
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku upravené viacerými právnymi predpismi, ktoré reflektujú medzinárodné sociálne právo a Ústavu Slovenskej republiky. Cieľom tejto legislatívy je zabezpečiť rovnaké príležitosti a ochranu pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce.
Právna úprava zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je rozsiahla a zahŕňa viaceré aspekty, od definície zdravotného postihnutia až po povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov.
Definícia občana so zdravotným postihnutím: Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ide o občana, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Invalidita sa posudzuje na základe poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, pričom tento stav musí trvať dlhšie ako jeden rok. Je však dôležité rozlišovať medzi pojmami "zamestnanec so zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", pretože nejde o synonymá. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v prílohe zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (zákon č. 447/2008 Z. z.).
Povinnosti zamestnávateľa: Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vzťahujú na zamestnávateľov v štátnom aj súkromnom sektore. Medzi tieto povinnosti patrí vytváranie vhodných pracovných podmienok, prispôsobovanie pracoviska potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím, zabezpečenie odbornej prípravy a rekvalifikácie a vedenie evidencie zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ je tiež povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny údaje z tejto evidencie na základe jeho žiadosti. Ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Príspevky pre zamestnávateľov: Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu získať rôzne príspevky od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním týchto osôb a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Medzi tieto príspevky patrí napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Prečítajte si tiež: Lekárske nálezy a ich vplyv na dôchodok
Rekvalifikácia zamestnanca: Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Zákonník práce kladie dôraz na ochranu zamestnancov, a to najmä pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Dôležité je, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o prípady, keď:
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Prečítajte si tiež: Nadčasová práca a zamestnanci ZŤP: Podrobný prehľad
Ak zamestnávateľ plánuje dať výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím, musí dodržiavať nasledovný postup:
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť získať súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
Pri žiadosti o súhlas s výpoveďou je potrebné rozlišovať dôvod výpovede, pretože od neho závisí, aké dokumenty je potrebné k žiadosti priložiť.
Dňa 1. apríla 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novela priniesla skrátenie lehoty na vydanie rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na sedem pracovných dní a zavedenie fikcie udelenia súhlasu, ak úrad v tejto lehote nerozhodne.
Cieľom novely bolo zjednodušenie a urýchlenie procesu skončenia pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím na základe výpovede zo strany zamestnávateľa. V legislatívnom procese prijatia tejto novely došlo k vetovaniu prezidentkou Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru novela predstavuje oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Úvaha o školnom na vysokých školách
tags: #prepustenie #zo #zamestnania #ZTP