnosť hradiť výživné k rukám otca môžu určiť podľa okolností aj matkám. Doba sa mení, aj otcovia chodia na materskú či rodičovskú dovolenku. Súdy vykonávajú dokazovanie, posudzujú okolnosti a rozhodujú tak, aby to bolo hlavne v najlepšom záujme dieťaťa.

Starostlivosť o maloleté deti je teda iba jednou zo 4 súčastí alebo aspektov rodičovských práv a povinností.

Výživné pri striedavej starostlivosti

3. Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné môže byť, ale nemusí byť.

Dohodou na striedavej starostlivosti zároveň predítete sporom ohľadne výšky výživného. Pri striedavej starostlivosti totiž nie je potrebné stanoviť výšku výživného - obaja rodičia sa podieľajú na výživnom rovnakým podielom.

Zastupovanie a spravovanie majetku dieťaťa

ZASTUPOVANIE a SPRAVOVANIE MAJETKU maloletého dieťaťa - túto funkciu zvyčajne vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne obaja rodičia, ak ide o striedavú alebo spoločnú osobnú starostlivosť.

Dávky a daňový bonus

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky. Rodičovský príspevok (do dovŕšenia 3.roku veku dieťaťa alebo 6.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či sa pri striedavej starostlivosti naďalej poberá rodičovský príspevok? áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

Riešenie sporov a pomoc

4. Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov. V prípade dosiahnutia spoločnej rodičovskej dohody, či už s pomocou mediátora alebo bez jeho pomoci, je potrebné požiadať súd o schválenie dohody. Ak rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.

Známa Cochemská prax, ktorá pochádza z Nemecka, sa stáva čoraz častejším prístupom aj na Slovensku. Jej cieľom je, aby sa rodičia, súdy, kolízni opatrovníci, psychológovia a advokáti spojili a pomohli rodine dohodnúť sa - namiesto toho, aby sa roky súdila. Práve v duchu tejto praxe bola riešená aj dohoda rodičov Kristíny a Karolíny. Rodičia ju pripravili sami, pokojne, a súd ju len schválil.

Kolízny opatrovník

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Výkon súdneho rozhodnutia

Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.

tags: #moznosti #starostlivosti #o #deti #po #rozvode